MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Európska únia (EÚ) vo štvrtok schválila spoločnosti Google kúpu Fitbit, výrobcu tzv. smart náramkov, smart hodiniek a ďalších produktov, za 2,1 miliardy USD (1,71 miliardy eur), ale s podmienkami.
Európska komisia vo štvrtok stanovila niekoľko podmienok, ktoré musí Google dodržiavať po dobu najmenej 10 rokov. Nesmie napríklad byť schopný využiť zdravotné údaje z produktov od Fitbitu na reklamu v Európskom hospodárskom priestore (EEA), kam okrem členských štátov EÚ patria aj Island, Lichtenštajnsko a Nórsko. Komisia požaduje tiež technickú separáciu údajov spoločnosti Fitbit od údajov Google.
Skupiny ochrancov ľudských práv a spotrebiteľské skupiny pritom vyzvali úrady v EÚ, aby dohodu zablokovali. Ako dôvod uviedli práve obavy z ochrany súkromia a protimonopolné zákony. Dohodu podrobne skúmali aj regulačné úrady v Austrálii, ktoré zvažujú podobné podmienky.
Google dodal, že s regulačnými úradmi EÚ „konštruktívne spolupracoval“ na vyriešení ich obáv vrátane súboru právnych záväzkov, ktoré Európska komisia akceptovala. Spoločnosť Google prijala tieto záväzky po tom, ako Komisia začala vyšetrovať jeho dohodu s Fitbit. EÚ sa spočiatku obávala, že dohoda rozšíri „dátové výhody“ Google a zvýši bariéry pre súperov v priemysle online reklám.
Európska komisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová ale nakoniec dohodu schválila, pretože záväzky Google „zabezpečia, aby trh s nositeľnými pomôckami a vznikajúci digitálny zdravotný priestor zostali otvorené a konkurencieschopné“.
„Záväzky určia, ako môže Google použiť zhromaždené údaje na reklamné účely, ako sa zabezpečí interoperabilita medzi konkurenčnými zariadeniami a Androidom, a ako môžu používatelia pokračovať v zdieľaní údajov o zdraví a kondícii, ak sa tak rozhodnú,“ vyhlásila.
EÚ schválila dohodu v čase, keď sa chystá zaviesť rozsiahle digitálne reformy zamerané na obchodné modely veľkých amerických technologických spoločností. Únia chce, aby technologickí giganti prevzali väčšiu zodpovednosť za nezákonný obsah a tovar distribuovaný na ich platformách.

Čang Čan - čínska novinárka, ktorú v Číne zadržali, keď odvysielala reportáž z mesta Wu-chan, považovaného za miesto vzniku koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19 - sa koncom mesiaca postaví pred súd. Uviedla to agentúra AFP s odvolaním sa na piatkové vyhlásenie jej advokáta.
Prvý prípad koronavírusu zaznamenali v strednej Číne počas vlaňajška a Peking čelil obvineniam z utajovania informácií o prepuknutí vírusu a z umlčovania informátorov.
Bývalá právnička Čang Čan navštívila vo februári Wu-chan, odkiaľ naživo odvysielala prostredníctvom sociálnej siete reportáž. Navyše je aj autorkou eseje, v ktorej kritizuje vládne protipandemické opatrenia vrátane zavedenia prísneho lockdownu, ktorý sa dotkol miliónov ľudí.
Ženu zadržali v máji a obvinili ju z provokácie. Takéto obvinenia Čína často používa na perzekúciu disidentov, ktorým za to hrozí trest odňatia slobody až do výšky piatich rokov, vysvetľuje AFP.
Súd by sa mal konať 28. decembra v Šanghaji. Novinárka podľa advokáta v júni vyhlásila protestnú hladovku a jej zdravotný stav je vážny. Údajne trpí bolesťami hlavy, malátnosťou a bolesťami žalúdka. Napriek žiadostiam zo strany rodiny, priateľov i samotného právnika, žena odmieta hladovku ukončiť.
Čang kritizovala prvotné protipandemické opatrenia nariadené vo Wu-chane. Vláda podľa nej "neposkytla ľuďom dostatočné informácie a jednoducho mesto uzavrela".
"Ide o závažné porušenie ľudských práv," uvádza vo svojej eseji. Bude zároveň prvou spomedzi štvorice novinárov, ktorých čínske úrady zadržali začiatkom tohto roka po tom, ako podali správy z Wu-chanu.

