MEDIA NEWS
Mjanmarsko v pondelok prepustilo amerického novinára Nathana Maunga, ktorého zadržiavalo od marca, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na jeho právnika.
Amerického občana Maunga podľa advokáta "v pondelok ráno prepustili z väznice Insein v Rangúne po tom, ako polícia stiahla obvinenia voči jeho osobe". Novinár má v utorok odletieť do USA.
Maung, ktorý je spoluzakladateľom organizácie Kamayut Media, čelil obvineniam na základe zákona pochádzajúceho ešte z koloniálneho obdobia, ktorý trestá podnecovanie nesúhlasných názorov voči armáde v krajine. Mjanmarského novinára pracujúceho pre inú organizáciu v júni na základe tohto zákona odsúdili na dva roky odňatia slobody, pripomína AFP.
Mjanmarské úrady počas protestov po februárovom prevrate zadržali viacerých zahraničných novinárov vrátane ďalšieho Američana, Dannyho Fenstera. Toho úrady zadržiavajú od 24. mája.
Vlna protestov v Mjanmarsku sa začala po prevrate z 1. februára, keď armáda zvrhla občiansku vládu a prevzala moc v krajine. Junta uväznila členov vlády vrátane štátnej kancelárky Aun Schan Su Ťij a prezidenta republiky Win Mjina. Vojenský puč spustil masové protesty, ktoré sa bezpečnostné sily snažia potlačiť násilím a represiami.
Armáda následne vyhlásila rok trvajúci výnimočný stav. Puč zdôvodnila údajnými podozreniami z volebných podvodov v novembrových voľbách, v ktorých zvíťazila politická strana kancelárky – čiže faktickej premiérky – Su Ťij.
Bieloruský novinár Raman Pratasevič, ktorý bol zadržaný pri vynútenom prístátí lietadla spoločnosti Ryanair v Minsku, vystúpil v pondelok na tlačovej konferencii zvolanej bieloruským ministerstvom zahraničných vecí. Bola venovaná incidentu s lietadlom spoločnosti Ryanair, ktoré bolo 23. mája počas letu z Atén do Vilniusu nútené pristáť v bieloruskej metropole pre falošnú bombovú hrozbu.
Počas pristátia bol Pratasevič zadržaný a momentálne je vo vyšetrovacej väzbe. Rovnaký osud postihol aj jeho ruskú priateľku Sofiu Sapegovú.
Ako informoval portál Belaruspartisan.by, Prataseviča doviedli na tlačovú konferenciu tesne pred jej začiatkom.
Podľa tohto portálu najmenej desať novinárov a diplomatov následne demonštratívne opustilo miestnosť, kde sa konala tlačová konferencia.
Jeden z nich, spravodajca britského verejnoprávneho telerozhlasu BBC Jonah Fisher, na svojej stránke na sociálnej sieti Twitter vysvetlil, že sa nemieni zúčastňovať na brífingu, na ktorom je Pratasevič z donútenia.
Na margo Pratasevičovej prítomnosti na brífingu bieloruský minister zahraničných vecí Anatoľ Hlaz uviedol, že "zmeny v zozname účastníkov boli urobené na poslednú chvíľu: Dozvedeli sme sa o Romanovom želaní komunikovať s médiami, našla sa legálna možnosť, ako to urobiť, tak je tu".
Pratasevič je pritom zadržiavaný vo vyšetrovacej väznici bieloruskej KGB.
Vo svojom vystúpení pred novinármi v sále Pratasevič následne označil za smiešne všetky medializované správy, podľa ktorých ho vo vyšetrovacej väzbe zbil Alexandr Lukašenko osobne. "Ani komentovať to nebudem, je to smiešne," vyhlásil Pratasavič.
Dodal, že fľaky na rukách, ktoré počas jeho rozhovoru pre štátnu televízie ANT všimli mnohí diváci, boli od pút. Ubezpečil, že sa cíti "skvelo" a na nič sa nesťažuje.
