MEDIA NEWS
Počet novinárov zavraždených za svoju prácu sa tento rok viac ako zdvojnásobil, informoval v utorok na svojej internetovej stránke Výbor na ochranu novinárov (CPJ).
Vo svojej správe uvádza, že celosvetovo bolo v roku 2020 pri výkone svojho povolania zabitých najmenej 30 novinárov. Medzi nimi bolo 21 žurnalistov, ktorých zabili, aby sa im pomstili za ich prácu, a to najmä v Mexiku, Afganistane a na Filipínach. Vlani bolo takýchto vrážd evidovaných desať.
Počet úmrtí novinárov v ozbrojených konfliktoch alebo pri prestrelkách klesol tento rok na 20-ročné minimum - zahynuli traja novinári, všetci v Sýrii pri náletoch, z ktorých sú podozrivé ruské sily.
Ďalších novinárov zabili napríklad pri občianskych nepokojoch v Iraku a Nigérii.
"Je hrozné, že vraždy novinárov sa za posledný rok viac ako zdvojnásobili. Táto eskalácia predstavuje zlyhanie medzinárodného spoločenstva v konfrontácii s pohromou beztrestnosti," uviedol výkonný riaditeľ CPJ Joel Simon.
CPJ vyšetruje ešte úmrtia najmenej 15 ďalších novinárov v tomto roku. Zisťuje, či príčinou ich smrti bola ich práca.
Medzi krajiny s veľkým počtom vrážd patrili v roku 2020 Mexiko a Afganistan.
Tureckého novinára Cana Dündara, žijúceho v exile v Nemecku, odsúdili v stredu na viac ako 27 rokov väzenia za napomáhanie teroristickej organizácii a špionáž. Informovali o tom agentúry AFP a DPA.
Súd v Istanbule mu vymeral trest v trvaní 18 rokov a deväť mesiacov za údajné získanie utajovaných informácií na účely politickej alebo vojenskej špionáže. Ďalších osem rokov a deväť mesiacov dostal Dündar za podporu ozbrojenej teroristickej organizácie napojenej na exilového moslimského duchovného Fethullaha Gülena. Toho Ankara podozrieva zo zosnovania pokusu o štátny prevrat v júli 2016.
Dündar bol zbavený obvinenia zo zverejnenia tajných informácií. Súd tiež nariadil Dündarovo väzobné stíhanie.
Bývalý šéfredaktor denníka Cumhuriyet (Republika) žije v Nemecku, kam utiekol po tom, ako ho v roku 2016 v jeho vlasti odsúdili na viac ako päť rokov za článok o tom, že Turecko údajne dodalo zbrane islamistickým skupinám v Sýrii. Najvyšší súd v Ankare však tento rozsudok v roku 2018 zrušil a rozhodol, že nový proces sa musí rozšíriť o obvinenie zo špionáže.
Dündarovi právnici neboli na pojednávaní prítomní s odôvodnením, že "nechcú byť súčasťou legitimizácie verdiktu, o ktorom už vopred rozhodli politici".
Začiatkom decembra súd odložil vynesenie rozsudku, pretože Dündarovi právnici sa sťažovali na nespravodlivý proces a požiadali o výmenu sudcov, čo im však zamietli. V októbri súd vyhlásil Dündara za utečenca a nariadil zaistiť všetok jeho majetok v Turecku.
Hongkonského mediálneho magnáta Jimmyho Laia po 20 dňoch strávených vo väzení prepustia za prísnych podmienok na kauciu. Informovala o tom agentúra DPA.
Podľa stredajšieho rozhodnutia súdu 73-ročný Lai môže opustiť väzenie pod podmienkou, že sa bude zdržiavať výhradne doma. Okrem toho musí vopred uhradiť kauciu vo výške desať miliónov hongkonských dolárov (zhruba 1,3 milióna amerických dolárov). Podľa agentúry AFP tiež nesmie zverejňovať príspevky na sociálnych sieťach, vydávať vyhlásenia, hovoriť s médiami či stretávať sa s predstaviteľmi zahraničných spoločností a diplomatických misií, ktoré sú považované za "nepriateľské voči Číne".
Laia zatkli začiatkom decembra v súvislosti s obvineniami z podvodu. Tie sa týkajú prenájmu budovy jeho novín Apple Daily, ktoré sú najčítanejším denníkom v Hongkongu a patria medzi tvrdých kritikov čínskeho režimu.
Obžalovali ho 11. decembra na základe čínskeho bezpečnostného zákona z "tajnej dohody s cudzou krajinou alebo s vonkajšími elementmi za účelom ohroziť národnú bezpečnosť". V prípade usvedčenia mu hrozí až doživotné väzenie. Pojednávanie má pokračovať 16. apríla, píše DPA.
