MEDIA NEWS
Írsko udelilo sociálnej sieti Instagram pokutu v rekordnej výške 405 miliónov eur za to, že porušila nariadenia o nakladaní s údajmi detí a mladistvých. V pondelok to oznámila tamojšia Komisia na ochranu údajov (DPC). TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Konečné rozhodnutie o pokute vo výške 405 miliónov eur sme prijali v piatok," uviedla DPC vo vyhlásení. Dodala, že detaily rozhodnutia zverejní v priebehu budúceho týždňa.
DPC začala na konci roka 2020 vyšetrovanie v súvislosti s obavami, ako platforma nakladá s osobnými údajmi detí a mladistvých. Vyšetrovatelia sa zameriavali na "vhodnosť" instagramových profilov a nastavení používateľských účtov, rovnako ako "zodpovednosť (Instagramu) za ochranu osobných údajov detí ako zraniteľných osôb" na základe Všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR) EÚ, ktoré vstúpilo do platnosti v roku 2018.
Nariadenie GDPR umožňuje úradom na ochranu údajov udeľovať prísne pokuty za jeho porušenie. Keďže európske hlavné sídlo spoločnosti Meta, ktorá Instagram vlastní, sa nachádza v Dubline, uplatňovanie a monitorovanie dodržiavania GDPR spadá do kompetencií tamojšieho DPC.
Vlani DPC udelilo dovtedy najvyššiu finančnú pokutu za porušenie GDPR vo výške 225 miliónov eur aj platforme WhatsApp, ktorú tiež vlastní Meta. Patrí pod ňu aj sociálna sieť Facebook, ktorá vlani dostala za 12 porušení GDPR pokutu 17 miliónov eur.
Meta sa k pokute írskeho DPC pre Instagram oficiálne nevyjadrila, no írske štátne médiá priniesli vyjadrenie hovorcu spoločnosti, podľa ktorého sa vyšetrovatelia sústredili na "staré nastavenia, ktoré boli pred viac ako rokom aktualizované". Platforma vraj odvtedy zaviedla množstvo nových prvkov, ktoré majú pomôcť pri ochrane osobných údajov tínedžerov.
"Instagramový profil každej osoby mladšej ako 18 rokov je automaticky nastavený ako súkromný, čiže ich príspevky môžu vidieť len ich sledovatelia. Dospelí takisto nemôžu posielať správy tínedžerom, ak ich nesledujú," dodal hovorca.
Spoločnosť s udelenou pokutou nesúhlasí a plánuje sa odvolať, píše AFP.
Konzorcium európskych tlačových agentúr, ktorého súčasťou je aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR), v utorok v Bruseli oficiálne spustilo spoločný projekt s názvom European Newsroom (ENR). Cieľom tejto iniciatívy je posilniť spravodajstvo z rôznych krajín Európy a podporiť spoluprácu medzi medzinárodnými spravodajcami agentúr. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli.
Projekt European Newsroom (miestnosť pre európskych novinárov) vznikol za účelom spoločne pracovať na cezhraničných správach a poskytovať obsah národných tlačových agentúr širšiemu európskemu publiku.
Koordinátorom projektu je nemecká agentúra Deutsche Presse-Agentur (DPA). V rámci projektu sa zriadili spoločné priestory pre korešpondentov z 18 tlačových agentúr z 11 členských krajín EÚ a piatich kandidátskych krajín v kanceláriách tlačovej agentúry Belga v Bruseli.
Európska komisia dotuje projekt mediálnej spolupráce sumou 1,76 milióna eur s cieľom podporiť vybudovanie "viacjazyčného a celoeurópskeho pohľadu na záležitosti EÚ". Redakčná práca sa začala už v júli 2022, keď korešpondenti popri bežnej práci pre svoju agentúru spoločne začali vytvárať prehľady správ o európskych záležitostiach. Zúčastnené agentúry majú možnosť absolvovať školenia či ďalšie vzdelávanie.
Súčasťou projektu ENR sú agentúry AFP, ANSA, Agerpres, APA, ATA, Belga, BTA, DPA, EFE, Europa Press, FENA, HINA, MIA, STA, Tanjug a TASR. Ako pridružený partner pôsobí poľská tlačová agentúra PAP, pričom v rámci solidarity s Ukrajinou sa na projekte zúčastňuje aj agentúra Ukrinform.
Copyright © TASR 2022
Vo Varšave sa začína súd v prípade žaloby, ktorú podal líder poľskej vládnej strany na novinára za to, že o ňom verejne hovorí, že je gej. Jarosław Kaczyński požaduje ospravedlnenie a stiahnutie od novinára a YouTubera Jan Pińského, ktorý to uviedol vlani na svojom kanáli. Ten tvrdil, že skrývaním svojej sexuality je predseda strany Právo a spravodlivosť otvorený vydieraniu. Kaczyński tiež žiada, aby novinár zaplatil istú sumu hospicu.
Klebety o tom, že 73-ročný Kaczyński, ktorý je slobodný, je homosexuál kolujú roky. Prichádzajú najmä v reakcii na jeho a vládny konzervatívny a nepriateľský prístup k LGBTQ komunite a odmietnutie povoliť manželstvá osôb rovnakého pohlavia v Poľsku.
