MEDIA NEWS
Ukrajinský fotoreportér Jevhen Maloletka získal v sobotu na festivale vo Francúzsku hlavnú cenu Visa d'Or, jednu z najprestížnejších v tejto profesii, za svoju prácu počas ničivého obliehania ukrajinského mesta Mariupol ruskými vojakmi. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Maloletka (35), viditeľne dojatý, venoval cenu ukrajinskému ľudu. Dostal ju na slávnosti v juhofrancúzskom meste Perpignan.
Novinár a fotograf pracuje pre tlačovú agentúru The Associated Press (AP). Bol - spolu so svojím kolegom a videoreportérom z AP Mstyslavom Černovom - jedným z prvých žurnalistov, ktorí prišli do Mariupola 23. februára, hodinu pred dopadom prvých ruských bômb.
Bol takisto jedným z posledných žurnalistov, čo z mesta odišli - 15. marca, keď už bol Mariupol takmer úplne zničený ruským ostreľovaním.
Tých 20 dní, ktoré v Mariupole strávil, mu pripadalo ako jeden dlhý, nekonečný deň, "čoraz horší a horší," povedal pre agentúru AFP.
Jeho fotografie zachytávajú všetky hrôzy vojnového konfliktu v Mariupole: deti zabité počas obkľúčenia mesta, ženy vo vysokom štádiu tehotenstva ležiace medzi troskami zbombardovaných budov, narýchlo vykopané spoločné hroby.
Ruské bombardovanie a ostreľovanie tohto prístavného mesta so 400.000 obyvateľmi, najmä priamy zásah pôrodnice, vyvolali hnev po celom svete.
Ďalšími dvoma nominovanými fotografmi boli: Austrálčan ukrajinského pôvodu Daniel Berehulak za reportáž "Tu žili ľudia" pre denník The New York Times o masakre civilistov v Buči na predmestí Kyjeva a tiež Marcus Yam za svoj denník zverejňovaný pod názvom Pád Afganistanu (The Fall of Afghanistan) v novinách Los Angeles Times.
Ceny odovzdávali na Medzinárodnom festivale fotožurnalistiky, ktorý sa koná v Perpignane od 27. augusta do 11. septembra. Vojna na Ukrajine je tam jednou z prevládajúcich tém.
Nezávislý ruský denník Novaja gazeta (NG) v pondelok vyhlásil, že rozhodnutie moskovského súdu odobrať mu licenciu, sa rovná "zabitiu" týchto novín. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Noviny (Novaja gazeta) boli dnes zabité. Ich zamestnancom ukradli 30 rokov života. Čitateľov pripravili o právo získavať informácie," uviedol denník vo vyhlásení.
NG predtým v príspevku na sociálnej sieti oznámila, že "súd moskovského Basmanského obvodu zrušil osvedčenie o registrácii tlačenej verzie denníka Novaja gazeta".
Tento ruský investigatívny denník v marci pozastavil svoju činnosť po tom, ako ruské úrady vyhlásili, že médiá, ktoré nazvú ruskú "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine vojnou, dostanú pokutu alebo im zakážu činnosť.
Ruské úrady v júli zablokovali aj prístup k webovej stránke nového projektu, ktorý tvoria novinári Novej gazety. K zablokovaniu webu s názvom Novaja rasskaz-gazeta došlo na žiadosť ruskej generálnej prokuratúry, a to pre údajnú diskreditáciu ruskej armády.
Šéfredaktor Dmitrij Muratov, ktorý je kritikom ruskej invázie na Ukrajinu, dostal vlani Nobelovu cenu za mier za obranu slobody prejavu v Rusku. Po vynesení verdiktu, ktorý nazval "politickým", vyhlásil, že noviny sa proti nemu odvolajú.
AFP pripomína, že od roku 2000 boli v spojitosti so svojou prácou zabití šiesti novinári a prispievatelia novín Novaja Gazeta, vrátane investigatívnej reportérky Anny Politkovskej.
Hovorkyňa Úradu Vysokého komisára OSN pre ľudská práva (OHCHR) Ravina Šamdasáníová uviedla, že verdikt súdu je "ďalším úderom pre nezávislosť ruských médií". Tie od vypuknutia vojny na Ukrajine čelia bezprecedentnému tlaku, dodáva AFP.
Bývalého ruského novinára Ivana Safronova odsúdil v pondelok mestský súd v Moskve na 22 rokov väzenia. Predtým ho súd uznal vinným z vlastizrady za prezradenie štátneho tajomstva, informovala agentúra AFP.
