MEDIA NEWS
Voliči vo Švajčiarsku v jednom z troch nedeľňajších referend súhlasili s tým, aby streamovacie platformy ako Netflix finančne prispievali na domácu filmovú a seriálovú tvorbu a vysielali určitý podiel európskej tvorby. Podporili aj financovanie rozšírenia európskej pohraničnej agentúry Frontex, čím sa krajina vyhla ďalšiemu sporu s Bruselom. Prešiel aj nový transplantačný zákon. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a portálu 20min.ch.
Podľa prognózy inštitútu gfs.bern za zákon známy ako Lex Neflix hlasovalo takmer 58 percent zúčastnených voličov. Súhlasili tak s reformou filmového zákona, ktorú parlament schválil v októbri.
Od roku 2007 sú švajčiarski televízni vysielatelia povinní investovať štyri percentá svojho obratu do švajčiarskej filmovej produkcie. Teraz tak budú musieť urobiť aj streamovacie platformy ako Netflix, Amazon Prime alebo Disney+.
Podľa nového filmového zákona musí minimálne 30 percent filmov a seriálov na streamovacích platformách pochádzať z Európy. Takáto kvóta už existuje aj v EÚ.
Talianska polícia v nedeľu oznámila, že sa jej počas semifinále aj sobotného finále pesničkovej súťaže Eurovízia 2022 podarilo zmariť kybernetické útoky proruských hackerov. Informuje o tom agentúra Reuters.
Víťazom aktuálneho ročníka Eurovízie, ktorý sa konal v Turíne, sa stala ukrajinská skupina Kalush Orchestra so skladbou "Stefania". Jej úspech ocenil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa hudobníkom poďakoval za reprezentáciu krajiny.
Oddelenie talianskej polície zaoberajúce sa kybernetickou bezpečnosťou informovalo, že počas predstavení a diváckeho hlasovania vo finále a semifinále tejto súťaže zmarilo viacero útokov hackerskej skupiny Killnet a s ňou spriazneného zoskupenia Legion.
Polícia okrem toho získala informácie z účtov tejto proruskej hackerskej skupiny na platforme Telegram, aby tak zabránila prípadným ďalším útokom a zistila tiež, z akých lokalít hackeri útoky na Euróviziu podnikli.
Skupina Killnet sa 11. mája prihlásila k útoku na viaceré talianske inštitúcie vrátane tamojšieho Senátu a Národného zdravotníckeho inštitútu.
Mnohé západné krajiny zvýšilo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z konca februára úroveň pohotovosti v očakávaní prípadných kybernetických útokov na svoje IT systémy a infraštruktúru. Rusko vykonávanie kybernetických útokov pravidelne popiera.
Ukrajinskí vojaci tvrdia, že víťazstvo ich krajiny v pesničkovej súťaži Eurovízia 2022 v noci na nedeľu posilnilo ich morálku. V pondelok o tom informoval portál britskej stanice Sky News.
Podľa niektorých ukrajinských vojakov je úspech folkrapovej ukrajinskej skupiny Kalush Orchestra v talianskom Turíne predzvesťou toho, že nasledovať budú víťazstvá na bojisku.
"Zvíťazili sme: dnes v Eurovízii, ale čoskoro zvíťazíme v ukrajinsko-ruskej vojne," povedala vojenská zdravotníčka Tetjana.
Vitalij, ukrajinský vojak nasadený severne od hlavného mesta Kyjev, povedal: "Ukázali sme, že vieme nielen bojovať, ale aj veľmi pekne spievať."
Ukrajinská skupina Kalush Orchestra sa stala víťazom pesničkovej súťaže Eurovízia 2022 so skladbou "Stefania".
Päťčlenná formácia vo finále tohto najväčšieho hudobného podujatia svojho druhu na svete porazila ďalších 24 súťažiacich. Rozhodujúcimi boli hlasy divákov, ktorí Ukrajine vyjadrili podporu v čase ruskej okupácie.
Kalush Orchestra vo svojej tvorbe kombinuje folklórne motívy s modernými zvukmi, pričom používa rozličné ľudové nástroje. Skupina je pomenovaná po západoukrajinskom meste Kaluš.
Text autorskej skladby "Stefania" je koncipovaný ako óda na matku. "Aj keď budú všetky cesty zničené, vždy nájdem cestu domov," znie jeden z veršov víťaznej piesne.
Text skladby je výlučne v ukrajinčine. Výpoveď piesne dostala emotívny kontext vo svetle ruského vojenského vpádu na Ukrajinu, ktorý sa začal len dva dni po tom, čo skupina prijala ponuku vystúpiť na Eurovízii.
Ukrajinská pošta plánuje čo najskôr vydať špeciálnu známku na počesť úspechu ukrajinskej hudobnej skupiny Kalush Orchestra v pesničkovej súťaži Eurovízia 2022. V pondelok o tom informovala agentúra DPA.
Skupina Kalush Orchestra v noci na nedeľu presvedčivo zvíťazila nad ďalšími 24 súťažiacimi na Eurovízii vďaka hlasom televíznych divákov z celej Európy.
O podobe známky rozhodne umelecká komisia, napísal v nedeľu na Facebooku šéf ukrajinského poštového úradu Ihor Smilianskyj. Dodal, že dúfa v zrýchlený proces.