Prodemokratický kritik čínskej vlády Jimmy Lai (v čínštine Li Č'-jing) je zatiaľ štvrtou osobou obžalovanou na základe nového bezpečnostného zákona, ktorý je platný od 30. júna. Ďalším obžalovaným je 19-ročný aktivista, ktorý údajne na sociálnych sieťach podporoval myšlienku odtrhnutia Hongkongu od Číny. Štvoricu obžalovaných uzatvárajú protestujúci, ktorý na motorke vrazil do skupiny policajtov na prodemokratickej demonštrácii, a muž, ktorý opakovane vykrikoval na políciu prodemokratické slogany.
Hromadné protivládne demonštrácie v Hongkongu, ktorých účastníci protestovali proti zasahovaniu Číny do osobitného autonómneho štatútu Hongkongu, sa pravidelne konali od júna 2019. Trvali zhruba sedem mesiacov a zúčastnili sa na nich milióny ľudí.
Ustali až v dôsledku pandémie koronavírusu SARS-CoV-2 a po zavedení nového bezpečnostného zákona, ktorý umožňuje prísne trestanie osôb na základe vágne formulovaných obvinení zo separatizmu, terorizmu a spolupráce so zahraničnou mocnosťou. Previnilcom hrozia tresty od troch do desiatich rokov a v najhorších prípadoch aj doživotie.
Copyright © TASR 2020
Funke uviedla, že je "na takýto scenár pripravená". Okamžite podľa svojich slov upozornila interných a externých odborníkov, aby útok vyšetrili, a kontaktovala aj políciu.
Útok prinútil vydavateľstvo v stredu vydať obmedzené vydania. Čitatelia však majú prístup k všetkému jeho obsahu na internete zadarmo.
Funke vlastní napríklad denník Berliner Morgenpost a má dosah na viac ako 3,3 milióna čitateľov po celej krajine. Prečo sa stala terčom útoku, nie je zatiaľ známe.
V novembri sa s hackerským útokom potýkala dánska tlačová agentúra Ritzau. Tá niekoľko dní nefungovala online po tom, čo hackeri požadovali výkupné za odomknutie zablokovaných dát. Agentúra to odmietla zaplatiť.
Novozvoleného amerického prezidenta Joea Bidena v pondelok zaočkovali prvou dávkou vakcíny proti novému koronavírusu. Politik sa nechal zaočkovať v živom televíznom prenose v rámci úsilia presvedčiť americkú verejnosť, že vakcinácia je bezpečná.
"Robím to preto, aby som ukázal, že ľudia by mali byť pripravení, keď budú k dispozícii vakcíny. Niet sa čoho obávať," povedal Biden, ktorý dostal vakcínu od firiem Pfizer a BioNTech.
Sedemdesiatosemročný Biden sa nechal zaočkovať v nemocnici v Newarku v Delaware, neďaleko jeho domu. Niekoľko hodín pred ním dostala vakcínu aj jeho manželka Jill.
Biden počas svojej návštevy nemocnice zdôraznil bezpečnosť vakcíny a vyjadril sa, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa "si zaslúži uznanie" za to, že rozbehla proces distribúcie vakcín. Zároveň podotkol, že distribúcia bude istý čas trvať a vyzval Američanov, aby počas sviatkov prijali preventívne opatrenia, aby sa vyhli šíreniu vírusu, napríklad nosili rúška a necestovali, keď to nie je nevyhnutné. Biden tiež poďakoval zdravotníckym zamestnancom.
Zaočkovať sa proti ochoreniu COVID-19 nechali už aj ďalší poprední predstavitelia, ako napríklad viceprezident Mike Pence, predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová, líder republikánskej senátnej väčšiny Mitch McConnell a ďalší poslanci. Novozvolená viceprezidentka Kamala Harrisová a jej manžel by mali absolvovať očkovanie na budúci týždeň.
Trump podľa Bieleho domu diskutuje s jeho lekármi o tom, kedy sa nechá zaočkovať. Prezident, ktorý v októbri prekonal COVID-19, podľa jeho úradu vyjadruje podporu najzraniteľnejším osobám, aby dostali vakcínu ako prví. Viacerí odborníci, vrátane popredného experta na infekčné choroby Anthonyho Fauciho, odporučili Trumpovi, aby sa z preventívnych dôvodov nechal bezodkladne zaočkovať.
V USA zatiaľ očkujú vakcínou od Pfizeru a BioNTechu, do jednotlivých štátov však už smerujú aj dodávky vakcíny od spoločnosti Moderna.
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Zdroj: CT TXT