Francúzske úrady tento týždeň zatkli štyri osoby pakistanského pôvodu podozrivé z napojenia na páchateľa útoku, ktorý v septembri pred bývalým sídlom redakcie satirického týždenníka Charlie Hebdo spáchal mladý Pakistanec. Pre agentúru AFP to v piatok uviedol justičný zdroj, ktorý si neželal byť menovaný.
Štvorica podozrivých bola zadržaná v pondelok. Jednu osobu v stredu obvinili z účasti na teroristickom sprisahaní, zvyšní traja ešte čakajú na vznesenie obvinenia. Zadržané osoby sú podozrivé, že vedeli o útočníkových plánoch a podporovali ho v ich uskutočnení.
Útočník, identifikovaný ako 25-ročný Zaheer Hassan Mahmoud, bol po útoku, pri ktorom použil sekáčik na mäso a zranil ním dve osoby, zatknutý a zostáva vo väzbe.
Správa o zatknutí štyroch podozrivých prišla dva dni po tom, čo parížsky súd odsúdil 13 komplicov dvoch džihádistických ozbrojencov, ktorí v januári 2015 pri teroristickom útoku v sídle Charlie Hebdo zavraždili 11 ľudí vrátane piatich karikaturistov. Motívom útoku bolo zverejnenie karikatúr proroka Mohameda.
Na úvod tohto procesu začiatkom septembra Charlie Hebdo tieto karikatúry zverejnil znova, útok Pakistanca sa odohral o tri týždne neskôr.
Niektoré z týchto karikatúr ukázal svojim študentom aj stredoškolský učiteľ Samuel Paty, ktorý 16. októbra stal obeťou útoku mladíka čečenského pôvodu.
Ďalší traja ľudia prišli o život 29. októbra, keď na nich v katedrále Nice nožom zaútočil mladý migrant z Tuniska, ktorý prišiel do Európy len krátko predtým.
V reakcii na islamistické útoky vo Francúzsku vláda prezidenta Emmanuela Macrona začiatkom decembra predstavila návrh zákona o opatreniach proti radikálnemu islamizmu. V prípade jeho schválenia by sa uľahčilo rozpustenie spolkov, ktoré spochybňujú francúzske hodnoty, sprísnili by sa aj pravidlá pre domáce vzdelávanie či registráciu mešít.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu dostal v sobotu injekciu s vakcínou proti ochoreniu COVID-19, čím spustil očkovaciu kampaň v krajine, informovala agentúra AFP.
Netanjahuovi (71) a izraelskému ministrovi zdravotníctva Julimu Edelsteinovi boli v priamom televíznom prenose injekčne podané vakcíny od výrobcu Pfizer-BioNTech. Zaočkovali ich v zdravotníckom stredisku Šeba pri Tel Avive.
"Požiadal som, aby sme spolu s ministrom zdravotníctva Julim Edelsteinom boli zaočkovaní ako prví, aby sme slúžili ako osobný príklad a povzbudili vás k očkovaniu," uviedol Netanjahu vo vysielaní.
Podľa údajov izraelského ministerstva bolo v krajine od februára zaznamenaných 370.000 prípadov nákazy koronavírusom. V krajine s približne deviatimi miliónmi ľudí zomrelo v dôsledku nákazy vyše 3000 ľudí.
Izrael začne s očkovaním proti infekčnej chorobe COVID-19 v nedeľu (20.12.). Ako prví sa budú môcť zaočkovať zdravotníci, uviedla v stredu podľa agentúry DPA kancelária izraelského prezidenta. Dodala, že prezident Reuven Rivlin bude v nedeľu prítomný na spustení očkovacej kampane v jednej z nemocníc v Jeruzaleme a dá sa zaočkovať spolu so zdravotníckym personálom.
Podľa pôvodných plánov sa vakcinačná kampaň v Izraeli mala začať 27. decembra. Prvé vakcíny doviezli do Izraela pred týždňom a premiér Benjamin Netanjahu následne informoval, že denne môže byť zaočkovaných 60.000 ľudí. Dodal, že aj on bude medzi prvými, ktorým vakcínu aplikujú.
Izrael, krajina s deviatimi miliónmi obyvateľov, zažil po zvládnutej prvej vlne epidémie relatívne pokojné leto, ale v septembri došlo k prudkému nárastu počtu infikovaných, čo malo za následok vyhlásenie druhého lockdownu. Vďaka nemu sa podarilo počet infikovaných zraziť z 9000 na 200 prípadov denne. V októbri vláda začala postupne uvoľňovať obmedzenia, čo však viedlo k opätovnému nárastu počtu infikovaných.
Vláda uviedla, že ak nové obmedzenia nebudú mať žiadny účinok, do troch týždňov bude nutné opäť vyhlásiť lockdown.

Copyright © TASR 2020

Americký viceprezident Mike Pence sa nechal v živom televíznom prenose zaočkovať vakcínou proti novému koronavírusu. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
"Nič som necítil," povedal po očkovaní divákom a prítomným lekárom dosluhujúci 61-ročný viceprezident. Okrem neho sa nechali zaočkovať aj jeho manželka Karen Penceová a šéf americkej zdravotníckej služby Jerome Adams. Všetci traja dostali prvú z dvoch dávok vakcíny, ktorú spoločne vyvinuli farmaceutické firmy Pfizer a BioNTech.
Viceprezidentov krok má podľa Bieleho domu "propagovať bezpečnosť a účinnosť vakcíny a budovať dôveru u amerického ľudu".
Očkovanie spomínanou vakcínou sa v USA začalo v pondelok. Je to prvá vakcína, ktorú v Spojených štátoch schválili a poskytuje 95-percentnú ochranu pred ochorením COVID-19. Americký regulátor v súčasnosti posudzuje schválenie vakcíny od firmy Moderna pre núdzové použitie.
Dosluhujúci prezident Donald Trump, ktorý v októbri prekonal nákazu koronavírusom, sa vyjadril, že zatiaľ nemá naplánované očkovanie, ale teší sa na to, keď sa to stane "vo vhodnom čase". Novozvolený prezident Joe Biden, ktorý má 78 rokov a patrí do rizikovej skupiny, by sa mal podľa očakávaní nechať zaočkovať na budúci týždeň.
Koronavírus láme v USA svetové rekordy v počte nakazených aj obetí. V dôsledku ochorenia COVID-19 tam zomrelo viac ako 310-tisíc ľudí.

©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.