MEDIA NEWS
Slovinská vláda pozastavila financovanie tamojšej Slovinskej tlačovej agentúry (STA), ktorej správy ostro kritizoval predseda vlády Janez Janša, uviedol v utorok predstaviteľ vládneho úradu pre komunikáciu (UKOM).
Ako v utorok informovala agentúra AFP, UKOM vyhlásil, že "nemôžeme financovať STA a nemôžeme podpísať novú zmluvu na rok 2021". Dôvodom je, že vedenie STA neposkytlo požadované údaje o finančných operáciách tlačovej agentúry.UKOM každoročne poskytoval STA zhruba dva milióny eur. STA bola založená v roku 1990, keď sa Slovinsko rozhodlo odčleniť od bývalej juhoslovanskej federácie.
Riaditeľ STA Bojan Veselinovič pre štátnu televíziu uviedol, že UKOM poskytol všetky potrebné údaje. Pokiaľ ide o informácie o zamestnancoch a redakčnej činnosti, tie UKOM nedal, pretože by tým porušil mediálnu legislatívu.
Podľa agentúry AFP premiér Janša krátko po svojom nástupe do funkcie v marci použil svoj účet na sociálnej sieti Twitteri na útok na médiá, ktoré spochybňovali spôsob, akým zvláda krízu vyvolanú koronavírusom SARS-CoV-2. Janša vtedy médiá obvinil zo šírenia klamstiev, falošných správ a z toho, že slúžia záujmom opozície.
V októbri zasa Janša vo svojom tvíte označil STA "za hanbu národa" a obvinil ju, že sa spreneverila svojmu názvu. Príčinou tejto Janšovej kritiky bolo, že STA podľa jeho názoru poskytla viac priestoru rozhovoru s hudobníkom, raperom Zlatkom, ktorý kritizoval vládu, ako jeho stretnutiu s jeho blízkym spojencom, maďarským premiérom Viktorom Orbánom.
Združenie slovinských novinárov protestovalo proti kráteniu finančných prostriedkov pre STA. Uviedlo, že ide o útok proti nezávislej žurnalistike.
"Je zrejmé, že ide o ďalší pokus o zničenie národnej tlačovej agentúry, ktorá predstavuje jeden z pilierov kvalitného a nestranného informovania," uviedla novinárska asociácia.
Upozornila súčasne, že ide o jav, "ktorý sme už videli v susednom Maďarsku".
Demokratická strana dôchodcov Slovinska (DeSUS) a stredoľavicová Strana moderného stredu (SMC) - menší partneri vládnej koalície štyroch strán - tento krok tiež kritizovali a požadovali obnovenie financovania STA.
Prípad 27-ročnej Číňanky Čou Siao-süan, ktorá obvinila miestneho televízneho moderátora zo sexuálneho obťažovania, sa po šiestich rokoch od údajného incidentu v stredu dostal pred súd, uviedla agentúra AP.
Podľa analytikov ide o ojedinelý prípad, ktorý by mohol v krajine definovať počiatok hnutia MeToo.
Čou Siao-süan obvinila populárneho moderátora štátnej televízie Ču Ťüna z toho, že ju v roku 2014 násilne pobozkal. Žiada ho preto o verejné ospravedlnenie a finančné odškodnenie vo výške približne 6300 eur. Ten obvinenia odmieta a mladú ženu obvinil z ohovárania a poškodenia jeho reputácie.
"Ak by sme aj prípad nevyhrali, mojou výhrou bude to, že ostatní uvidia, že sú tu ľudia ako ja, ľudia, ktorí sú obeťami rodového násilia," dodala Čou Siao-süan. Podľa analytikov je neobvyklé, aby sa takýto prípad v Číne dostal do takéhoto štádia.
Pred budovou okresného súdu v Pekingu sa zhromaždilo približne 100 ľudí, ktorí mladej Číňanke vyslovili podporu. Veľa z nich držalo plagáty s nápisom #Metoo. Počiatky hnutia sa v Číne datujú do roku 2018, keď vysokoškolská študentka verejne obvinila svojho profesora zo sexuálneho obťažovania. Profesora neskôr z univerzity prepustili, dodáva webová stránka britskej televíznej stanice BBC.
Čínsky zákon zakazuje sexuálne zneužívanie na pracovisku, no len donedávna jeho legálna definícia neexistovala, uviedol Darius Longarino, študent Yaleovej právnickej univerzity, ktorý sa zaoberá zmenou právneho rámca v súvislosti s takýmito prípadmi.
Do dnešného dňa čínske súdy zaznamenali len malý počet prípadov sexuálneho zneužívania. Často sa stáva, že ak pracovisko potrestá údajného násilníka, ten neskôr zažaluje spoločnosť, pre ktorú pracuje, za porušenie pracovnej zmluvy, prípadne za poškodenie jeho reputácie, konštatuje Longarino.
Copyright © TASR 2020