Prítomných kolegov-novinárov vyzval, aby brali ohľad na jeho rodičov. "Mami, oci, nebojte sa, mám sa dobre," obrátil sa Pratasevič priamo na svojich rodičov, a dodal, že sa môžu bez obáv vrátiť domov, do Bieloruska, odkiaľ pred desiatimi mesiacmi odišli do Poľska. Príčinou ich odchodu z vlasti boli vyhrážky v súvislosti s prácou ich syna.
Podľa agentúry TASS Pratasevič na brífingu informoval, že s vyšetrovateľmi neuzavrel žiadne dohody a ani ho nenútili, aby s nimi spolupracoval.
"S vyšetrovateľmi nebolo nijaké vyjednávanie. Všetko bolo dobrovoľné, nikto do nenútil," uviedol Pratasevič. Dodal, že vypovedá len pred zástupcami bieloruského Vyšetrovacieho výboru.
Uviedol tiež, že svoje politické názory nezmenil a neprešiel na stranu Alexandra Lukašenka.
"Nezmenil som svoje politické názory, môžem čestne a otvorene, pred všetkými kamerami, vyhlásiť, že nebudem politickým podporovateľom prezidenta (Bieloruska)," vyhlásil Pratasevič, ktorý súčasne dodal, že si Lukašenka úprimne váži "ako človeka, ktorý som bol schopný odolať všetkým útokom, ktoré sa začali v lete a trvajú dodnes".
"Nebudem prívržencom prezidenta, netvrdím, že úplne prechádzam na jeho stranu," zdôraznil Pratasevič.
Deň po Pratasevičovom zadržaní bieloruská štátna televízia odvysielala video, v ktorom sa novinár priznáva sa k organizovaniu masových protestov v Bielorusku. Povedal, že sa nachádza vo väzobnej väznici v Minsku, kde sa k nemu správajú korektne.
Pochybnosti o úprimnosti tohto "priznania" vtedy vyjadrili Pratasevičovi rodičia i priatelia, ako aj opozičná bieloruská líderka Sviatlana Cichanovská, ktorá vyhlásila, že na toto priznanie Pratasevič pristal pod nátlakom.
Dňa 3. júna zasa bieloruská štátna televízna stanica ANT odvysielala s Pratasevičom "interview", v ktorom sa priznáva k príprave protivládnych nepokojov. Mladý muž navyše sľubuje, že sa už nebude angažovať v politike, a popri tom plače.
Agentúra TASS medzičasom v pondelok informovala, že v Bielorusku zadržiavaná ruská občianka Sofia Sapegová je obvinená z podnecovania sociálnej nenávisti a rozbrojov a je podozrivá aj z organizovania akcií, ktoré hrubo porušujú verejný poriadok. V pondelok to na brífingu v Minsku oznámil predseda vyšetrovacieho výboru Dzmitryj Hara. Sapegovej hrozí 15 rokov väzenia.
Počas pristátia bol Pratasevič zadržaný a momentálne je vo vyšetrovacej väzbe. Rovnaký osud postihol aj jeho ruskú priateľku Sofiu Sapegovú.
Ako informoval portál Belaruspartisan.by, Prataseviča doviedli na tlačovú konferenciu tesne pred jej začiatkom.
Podľa tohto portálu najmenej desať novinárov a diplomatov následne demonštratívne opustilo miestnosť, kde sa konala tlačová konferencia.
Jeden z nich, spravodajca britského verejnoprávneho telerozhlasu BBC Jonah Fisher, na svojej stránke na sociálnej sieti Twitter vysvetlil, že sa nemieni zúčastňovať na brífingu, na ktorom je Pratasevič z donútenia.
Na margo Pratasevičovej prítomnosti na brífingu bieloruský minister zahraničných vecí Anatoľ Hlaz uviedol, že "zmeny v zozname účastníkov boli urobené na poslednú chvíľu: Dozvedeli sme sa o Romanovom želaní komunikovať s médiami, našla sa legálna možnosť, ako to urobiť, tak je tu".
Pratasevič je pritom zadržiavaný vo vyšetrovacej väznici bieloruskej KGB.
Vo svojom vystúpení pred novinármi v sále Pratasevič následne označil za smiešne všetky medializované správy, podľa ktorých ho vo vyšetrovacej väzbe zbil Alexandr Lukašenko osobne. "Ani komentovať to nebudem, je to smiešne," vyhlásil Pratasavič.
