MEDIA NEWS
Fundamentalistické hnutie Taliban v Afganistane vydalo oficiálne nariadenie, podľa ktorého si hlásateľky a reportérky vo všetkých médiách musia počas televízneho vysielania zakrývať tvár. Informovala o tom vo štvrtok tlačová agentúra DPA, citujúc miestne zdroje.
Talibanské úrady upozornili všetky afganské televízne stanice, že nový príkaz je konečný "a nie je možné o ňom diskutovať". Na sociálnych sieťach sa už medzitým objavili zábery moderátoriek so zahalenými tvárami.
"Hlásateľkám môže byť vidno iba oči. Bolo nám povedané, že všetky zamestnankyne vo vizuálnych médiách musia nosiť rúška, aby si zakryli tvár. Vo štvrtok bolo posledné ultimátum. Niektoré médiá uplatnili toto nariadenie už dnes, iné tak musia urobiť od zajtra," uviedli televízni producenti.
Najnovšie nariadenie prichádza krátko po tom, ako Taliban zaviedol pre všetky ženy povinné nosenie burky na verejnosti. Hnutie v marci zakázalo aj všetky vizuálne zahraničné médiá vrátane BBC a Deutsche Welle, pretože talibanskí úradníci nemohli kontrolovať obsah vrátane oblečenia reportérov.
Odkedy sa Taliban vlani v auguste vrátil v Afganistane k moci, zástancovia tvrdej línie zaviedli prísne obmedzenia pre médiá a potlačili dodržiavanie ľudských práv.
Novinári sú tam často bití a zadržiavaní len za to, že vykonávajú svoju prácu. Dievčatá a ženy boli zbavené mnohých svojich práv vrátane práva na vzdelanie, prácu a pohyb.
Európska komisia zažalovala vo štvrtok Slovensko na Súdnom dvore EÚ, lebo Slováci nezaviedli pozmenenú smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách z roku 2018 do vnútroštátneho práva, a požiadala o uloženie finančnej pokuty. Slovensko v oblasti digitálnej ekonomiky dostalo aj dve odôvodnené stanoviská a právnemu konaniu čelí aj v oblasti energie a klímy, informuje spravodajca TASR.
Komisia v pravidelnom mesačnom prehľade o porušeniach legislatívy EÚ postúpila prípady Českej republiky, Írska, Rumunska, Slovenska a Španielska Súdnemu dvoru EÚ za nezavedenie revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Smernica z roku 2018 stanovuje normy týkajúce sa mediálneho obsahu pre EÚ pre všetky audiovizuálne médiá, a to tak v oblasti tradičného televízneho vysielania, ako aj služieb na požiadanie, a tiež pre platformy na zdieľanie videí.
Členské štáty mali smernicu začleniť do vnútroštátneho práva a oznámiť to Bruselu do septembra 2020. Eurokomisia po tomto termíne zaslala formálne výzvy 23 členským štátom, po ktorých nasledovalo deväť odôvodnených stanovísk.
Do mája 2022 ešte päť členských štátov neoznámilo opatrenia na vykonávanie smernice. Komisia preto rozhodla, že tieto prípady postúpi Súdnemu dvoru EÚ.
V oblasti digitálnej ekonomiky Slovensko čelí dvom ďalším právnym konaniam. Spolu s Bulharskom, Cyprom, Fínskom, Gréckom, Írskom, Lotyšskom, Poľskom, Portugalskom a Slovinskom dostalo odôvodnené stanovisko vôli tomu, že v plnej miere nezaviedlo do svojej legislatívy pravidlá EÚ o autorských právach. Druhé odôvodnené stanovisko dostalo spolu s Belgickom, Bulharskom, Cyprom, Dánskom, Gréckom, Fínskom, Francúzskom, Lotyšskom, Poľskom, Portugalskom, Slovinskom a Švédskom preto, lebo neoznámilo včas transpozičné opatrenia týkajúce sa autorských práv a súvisiacich práv v rámci Jednotného digitálneho trhu.
Smernice z roku 2019 modernizujú pravidlá autorských práv pre spotrebiteľov a tvorcov a prinášajú používateľom väčší výber obsahu tým, že znižujú transakčné náklady a uľahčujú distribúciu rozhlasových a televíznych programov v celej EÚ.
Uvedené členské štáty majú dva mesiace na nápravu situácie; v opačnom prípade môže EK postúpiť ich prípad Súdnemu dvoru EÚ.
V oblasti Energia a klíma Slovensko spolu s Chorvátskom, Luxemburskom a Španielskom čelí odôvodnenému stanovisku za to, že úplne nezakomponovalo do svojho vnútroštátneho práva revidovanú smernicu o energetickej účinnosti z roku 2018.
Členské štáty mali transponovať túto smernicu do 25. októbra 2020. Po preskúmaní vnútroštátnych transpozičných opatrení Európska komisia zistila, že tieto opatrenia v Chorvátsku, Luxembursku, na Slovensku a v Španielsku nie sú dokončené. Uvedené krajiny majú dva mesiace na odpoveď; v opačnom prípade ich môže eurokomisia zažalovať na Súdnom dvore EÚ.
Copyright © TASR 2022
Medzi ďalšie aktivity, ktoré rodičia robia často alebo občas patrí voľnočasové používanie počítača či tabletu (dohromady 80 percent), čítanie (76 percent) či oddych, relax či ničnerobenie (73 percent). Takmer 30 percent rodičov sa venuje často športovaniu, občas 40 a viac ako 30 percent zriedkavo alebo nikdy. Prezidentka Asociácie športovej psychológie Michala Bednáriková podotkla, že pokiaľ sa rodič hýbe a má aktívny životný štýl, dieťa sa pridá. Pre dieťa je to podľa psychologičky prirodzené najmä do veku desať rokov. „Šport možno nie je pre každé dieťa, ale pohyb áno,“ konštatovala. Zároveň dodala, že na deficit pohybu u malých detí čoraz častejšie upozorňujú aj tréneri, keďže je dnes bežné, že sedemročné dieťa nevie chytiť a hodiť loptu.
Bednáriková rodičom odporúča, aby pre deti už v predškolskom veku vyhľadali všeobecnú športovú prípravu. Vníma, že šport má mnoho benefitov pre dieťa. „Môže ho naučiť disciplíne, pravidelnosti, trpezlivosti, uvedomeniu si, že veci, ktoré za to stoja, nemám hneď a musím pre ich dosiahnutie niečo spraviť. Učí udržiavať vzťahy, komunikovať s ľuďmi, vychováva vodcovské typy,“ vymenovala. Šport považuje za školu hodnôt a záleží podľa nej od dospelých, k akým hodnotám dieťa smerujú.
©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
