MEDIA NEWS
Komisia včera uverejnila usmernenia EÚ, ktorými sa má zaistiť bezpečné obnovenie činností v kultúrnych a kreatívnych odvetviach v celej EÚ. Ich cieľom je ponúknuť koordinovaný prístup v súlade s osobitnými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi podmienkami. Očakáva sa, že sa nimi budú riadiť návrhy a realizácia opatrení a protokolov v krajinách EÚ tak, aby zahŕňali bezpečné opätovné otvorenie, ako aj udržateľné oživenie kultúrnych a kreatívnych odvetví.
Konkrétne sa v usmerneniach odporúčajú tieto opatrenia a protokoly:
- zrušenie všetkých obmedzení by malo byť strategické a postupné, zo začiatku s obmedzeným počtom účastníkov, aby bolo možné posúdiť epidemiologickú situáciu,
- kultúrne zariadenia by mali mať plán pripravenosti s podrobnými protokolmi opatrení v prípade zistenia prípadov ochorenia COVID-19,
- všetci zamestnanci kultúrnych zariadení by mali byť cielene informovaní a/alebo absolvovať školenie ad hoc, aby sa minimalizovali riziká infekcie,
- malo by sa propagovať očkovanie osôb pracujúcich v prostredí kultúry,
- vstup účastníkov na podujatie sa môže podmieniť predložením potvrdenia o negatívnom teste na COVID-19 a/alebo očkovaní a/alebo potvrdení o prekonaní ochorenia COVID-19,
- zariadenia by mali zabezpečiť, aby v prípade potreby vyhľadávania kontaktov boli k dispozícii kontaktné údaje divákov,
- zariadenie by malo zaviesť cielené ochranné opatrenia.
Opatrenia na úrovni EÚ dopĺňajú opatrenia prijaté členskými štátmi a odvetviami. Členské štáty sa vyzývajú, aby aj v tejto oblasti v plnej miere využili Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Komisia výrazne zvýšila svoju finančnú podporu kultúrnym a kreatívnym odvetviam – vyčlenila takmer 2,5 miliardy eur z programu Kreatívna Európa a takmer 2 miliardy eur z programu Horizont Európa na kultúrne, kreatívne a inkluzívne projekty v rokoch 2021 - 2027. Na jeseň 2021 Komisia uverejní online príručku o financovaní kultúry z prostriedkov EÚ.
Podrobnosti
Usmernenia EÚ pre bezpečné obnovenie činností v kultúrnom a kreatívnom priemysle
V najväčších tureckých mestách Istanbul a Ankara sa v utorok zhromaždili desiatky novinárov a požadovali ochranu pred políciou v reakcii na sobotňajšie násilne zadržanie fotografa agentúry AFP. Ocenený fotograf Bülent Kilič podal sťažnosť, v ktorej namietal voči svojmu násilnému zadržaniu, počas ktorého mu policajti tlačili nohami na krk a chrbát, kým ležal otočený tvárou k zemi, informovala AFP. K incidentu došlo na úradne zakázanom pochode na podporu práv lesieb, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálnych jedincov (LGBTQI). Kiliča prepustili po niekoľkých hodinách a nevzniesli proti nemu žiadne obvinenia. Polícia zadržala aj niekoľko desiatok účastníkov pochodu. Desiatky novinárov protestovali v utorok pred sídlom istanbulského guvernéra, pričom držali fotky zobrazujúce, ako policajti Kiliča tlačia k zemi, ako aj transparenty s nápisom "Nemôžeme dýchať". Podobné slogany boli aj na demonštrácii v tureckej metropole Ankara, píše AFP. Mnohí tureckí novinári poukázali na paralely medzi Kiličovým zadržaním a vlaňajším zatýkaním Afroameričana Georga Floyda. Video dusiaceho sa Floyda, ktorému americký belošský policajt vyše deväť minút kľačal na krku, následkom čoho zomrel, vyvolalo v USA i inde vo svete protesty voči policajnej brutalite a rasizmu. Výkonný riaditeľ AFP Fabrice Fries tureckej vláde napísal list, v ktorom proti spôsobu Kiličovho zadržania "dôrazne protestuje" a vyzýva na vyšetrenie jeho okolností a "vyvodenie zodpovednosti". Erol Önderoglu, predstaviteľ Turecka v organizácii Reportéri bez hraníc (RSF), vyzval vládu v Ankare, aby "ukončila toto neprijateľné a nespravodlivé zaobchádzanie (bezpečnostných zložiek s novinármi) skôr, než bude neskoro". Ako pripomína AFP, počas vlády prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana vzrástli v Turecku obavy z obmedzovania slobody tlače. V krajine uväznili desiatky novinárov a niektoré médiá zakázali. Aktivisti bojujúci za slobodu tlače Turecko už dlhšie kritizujú za to, že miestne úrady bránia šíreniu správ o citlivých udalostiach vrátane informácií o teroristických útokoch.
Zdroj: TASR
Trhová hodnota Facebooku prvý raz prekročila hranicu 1 bilióna dolárov. Impulzom pre rast akcií firmy bolo jej víťazstvo na súdnom pojednávaní, ktoré iniciovali americkí regulátori. Federálny súd zamietol dve žaloby. Jedna bola zo strany Federálnej komisie pre obchod (FTC) a druhú podala koalícia jednotlivých amerických štátov. Akcie Facebooku stúpli o 4,2 percenta, čo znamenalo, že hodnota firmy ako piatej v rámci technologických gigantov prekonala úroveň 1 bilióna dolárov. Už skôr sa nad ňu dostali Apple, Alphabet, ktorá je materskou spoločnosťou Googlu, Microsoft a Amazon. Informuje o tom portál bbc.com.
Podľa žalôb Facebook potláča hospodársku súťaž. Sudca James Boasberg však dospel k záveru, že sťažnosť FTC proti sociálnej sieti je príliš vágna. Separátna žaloba zo strany 46 štátov neuspela, pretože porušenia, ktorými argumentovali, sa stali príliš dávno. „Sťažnosť FTC nehovorí takmer nič konkrétne o tom, akú veľkú silu Facebook naozaj mal a stále má," napísal sudca. Podľa investorov ide o dôležité víťazstvo Facebooku, čo jeho akcie poslalo nahor.