Dodal, že fľaky na rukách, ktoré počas jeho rozhovoru pre štátnu televízie ANT všimli mnohí diváci, boli od pút. Ubezpečil, že sa cíti "skvelo" a na nič sa nesťažuje.
Prítomných kolegov-novinárov vyzval, aby brali ohľad na jeho rodičov. "Mami, oci, nebojte sa, mám sa dobre," obrátil sa Pratasevič priamo na svojich rodičov, a dodal, že sa môžu bez obáv vrátiť domov, do Bieloruska, odkiaľ pred desiatimi mesiacmi odišli do Poľska. Príčinou ich odchodu z vlasti boli vyhrážky v súvislosti s prácou ich syna.
Podľa agentúry TASS Pratasevič na brífingu informoval, že s vyšetrovateľmi neuzavrel žiadne dohody a ani ho nenútili, aby s nimi spolupracoval.
"S vyšetrovateľmi nebolo nijaké vyjednávanie. Všetko bolo dobrovoľné, nikto do nenútil," uviedol Pratasevič. Dodal, že vypovedá len pred zástupcami bieloruského Vyšetrovacieho výboru.
Uviedol tiež, že svoje politické názory nezmenil a neprešiel na stranu Alexandra Lukašenka.
"Nezmenil som svoje politické názory, môžem čestne a otvorene, pred všetkými kamerami, vyhlásiť, že nebudem politickým podporovateľom prezidenta (Bieloruska)," vyhlásil Pratasevič, ktorý súčasne dodal, že si Lukašenka úprimne váži "ako človeka, ktorý som bol schopný odolať všetkým útokom, ktoré sa začali v lete a trvajú dodnes".
"Nebudem prívržencom prezidenta, netvrdím, že úplne prechádzam na jeho stranu," zdôraznil Pratasevič.
Deň po Pratasevičovom zadržaní bieloruská štátna televízia odvysielala video, v ktorom sa novinár priznáva sa k organizovaniu masových protestov v Bielorusku. Povedal, že sa nachádza vo väzobnej väznici v Minsku, kde sa k nemu správajú korektne.
Pochybnosti o úprimnosti tohto "priznania" vtedy vyjadrili Pratasevičovi rodičia i priatelia, ako aj opozičná bieloruská líderka Sviatlana Cichanovská, ktorá vyhlásila, že na toto priznanie Pratasevič pristal pod nátlakom.
Dňa 3. júna zasa bieloruská štátna televízna stanica ANT odvysielala s Pratasevičom "interview", v ktorom sa priznáva k príprave protivládnych nepokojov. Mladý muž navyše sľubuje, že sa už nebude angažovať v politike, a popri tom plače.
Agentúra TASS medzičasom v pondelok informovala, že v Bielorusku zadržiavaná ruská občianka Sofia Sapegová je obvinená z podnecovania sociálnej nenávisti a rozbrojov a je podozrivá aj z organizovania akcií, ktoré hrubo porušujú verejný poriadok. V pondelok to na brífingu v Minsku oznámil predseda vyšetrovacieho výboru Dzmitryj Hara. Sapegovej hrozí 15 rokov väzenia.
Bieloruská opozícia označila za absurdné divadlo účasť väzobne stíhaného novinára Ramana Prataseviča na tlačovej konferencii, ktorá sa v pondelok konala v Minsku a predstavitelia bieloruského rezortu zahraničia sa na nej vyjadrili ku kauze nedávneho núdzového pristátia lietadla spoločnosti Ryanair.
Pratasevič sa od svojho zadržania 23. mája objavil doteraz v dvoch kontroverzných videách, v ktorých sa priznal k údajnej trestnej činnosti. Opozícia i jeho rodina deklarovali, že šlo o priznania z donútenia.
Na pondelkovej tlačovej konferencii, ktorú zorganizovalo ministerstvo zahraničných vecí, tento 26-ročný aktivista vyhlásil, že je zdravotne v poriadku. Uviedol tiež, že vo vyšetrovacom väzení nie je vystavený zlému zaobchádzaniu.