Súd rozhodol, že Safronov musí zaplatiť aj pokutu 500.000 rubľov (4266 eur) a ešte dva roky po odpykaní si trestu bude mať obmedzenú slobodu pohybu.
Novinárova obhajoba avizovala, že sa proti súdnemu verdiktu odvolá.
Prokuratúra minulý týždeň žiadala pre Safronova 24 rokov väzenia vo väzenskom zariadení s prísnym režimom.
Podľa tvrdenia ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Safronov zhromažďoval dôverné informácie o ruskej armáde, obrane a bezpečnosti a odovzdal ich spravodajskej službe členskej krajiny NATO.
Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) šlo o českú rozviedku, ktorá takto údajne získala tajné informácie o vojensko-technickej spolupráci Ruska v Afrike a o činnosti ruských ozbrojených síl na Blízkom východe. Konečným príjemcom informácií boli podľa FSB Spojené štáty.
Safronov tieto obvinenia odmietol. Svoje stíhanie i súdny proces označil za "úplný výsmech spravodlivosti". Je presvedčený, že jeho stíhanie súvisí s jeho novinárskou prácou, pričom opakovane poukazoval na to, že jeho články boli založené na analýze informácií z otvorených zdrojov a na rozhovoroch s oficiálnymi predstaviteľmi.
Safronova zatkli v júli roku 2020, keď začal pracovať ako poradca šéfa ruskej štátnej vesmírnej agentúry (Roskosmos). Dovtedy roky písal pre ekonomické denníky Kommersant a Vedomosti a bol jedným z najuznávanejších ruských novinárov venujúcich sa oblasti obrany.
Od svojho zatknutia Safronov nesmel vidieť svojich príbuzných a mal obmedzený prístup aj k spisovým materiálom svojho prípadu. Dvaja z jeho právnikov, Ivan Pavlov a Jevgenij Smirnov, boli nútení odísť z Ruska do cudziny a ďalší obhajca, Dmitrij Talantov, bol zatknutý pre podozrenie zo šírenia nepravdivých informácií o ruskej armáde.
Na Safronovovo prepustenie vyzvala Európska únia, ako aj ruské nezávislé médiá, ktoré i v pondelok v spoločnej výzve žiadali súd, aby ich bývalého kolegu zbavil obvinenia a oslobodil.
Safronov je po takmer 20 rokoch prvým novinárom stíhaným na základe obvinení z vlastizrady. V Rusku v posledných rokoch stúpa počet ľudí z iných profesií, ktorí sú, tak ako on, stíhaní za vlastizradu alebo prezradenia štátneho tajomstva.
Copyright © TASR 2022
Poľská mediálna rada odvolala všetkými hlasmi riaditeľa verejnoprávnej televízie TVP.
Jacek Kurski stál v jej čele s krátkou prestávkou od roku 2016.
Zdroj: ČT24
Izraelská armáda v pondelok oznámila, že je „vysoká pravdepodobnosť“, že reportérku televízie Al-Džazíra Širín abú Aklah v máji zabil vojak a nebolo to úmyselne.
Vysokopostavený vojenský predstaviteľ uviedol, že armáda nedokázala s konečnou platnosťou určiť, odkiaľ paľba vyšla, a podotkol, že v rovnakej oblasti ako izraelský vojak mohli byť palestínski ozbrojenci. Je však veľmi pravdepodobné, že reportérku nedopatrením zabil vojak a jeho hlásenia v reálnom čase ukazujú na to, že ju chybne identifikoval. Najvyšší vojenský dôstojník podľa jeho slov nezačne kriminálne vyšetrovanie incidentu, čo znamená, že ani vojak, ani nikto z jeho velenia nebude čeliť trestu.
Známa palestínsko-americká reportérka zahynula 11. mája, keď pokrývala izraelskú raziu v meste Džanín na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Jej smrť vyvolala rozsiahly šok a hnev. Výsledky izraelského vyšetrovania, ktoré oznámili až štyri mesiace po zabití, sa do značnej miery zhodujú s výsledkami niekoľkých nezávislých vyšetrovaní.
Rodina novinárky reagovala na výsledky vyšetrovania s kritikou . Izraelská armáda sa podľa nej „snažila zakryť pravdu a vyhnúť sa zodpovednosti“ za zabitie. „Naša rodina nie je prekvapená týmto výsledkom, pretože každému je jasné, že izraelskí vojnoví zločinci nemôžu vyšetrovať svoje vlastné zločiny. Zostávame však hlboko zranení, frustrovaní a sklamaní,“ uvádza sa v jej vyhlásení. V ňom tiež príbuzní zosnulej znova vyzvali na nezávislé vyšetrovanie USA a Medzinárodného trestného súdu.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
