Zomrela Marcela Plítková-Jurovská
Vo veku 82 rokov včera zomrela slovenská scenáristka, režisérka a dramaturgička dokumentárnych filmov Marcela Plítková-Jurovská.
Marcela Plítková - Jurovská chcela byť novinárkou. Po ukončení strednej školy začala tento odbor aj študovať. Politické zmeny v päťdesiatych rokoch ale zasiahli aj do jej rodiny a Marcela sa stala žeriavničkou v Stalinových závodoch v Martine. Potom sa rozhodla prihlásiť na FAMU do Prahy na odbor filmovej a televíznej dramaturgie. Po skončení pražského štúdia nastúpila ako režisérka a dramaturgička do Krátkeho filmu v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave. Zameriavala sa na výrobu filmových a televíznych žurnálov. Od roku 1983 do roku 1990 vyučovala na FAMU v Prahe. Ako pedagogička pôsobila i na VŠMU v Bratislave, kde patrila do tímu tvorcov študijného programu dokumentárneho filmu v polovici 70. rokov spolu s režisérom Martinom Slivkom a s kameramanom Alexandrom Strelingerom. Neskoršie po založení samostatnej Filmovej fakulty VŠMU viedla Katedru dokumentárnej tvorby. Od roku 1999 je držiteľkou pamätnej medaily VŠMU, ktorou bola ocenená k 50. výročiu založenia školy. Svoje skúsenosti Marcela Plítková využila aj pri zakladaní študijného programu filmová dokumentárna tvorba v študijnom odbore filmové umenie a multimédiá na Fakulte dramatických umení na Akadémii umení v Banskej Bystrici (spolu s Antonom Szomolányim). V rokoch 2000 až 2007 pracovala ako pedagogička a vedúca Katedry dokumentárnej tvorby na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde sa neskôr stala aj mimoriadnou profesorkou. Marcela Plítková vo svojej dokumentárnej tvorbe rada využíva archívne materiály. Venuje sa histórii najmä rokom paťdesiatym. Dramaturgiu a scenáristku, ktorú vyštudovala na FAMU, nikdy nepraktizovala. V roku 1993 natočila trinásťdielny cyklus Pred kamerou–za kamerou, v ktorom porovnáva vlastné osobné spomienky s oficiálnym propagandistickým obrazom päťdesiatych rokov. V roku 2003 Marcela Plítková natočila dlhometrážny film Čo odvial čas z letopisných materiálov pre filmový archív, na ktorom dlhší čas pracovala. Od roku 2000 natáčala aj pre Slovenskú televíziu, ako napríklad televízne filmy Historická panoráma, Zrkadlenie v čase: Krok za krokom (2000) a Pán, alebo sluha (2001). V roku 2008 natočila dva zo štyroch dielov televízneho seriálu Magická osmička, a to Kto zvíťazil vo februári a Rok 1918 – vízie a skutočnosť. Participovala aj na televíznom seriáli Ženy o ženách, pre ktorý zrealizovala film Krásny svet pod Roháčmi (2001). K filmu Príbeh jednej lanovky (2004) napísala scenár. S filmovými amatérmi pracuje prakticky počas celej svojej profesionálnej kariéry. Je dlhoročnou spolupracovníčkou Národného osvetového centra v Bratislave v oblasti amatérskeho filmu a mnohoročnou členkou poradného zboru NOC pre amatérsky film (bola i predsedníčkou). Marcela Plítková je taktiež autorkou viacerých úspešných publikácii. NOC jej vydalo tituly, ako napríklad Dramaturgia v amatérskom filme (1974), Portrét človeka v dokumentárnom filme (1984) alebo Filmový šlabikár (Základy audiovizuálneho vyjadrovania, 2000). Často pôsobila ako členka alebo predsedníčka porôt na súťažiach neprofesionálnej filmovej tvorby (napr. CINEAMA) alebo ako lektorka na seminároch a školeniach v tejto oblasti. Je vyhľadávanou konzultantkou filmových prác amatérskych filmárov. V oblasti profesionálneho filmu zastávala v roku 2004 na Medzinárodnom filmovom festivale dokumentárnej tvorby v oblasti architektúry ARCHFILM Košice predsednícky post. Tiež bola členkou v porote na Art Filme v Trenčianskych Tepliciach v roku 2001 a v roku 2008 na podujatí 9. miedzynarodowe dni filmu dokumentalnego v Lubline.
