MEDIA NEWS
O situáciu v maďarských médiách a vo vzdelávaní sa bude zaujímať deväťčlenná delegácia Výboru pre kultúru a vzdelávanie Európskeho parlamentu (EP), ktorá v druhej polovici budúceho týždňa pricestuje do Budapešti. Uviedol to v utorok denník Népszava s odvolaním sa na bruselské zdroje, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Denník podotýka, že návšteva od 2. do 4. novembra je súčasťou riadneho programu výboru a nemá žiadnu súvislosť s prebiehajúcimi rokovaniami medzi Maďarskom a Európskou úniou o plnení podmienok vyplácania eurofondov.
Členov delegácie bude zaujímať predovšetkým sloboda médií, umelecká a akademická sloboda a zaobchádzanie so školopovinnými ukrajinskými utečencami v Maďarsku. Pôvodný termín návštevy bol máj 2020, pre koronavírusovú pandémiu sa však neuskutočnila.
Delegácia sa má stretnúť s ministrom kultúry a inovácií Jánosom Csákom, ministrom územného rozvoja Tiborom Navracsicsom, primátorom Budapešti Gergelyom Karácsonym a vedením univerzít, kultúrnych inštitúcií a občianskych organizácií. V programe delegácie je aj návšteva Národného úradu pre médiá a komunikáciu. Na rokovaniach sa bude určite diskutovať aj o aktuálnej situácii učiteľov, píše Népszava.
Výbor pre kultúru a vzdelávanie EP v uplynulých rokoch viackrát rokoval o vývoji v Maďarsku. Jeho členovia kritizovali vyhostenie Stredoeurópskej univerzity (CEU) z Budapešti, obmedzenie autonómie Divadelnej a filmovej univerzity, segregované vzdelávanie rómskych detí a situáciu v médiách, ktorá je zväčša pod vládnym vplyvom, uzatvára denník.
Aféru "Spiegel" a vládnu krízu spustil spor medzi spolkovým ministrom obrany Franzom Josefom Straußom vo vláde kancelára Konrada Adenauera a Rudolfom Augsteinom, vydavateľom renomovaného týždenníka Der Spiegel. Podľa niektorých nemeckých komentátorov sa táto aféra stala prvým úspešným testom povojnovej západonemeckej demokracie a považuje sa míľnik pri obhajobe slobody tlače.
V stredu 26. októbra uplynie 60 rokov odvtedy, čo došlo v povojnových dejinách Nemeckej spolkovej republiky k dovtedy nevídanej udalosti: do redakčných priestorov týždenníka Der Spiegel vtrhli policajti.
Celá aféra sa začala odvíjať 10. októbra 1962. V tento deň publikoval tento renomovaný časopis rozsiahly článok pod názvom "Podmienečne pripravený na obranu". Jeho autori Conrad Ahlers a Hans Schmelz ostro kritizovali obrannú politiku Bonnu, pričom poukazovali na žalostný stav nemeckej armády, ktorá podľa nich nebola pripravená na obranu krajiny.
Článok vyšiel tesne po cvičení NATO Fallex 62, ktoré ukázalo, že v prípade útoku komunistického Východu by sa západonemecká obranná línia zrútila ako "domček z karát".
Týmto článkom vlastne vyvrcholili dlhodobo napäté vzťahy medzi vydavateľom časopisu Der Spiegel Augsteinom a spolkovým ministrom obrany Straußom, dlhoročným predsedom Kresťansko-sociálnej únie (CSU), usilujúcim sa zastaviť, ako hovoril "publicistický teror" z Hamburgu, kde sídlila hlavná redakcia časopisu.
Napríklad len rok pred tým obvinil tento časopis ministra z prijatia úplatku v prospech stavebnej firmy Fibag.
Spolkové ministerstvo obrany vtedy obvinilo magazín Der Spiegel z vlastizrady tvrdiac, že v článku našlo viac ako 40 tajných informácií a citátov.
Šestnásť dní po zverejnení kritického materiálu, 26. októbra 1962 okolo pol desiatej večer, vtrhli do redakčných priestorov týždenníka desiatky policajtov. V rukách mali povolenie na prehliadku a sedem zatykačov na vedúcich pracovníkov spravodajského magazínu. Redakčné priestory prehľadali v Hamburgu i Bonne a skonfiškovali množstvo dokumentov.