Ukrajinskí predstavitelia prisľúbili, že Ukrajina bude hostiteľom nasledujúceho ročníka tejto pesničkovej súťaže bez ohľadu na prebiehajúci konflikt.
V súčasnosti by Ukrajina nemohla usporiadať takúto súťaž, pretože tam platí stanné právo, ktoré nedovoľuje konanie veľkých podujatí. Platia aj zákazy nočného vychádzania. Koniec ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, ktorý rozpútalo Rusko, je v nedohľadne, píše DPA.
Speváčky Ruslana a Džamala, ktoré sa stali poslednými dvoma ukrajinskými víťazmi Eurovízie (v rokoch 2004 a 2016), boli tiež poctené poštovými známkami.
Nedávno vydal ukrajinský poštový úrad známku venovanú ukrajinským vojakom na Haďom ostrove v Čiernom mori, ktorí sa odmietli vzdať ruskej vojnovej lodi.
Smilianskyj zverejnil návrh novej známky, ktorá má aj text "Pomôžte Mariupolu - pomôžte Azovstaľu". Práve túto výzvu vyslovil frontman skupiny Kalush Orchestra Oleh Psjuk v noci na nedeľu na pódiu v talianskom Turíne, kde sa pesničková súťaž konala.
Spevák oznámil, že skupina chce v aukcii vydražiť svoju trofej z Eurovízie a venovať zisk Ukrajine a ukrajinským ozbrojeným silám.
Copyright © TASR 2022
Výsledky týchto vyšetrovaní by mohli pomôcť formovať medzinárodnú mienku v súvislosti so smrťou Abú Aklah, najmä v prípade, že sa bude vyšetrovanie izraelskej armády naťahovať.
Medzinárodná investigatívna skupina Bellingcat sídliaca v Holandsku počas víkendu zverejnila analýzu videí a zvukových záznamov, ktoré zozbierala na sociálnych médiách. Materiál pochádzal z palestínskych aj izraelských armádnych zdrojov a v analýze sa zamerali na dôkazy ako časové značky, lokality videí, tiene a tiež forenzné audioanalýzy streľby. Zistili pritom, že i keď v oblasti boli palestínski ozbrojenci aj izraelskí vojaci, dôkazy podporujú výpovede svedkov o tom, že novinárku zabila izraelská paľba. Poznamenali síce, že analýza nie je na 100 % istá bez dôkazov, ako sú guľka, zbrane a GPS lokalizácia, no ďalšie dôkazy podľa nich zvyčajne skôr podporia predbežné výsledky a takmer nikdy ich nezvrátia.
Svoje vyšetrovanie vedie aj izraelská ľudskoprávna organizácia Be-celem, ktorej prvotné zistenia už minulý týždeň viedli k tomu, že armáda upustila od svojho tvrdenia, že za smrť Abú Aklah je zrejme zodpovedný palestínsky strelec.
Známa palestínsko-americká reportérka zahynula minulú stredu, keď pokrývala izraelskú raziu v meste Džanín na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Palestínski predstavitelia a svedkovia, vrátane novinárov, ktorí boli v tom čase s ňou, tvrdia, že ju zabila izraelská armáda. Predstavitelia izraelských ozbrojených síl to najprv kategoricky odmietali a tvrdili, že novinárku zabila streľba palestínskych ozbrojencov, neskôr však pripustili, že sa tak mohlo stať aj v dôsledku chyby pri izraelskej streľbe.
Izrael vyzval na spoločné vyšetrovanie s Palestínčanmi s tým, že guľku musia zanalyzovať balistickí experti. Palestínska strana to však odmieta s odôvodnením, že Izraelu nedôveruje. Toto presvedčenie podporujú aj ľudskoprávne organizácie, podľa ktorých má Izrael slabé výsledky, čo sa týka vyšetrovania pochybení jeho bezpečnostných zložiek.
Palestínske úrady najprv súhlasili s účasťou tretieho partnera na vyšetrovaní, no v nedeľu odmietli aj to a oznámili, že incident vyšetria sami a čím skôr zverejnia výsledky. Zdôvodňujú to neochotou komukoľvek odovzdať dôkazy, pretože sa obávajú ich následného sfalšovania.
Izraelská armáda odmietla žiadosť agentúry AP o rozhovor týkajúci sa stavu vyšetrovania.
Bývalý armádny hovorca a expert na vojenské záležitosti Jonathan Conricus uviedol, že rekonštrukcia prestrelky v husto obývaných oblastiach je veľmi zložitá a pre dosiahnutie výsledku sú kľúčové forenzné dôkazy, ako je guľka. Palestínsku samosprávu preto obvinil, že odmieta spolupracovať z propagandistických dôvodov.
Izraelská polícia medzitým spustila vyšetrovanie konania policajtov, ktorí v piatok zaútočili na smútiacich počas pohrebu novinárky, pričom spôsobili, že im takmer spadla rakva so zosnulou.
Päťdesiatjedenročná Širín Abú Aklah sa narodila v Jeruzaleme. Pre Al-Džazíru pracovala od roku 1997 a pravidelne nakrúcala reportáže z palestínskych území.
©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