Politológ Franak Viačorka, poradca exilovej opozičnej líderky Sviatlany Cichanovskej, však vo svojom tvíte napísal, že "nezáleží na tom, čo (Pratasevič) hovorí. Nezabúdajme, že (Pratasevič) je rukojemníkom. A režim ho využíva ako trofej."
Viačorka uviedol, že "ľudia vo vojenskej uniforme v jeho (Pratasevičovej) blízkosti ospravedlňujú únos lietadla bojom proti svetovému terorizmu a ochranou hranice. Litva a Poľsko sú obvinené z podvratných činností". Dodal, že nešlo ani o tlačovú konferenciu, "ale o scénu ako z Kafku alebo Orwella".
Bieloruské médiá medzičasom kontaktovali Pratasevičovu advokátku Inesu Alenskú, ktorá o jeho účasti na tlačovej konferencii vôbec nebola informovaná. "O Ramanovi nemám žiadne správy. Nič som nevidela, nebola som tam," uviedla.
Ako informoval portál Belaruspartisan.by, Prataseviča doviedli na tlačovú konferenciu tesne pred jej začiatkom. Podľa tohto portálu následne najmenej desať novinárov a diplomatov demonštratívne opustilo miestnosť, kde sa konala tlačová konferencia.
Na margo Pratasevičovej prítomnosti na brífingu bieloruský minister zahraničných vecí Anatoľ Hlaz uviedol, že "zmeny v zozname účastníkov boli urobené na poslednú chvíľu: Dozvedeli sme sa o Romanovom želaní komunikovať s médiami, našla sa legálna možnosť, ako to urobiť, tak je tu".
Pratasevič je pritom zadržiavaný vo vyšetrovacej väznici bieloruskej KGB.
Pratasevič bol spolu so svojou priateľkou zadržaný 23. mája, keď bieloruské úrady prinútili lietadlo spoločnosti Ryanair letiace z Atén do Varšavy, aby pristálo v Minsku. Tvrdili pritom, že dostali varovanie o bombe na palube lietadla. Toto podozrenie sa nepotvrdilo. Počas pristátia v Minsku však z lietadla vyviedli Prataseviča a jeho priateľku Sofiu Sapegovú a oboch ich zadržali na základe podozrenia z páchania trestnej činnosti na území Bieloruska.
Incident s lietadlom a zadržanie novinára kritického k bieloruskému režimu spôsobil v zahraničí veľké rozhorčenie. Európska únia následne zaviedla voči bieloruským subjektom sankcie vrátane zmrazenia majetku a zákazu udelenia víz a vyzvala európskych dopravcov, aby nepoužívali bieloruský vzdušný priestor.
Agentúra AFP však konštatovala, že dvaja vládni úradníci na pondelkovej tlačovej konferencii v Minsku zopakovali oficiálnu verziu bieloruského vedenia, že let spoločnosti Ryanair musel byť odklonený, pretože Minsk dostal správu o bombovej hrozbe od palestínskej skupiny Hamas.
Hamas sa od tejto správy dištancoval a túto verziu ako vysvetlenie odmietlo aj niekoľko západných vodcov, vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá ju označila za "úplne nepravdepodobnú".
Po vlaňajšom spornom znovuzvolení Alexandra Lukašenka za prezidenta otriasli Bieloruskom mohutné protivládne protesty. Lukašenko reagoval tvrdými zákrokmi proti demonštrantom, z ktorých mnohí skončili vo väzení a mnohých ďalších donútil odísť do exilu.
Pratasevič sa od svojho zadržania 23. mája objavil doteraz v dvoch kontroverzných videách, v ktorých sa priznal k údajnej trestnej činnosti. Opozícia i jeho rodina deklarovali, že šlo o priznania z donútenia.
Na pondelkovej tlačovej konferencii, ktorú zorganizovalo ministerstvo zahraničných vecí, tento 26-ročný aktivista vyhlásil, že je zdravotne v poriadku. Uviedol tiež, že vo vyšetrovacom väzení nie je vystavený zlému zaobchádzaniu.
Politológ Franak Viačorka, poradca exilovej opozičnej líderky Sviatlany Cichanovskej, však vo svojom tvíte napísal, že "nezáleží na tom, čo (Pratasevič) hovorí. Nezabúdajme, že (Pratasevič) je rukojemníkom. A režim ho využíva ako trofej."