Polícia zatkla šéfredaktorov magazínu Clausa Jacobiho a Johannesa K. Engela. Jeden z autorov článku Conrad Ahlers bol zadržaný počas dovolenky v Španielsku a vydavateľ Rudolf Augstein sa vydal do rúk polície na druhý deň po razii. Zadržaní boli pre podozrenie z vyzradenia utajovaných skutočností, vlastizrady a úplatkárstva.
Zatknutie novinárov a útok na slobodu tlače vyvolal v Nemeckej spolkovej republike značné pobúrenie a vlnu protestov i demonštrácií. Médiá prezentovali celú kauzu ako exemplárny príklad zneužitia štátnej moci.
O afére Spiegel sa diskutovalo aj v Spolkovom sneme. Franz Josef Strauß spočiatku všetky obvinenia odmietal, ale neskôr vyšlo najavo, že nehovoril pravdu a dokonca dal podnet na zadržanie autora článku Ahlersa v zahraničí. Pod tlakom dôkazov napokon 30. novembra 1962 z ministerského postu vo vláde kancelára Adenauera odstúpil. O štyri roky neskôr sa do vlády opäť vrátil, ale to už do kabinetu kancelára Kurta Georga Kiesingera ako minister financií.
Po štyroch týždňoch sa mohli zamestnanci časopisu Der Spiegel vrátiť do svojich redakčných priestorov. Postupne boli z vyšetrovacej väzby prepustení autori článku: Conrad Ahlers po 56, Hans Schmelz po 81 dňoch a vo februári 1963, po 103 dňoch, opustil väzenie ako morálny víťaz aj vydavateľ Rudolf Augstein.
Aféra sa skončila výrazným zvýšením popularity týždenníka Der Spiegel, ktorý dokázal zvýšiť svoj náklad z 500.000 na 700.000 výtlačkov a plne sa etabloval ako "ochranný štít demokracie".
Moderátor ruskej štátnej televíznej stanice RT Anton Krasovskij sa ospravedlnil v pondelok za to, že vo vysielaní vyzýval na utopenie ukrajinských detí. Ruské úrady medzičasom oznámili, že moderátorove výroky vyšetrujú. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Krasovskij minulý týždeň vo vysielaní uviedol, že deti, ktoré vnímali počas Sovietskeho zväzu Rusov ako okupantov, mali byť utopené v rieke. Ukrajina za tieto jeho slová označila v nedeľu stanicu RT za podnecovateľa genocídy a vyzvala na jej zákaz na celom svete.
Ruský moderátor v pondelok uviedol, že sa pre svoje výroky "cíti trápne". "No stáva sa to, sedíš vo vysielaní, necháš sa uniesť. Prosím o odpustenie všetkých, ktorých to šokovalo... Dúfam, že mi prepáčite," uviedol Krasovskij na sociálnej sieti Telegram.
Ruský vyšetrovací výbor (Sledkom), ktorý sa zaoberá ťažkými zločinmi, uviedol, že bol požiadaný, aby preveril moderátorove "ostré komentáre". Výbor dal následne príkaz vypracovať v tejto súvislosti správu.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na Twitteri uviedol, že Ukrajina postaví Krasovského za jeho "agresívne podnecovanie ku genocíde" pred súd.
Krasovskij je provojnový komentátor ruskej televízie RT, na ktorého Európska únia uvalila sankcie. V minulotýždňovom vysielaní tiež navrhol "strčiť deti do chatrčí a upáliť" a vtipkoval o znásilňovaní ukrajinských žien.
Šéfredaktorka RT Margarita Simoňjanová uviedla, že autora výroku – moderátora Antona Krasovského – pre jeho "nechutné" komentáre suspendovala. Dodala, že nikto v RT sa s jeho názormi nestotožňuje.
Rada pre mediálne služby má ambíciu koordinovať aktérov projektov mediálnej gramotnosti, umožňujú jej to nové zákonné kompetencie. S cieľom vytvoriť platformu na výmenu skúseností v oblasti rozvoja a podpory mediálnej gramotnosti na Slovensku zorganizovala Rada pre mediálne služby v pondelok online okrúhly stôl. TASR o tom informovala hovorkyňa rady Lucia Michelčíková.