Na výstavbu internetovej infraštruktúry, vrátane 5G siete, by mali povinne finančne prispievať aj veľké digitálne spoločnosti ako Netflix, Google, Facebook a mnohé ďalšie, ktorých biznis model je založený na existencii internetu a zodpovedajú za veľké množstvo dátových tokov. S touto iniciatívou prišlo hlavne združenie najväčších európskych telekomunikačných operátorov ETNO, ktoré uvedený návrh presadzuje na úrovni Európskej komisie. Táto téma sa tak po Južnej Kórei dostala do Európy a legislatívny návrh, ktorý by prinútil platformy platiť „spravodlivý príspevok" na rozvoj digitálnej infraštruktúry, sa očakáva na jeseň. Malo by ísť o samostatný akt alebo súčasť revízie smernice Európskej únie z roku 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (tzv. Connectivity Infrastructure Act).
„Niektoré online platformy dlhodobo tvoria zásadnú časť objemu dátovej prevádzky a ich fungovanie vyžaduje od poskytovateľov pripojenia neustále investície do budovania a správy sietí," uviedol pre agentúru SITA predseda Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Ivan Marták s tým, že vývoj témy na úrovni EÚ sledujú. Podľa šéfa regulačného úradu je zrejmé, že dátový tok sa bude neustále zvyšovať na úkor iných služieb. „Preto je potrebné nastaviť spravodlivý mechanizmus zdieľania nákladov na budovanie infraštruktúry, ktorá umožňuje celému odvetviu digitálnej ekonomiky podnikať a generovať zisk. Participácia by mala však vychádzať aj zo strany digitálnych spoločností, ktoré si chcú zaistiť dlhodobý záujem o ich služby," tvrdí Marták.
Telekomunikační operátori argumentujú tým, že znášajú všetky náklady na budovanie sietí, v ktorých Európa zaostáva. Podľa ETNO digitálne firmy sú čierni pasažieri, pričom šesť najväčších z nich zodpovedá za viac než 55 % dátových tokov a ich investície do infraštruktúry sú výrazne nižšie. Technologické spoločnosti v rokoch 2014 až 2017 investovali do infraštruktúry necelých 18 miliárd dolárov, investície telekomunikačných spoločností boli v rozsahu 42,5 až vyše 53 miliárd eur. Digitálne platformy hovoria, že investujú napríklad do podmorských káblov, telekomunikační operátori sú už platení užívateľmi internetu a osobitné poplatky by mohli byť v rozpore so zásadou sieťovej neutrality, to znamená, že všetky dátové prenosy musia byť rovnako nediskriminačne spracované. Výbor Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) sa vyjadril proti takýmto novým poplatkom a v otvorenom liste vyzval na zdržanlivosť a diskusiu aj viacero krajín EÚ. Návrh preto momentálne posudzuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC).
„Zmysel sieťovej neutrality spočíva v tom, aby žiadny obsah nebol blokovaný či diskriminovaný," priblížil Marták. Ako poznamenal, z technologického hľadiska je sieťová infraštruktúra prispôsobená na tok dát, ktorý zodpovedá určitej náročnosti, avšak ak je z dlhodobého hľadiska sústavne ovplyvňovaný, jeho kvalita klesá na úkor iných služieb. „Viaceré európske orgány, vrátane Európskej komisie a BEREC-u, sa vzájomne zhodli, že prepojovacie služby nepatria do sféry Nariadenia o otvorenom internete a mali by podliehať určitým pravidlám, ktoré by práve dohliadali na ich korektné využívanie," upozornil predseda regulačného úradu. S tým podľa neho súvisí aj plán Európskej komisie na prehodnotenie súčasnej situácie.
Digitálne spoločnosti podľa Martáka prinášajú na denne veľké množstvo obsahu, čo logicky generuje zvýšený dátový prenos. „V súčasnosti v EÚ neexistuje žiadne regulačné zaťaženie, ktoré by ukladalo nejaké povinnosti či limity voči týmto generátorom obsahu. Nastavením zmysluplných pravidiel by všetky strany dokázali nájsť plnohodnotný konsenzus," podotkol Marták. Podľa aktuálnych plánov v novom programe Slovensko pre eurofondové obdobie 2021 až 2027 na dobudovanie regionálnych optických sietí do viacerých lokalít, ktoré nie sú zatiaľ pokryté, by bolo možne vynaložiť 112 miliónov eur. „Pritom sa predpokladá aj určité spolufinancovanie zo strany prijímateľov štátnej intervencie realizovanej formou nenávratnej finančnej pomoci z európskych fondov. Z pohľadu štátu by išlo o novú formu pomoci, keďže doteraz sa z EÚ fondov na Slovensku do sietí neinvestovalo," ozrejmil Marták. Podľa neho zatiaľ nie je možné hovoriť o tom, že operátori získavajú finančné dotácie na budovanie sietí, práve naopak, financujú ich doteraz len z vlastných zdrojov.
©2022 Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
