MEDIA NEWS
Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) po zverejnení správy USA o vražde saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího dúfa, že bude nasledovať konkrétne trestné stíhanie osôb zodpovedných za tento zločin.
"Správa len zdôrazňuje dôležitosť nezávislého a zákonného vyšetrovania tejto neuveriteľne brutálnej vraždy. Osoby za ňu zodpovedné musia byť potrestané," uviedol výkonný riaditeľ RSF Christian Mihr v sobotu v Berlíne vo vyhlásení, z ktorého citovala tlačová agentúra DPA.
"Nezávislé súdy musia teraz zaistiť spravodlivosť a objasniť, za čo presne je zodpovedný saudskoarabský princ Muhammad bin Salmán," dodal Mihr z organizácie na ochranu novinárov.
Chášukdžího zavraždilo 2. októbra 2018 na saudskoarabskom konzuláte v tureckom Istanbule špeciálne komando z Rijádu.
Novinár v ten deň vošiel do priestorov konzulátu, aby si vyzdvihol dokumenty potrebné na sobáš. Vonku ho čakala snúbenica. Z konzulátu však nikdy nevyšiel a neskôr vyšlo najavo, že jeho telo bolo rozštvrtené. Stále nie sú žiadne stopy po jeho tele.
Chášukdží bol pôvodne blízky saudskoarabskému kráľovskému dvoru, no potom sa stal kritikom tamojšieho režimu. Žil v dobrovoľnom exile v Spojených štátoch a písal pre denník The Washington Post, pričom často kritizoval saudskoarabské kráľovstvo.
V odtajnenej správe amerických špionážnych služieb, zverejnenej v piatok, sa uvádza, že operáciu na zadržanie alebo zavraždenie Chášukdžího schválil samotný korunný princ Salmán.
Saudská Arábia túto správu odmietla ako nepravdivú.
"Nesmieme zabúdať, že korunný princ a ďalší vysokopostavení predstavitelia kráľovského dvora sú zodpovední za systematické a rozsiahle prenasledovanie novinárov," napísal Mihr. Dodal, že v súčasnosti je v krajine uväznených najmenej 33 profesionálov z médií.
"Správa len zdôrazňuje dôležitosť nezávislého a zákonného vyšetrovania tejto neuveriteľne brutálnej vraždy. Osoby za ňu zodpovedné musia byť potrestané," uviedol výkonný riaditeľ RSF Christian Mihr v sobotu v Berlíne vo vyhlásení, z ktorého citovala tlačová agentúra DPA.
"Nezávislé súdy musia teraz zaistiť spravodlivosť a objasniť, za čo presne je zodpovedný saudskoarabský princ Muhammad bin Salmán," dodal Mihr z organizácie na ochranu novinárov.
Chášukdžího zavraždilo 2. októbra 2018 na saudskoarabskom konzuláte v tureckom Istanbule špeciálne komando z Rijádu.
Novinár v ten deň vošiel do priestorov konzulátu, aby si vyzdvihol dokumenty potrebné na sobáš. Vonku ho čakala snúbenica. Z konzulátu však nikdy nevyšiel a neskôr vyšlo najavo, že jeho telo bolo rozštvrtené. Stále nie sú žiadne stopy po jeho tele.
Chášukdží bol pôvodne blízky saudskoarabskému kráľovskému dvoru, no potom sa stal kritikom tamojšieho režimu. Žil v dobrovoľnom exile v Spojených štátoch a písal pre denník The Washington Post, pričom často kritizoval saudskoarabské kráľovstvo.
V odtajnenej správe amerických špionážnych služieb, zverejnenej v piatok, sa uvádza, že operáciu na zadržanie alebo zavraždenie Chášukdžího schválil samotný korunný princ Salmán.
Saudská Arábia túto správu odmietla ako nepravdivú.
"Nesmieme zabúdať, že korunný princ a ďalší vysokopostavení predstavitelia kráľovského dvora sú zodpovední za systematické a rozsiahle prenasledovanie novinárov," napísal Mihr. Dodal, že v súčasnosti je v krajine uväznených najmenej 33 profesionálov z médií.
Nemecké verejnoprávne médium Deutsche Welle (DW) plánuje od 1. apríla vysielať v maďarskom jazyku v snahe zlepšiť pestrosť maďarského mediálneho trhu, informoval v piatok server media1.hu.
Generálny riaditeľ DW Peter Limbourg v tejto súvislosti poznamenal, že Maďarsko je európskou krajinou, v ktorej sú nezávislé a kritické médiá pod tlakom, rovnako ako v Poľsku. Podľa jeho vyjadrenia je DW pripravené na to, že návrat po vyše dvoch desaťročiach neprivíta každý. Dodal, že to bolo tak aj v Rusku.
Podľa media1.hu riaditeľ zdôraznil, že DW by chcelo ponúknuť témy, ktoré sa menej objavujú v maďarských médiách, týkajúce sa napríklad ľudských práv, menšinových práv či komunít LGBTQ.
Na iniciatívu DW, ktoré bude pôsobiť na kanáloch YouTube a na spoločenskej sieti Facebook, nepriateľským tónom zareagoval hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács. Ten na Facebooku okrem iného pripomenul, že DW prichádza do Maďarska niečo vyše roka pred maďarskými parlamentnými voľbami 2022.
Po 27 rokoch vlani 8. septembra začalo opäť pôsobiť na maďarskom mediálnom trhu Rádio Slobodná Európa, ktoré však nefunguje ako rozhlasová stanica, ale ako multimediálna internetová stránka. Médium financované americkým Kongresom pôsobí v krajinách, v ktorých sa javia problémy so slobodou tlače, napísal vtedy spravodajský server 444.hu.
Generálny riaditeľ DW Peter Limbourg v tejto súvislosti poznamenal, že Maďarsko je európskou krajinou, v ktorej sú nezávislé a kritické médiá pod tlakom, rovnako ako v Poľsku. Podľa jeho vyjadrenia je DW pripravené na to, že návrat po vyše dvoch desaťročiach neprivíta každý. Dodal, že to bolo tak aj v Rusku.
Podľa media1.hu riaditeľ zdôraznil, že DW by chcelo ponúknuť témy, ktoré sa menej objavujú v maďarských médiách, týkajúce sa napríklad ľudských práv, menšinových práv či komunít LGBTQ.
Na iniciatívu DW, ktoré bude pôsobiť na kanáloch YouTube a na spoločenskej sieti Facebook, nepriateľským tónom zareagoval hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács. Ten na Facebooku okrem iného pripomenul, že DW prichádza do Maďarska niečo vyše roka pred maďarskými parlamentnými voľbami 2022.
Po 27 rokoch vlani 8. septembra začalo opäť pôsobiť na maďarskom mediálnom trhu Rádio Slobodná Európa, ktoré však nefunguje ako rozhlasová stanica, ale ako multimediálna internetová stránka. Médium financované americkým Kongresom pôsobí v krajinách, v ktorých sa javia problémy so slobodou tlače, napísal vtedy spravodajský server 444.hu.
Copyright © TASR 2021