Viačorka uviedol, že "ľudia vo vojenskej uniforme v jeho (Pratasevičovej) blízkosti ospravedlňujú únos lietadla bojom proti svetovému terorizmu a ochranou hranice. Litva a Poľsko sú obvinené z podvratných činností". Dodal, že nešlo ani o tlačovú konferenciu, "ale o scénu ako z Kafku alebo Orwella".
Bieloruské médiá medzičasom kontaktovali Pratasevičovu advokátku Inesu Alenskú, ktorá o jeho účasti na tlačovej konferencii vôbec nebola informovaná. "O Ramanovi nemám žiadne správy. Nič som nevidela, nebola som tam," uviedla.
Ako informoval portál Belaruspartisan.by, Prataseviča doviedli na tlačovú konferenciu tesne pred jej začiatkom. Podľa tohto portálu následne najmenej desať novinárov a diplomatov demonštratívne opustilo miestnosť, kde sa konala tlačová konferencia.
Na margo Pratasevičovej prítomnosti na brífingu bieloruský minister zahraničných vecí Anatoľ Hlaz uviedol, že "zmeny v zozname účastníkov boli urobené na poslednú chvíľu: Dozvedeli sme sa o Romanovom želaní komunikovať s médiami, našla sa legálna možnosť, ako to urobiť, tak je tu".
Pratasevič je pritom zadržiavaný vo vyšetrovacej väznici bieloruskej KGB.
Pratasevič bol spolu so svojou priateľkou zadržaný 23. mája, keď bieloruské úrady prinútili lietadlo spoločnosti Ryanair letiace z Atén do Varšavy, aby pristálo v Minsku. Tvrdili pritom, že dostali varovanie o bombe na palube lietadla. Toto podozrenie sa nepotvrdilo. Počas pristátia v Minsku však z lietadla vyviedli Prataseviča a jeho priateľku Sofiu Sapegovú a oboch ich zadržali na základe podozrenia z páchania trestnej činnosti na území Bieloruska.
Incident s lietadlom a zadržanie novinára kritického k bieloruskému režimu spôsobil v zahraničí veľké rozhorčenie. Európska únia následne zaviedla voči bieloruským subjektom sankcie vrátane zmrazenia majetku a zákazu udelenia víz a vyzvala európskych dopravcov, aby nepoužívali bieloruský vzdušný priestor.
Agentúra AFP však konštatovala, že dvaja vládni úradníci na pondelkovej tlačovej konferencii v Minsku zopakovali oficiálnu verziu bieloruského vedenia, že let spoločnosti Ryanair musel byť odklonený, pretože Minsk dostal správu o bombovej hrozbe od palestínskej skupiny Hamas.
Hamas sa od tejto správy dištancoval a túto verziu ako vysvetlenie odmietlo aj niekoľko západných vodcov, vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá ju označila za "úplne nepravdepodobnú".
Po vlaňajšom spornom znovuzvolení Alexandra Lukašenka za prezidenta otriasli Bieloruskom mohutné protivládne protesty. Lukašenko reagoval tvrdými zákrokmi proti demonštrantom, z ktorých mnohí skončili vo väzení a mnohých ďalších donútil odísť do exilu.
Copyright © TASR 2021
„Spoločnosť má teraz príležitosť zareagovať,“ uviedla hovorkyňa Rabea Boennighausenová.
Pokiaľ Telegram nesplní požiadavky, môže podľa časopisu Spiegel čeliť pokute až 5,5 milióna eur. Stanovisko prevádzkovateľa agentúra AP zatiaľ nezískala.
Telegram založili ruskí bratia Nikolaj a Pavel Durovci. Obľúbenosť aplikácie v Nemecku v posledných rokoch rástla, a to aj medzi pravicovými skupinami alebo ľuďmi odmietajúcimi vládne opatrenia proti pandémii koronavírusu.
Nemecký parlament v roku 2017 schválil zákon s cieľom zabezpečiť, aby sa existujúce obmedzenia slobody prejavu vrátane zákazu popierania holokaustu, uplatňovali aj v digitálnom priestore.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