Ambíciou Rady pre mediálne služby bolo získať od prezentujúcich odpoveď na kľúčovú otázku, aké sú najväčšie výzvy rozvoja a podpory mediálnej gramotnosti na Slovensku. Okrúhly stôl organizovaný pri príležitosti Svetového týždňa informačnej a mediálnej gramotnosti otvoril riaditeľ Rady pre mediálne služby Ľuboš Kukliš, ktorej kompetenciu iniciovať a vykonávať aktivity podporujúce mediálnu gramotnosť, ale aj výskumnú a analytickú činnosť v tejto oblasti zveril nový zákon o mediálnych službách. Člen Rady pre mediálne služby Pavel Izrael okrúhly stôl vníma ako potrebný impulz na rozvoj aktivít mediálnej gramotnosti na Slovensku.
Ako problematické vnímajú viacerí aktéri najmä absenciu vhodného formálneho vzdelávania budúcich pedagógov, ktorí by mali poznatky z oblasti odovzdávať žiakom a študentom, ale aj limity spôsobené neustálym rozvojom technológií, ktorý je zložité dostatočne rýchlo reflektovať v projektoch zameraných na elimináciu negatívnych dôsledkov ich využívania. Okrúhly stôl, na ktorom sa zúčastnili viacerí členovia rady, považuje regulátor za iniciačné stretnutie. Ide o prvú zo série aktivít, ktorých ambíciou je vytvoriť sieť na efektívne koordinovanie projektov realizovaných v oblasti rozvoja mediálnej gramotnosti a hodnotenia stavu mediálneho prostredia v tomto zreteli.
Ďalšie stretnutie rada plánuje ešte do konca tohto roka.
Komunikačná aplikácia WhatsApp, ktorá patrí americkému koncernu Meta, po globálnom výpadku opäť funguje. TASR o tom informuje na základe správy CNBC.
Problémy boli podľa údajov stránky Downdetector, ktorá monitoruje výpadky internetových služieb, prvýkrát zaznamenané okolo 9.17 h SELČ. Používatelia hlásili, že majú problémy so zasielaním a prijímaním správ. Normálne fungovanie WhatsAppu bolo obnovené okolo jedenástej hodiny SELČ.
Takisto WhatsApp Web, čo je verzia určená pre prehliadače, ktorá sa predtým nenačítala, už opäť funguje.
Koncern Meta predtým potvrdil problémy WhatsAppu. "Vieme, že niektorí ľudia majú aktuálne problém s posielaním správ, pracujeme na tom, aby sme čo najrýchlejšie obnovili fungovanie WhatsAppu pre každého," povedal hovorca Meta pre CNBC.
WhatsApp má po celom svete okolo 2 miliardy používateľov..
Turecká polícia v utorok prehľadala priestory viacerých prokurdských médií a vykonala razie v domoch novinárov v Istanbule a ďalších mestách vrátane juhovýchodnej časti krajiny s väčšinovým zastúpením Kurdov. Ochrancovia práv označili túto policajnú operáciu za cenzúru.
Ako uviedla agentúra AFP, polícia zadržala desať novinárov, a to v Istanbule, Ankare a ďalších mestách vrátane Diyarbakiru na juhovýchode Turecka, informuje TASR.
Sedem zo zadržaných novinárov podľa Zväzu tureckých novinárov (TGS) pracuje pre prokurdskú tlačovú agentúru Mezopotamya a traja pre JINNEWS.
Turecký parlament v októbri schválil prísny zákon, na ktorého základe môžu byť novinári a používatelia sociálnych sietí uväznení až na tri roky, ak sa dopustia šírenia tzv. falošných správ.
Nové opatrenia týkajúce sa médií prichádzajú pred parlamentnými voľbami, do ktorých prezident Recep Tayyip Erdogan vstupuje so stratou v prieskumoch verejnej mienky.
Opozičné strany a novinárske zväzy protestovali proti novým represívnym pravidlám, a to pred rozpravou v parlamente i počas nej.
AFP pripomenula, že väčšina tureckých novín a televíznych kanálov sa dostala pod kontrolu vládnych predstaviteľov a ich obchodných spojencov počas represií po neúspešnom prevrate v roku 2016.
Sociálne siete a internetové médiá však zostali do veľkej miery bez dohľadu, čo vyvoláva nevôľu Erdoganovho tábora.
Podľa indexu slobody médií, ktorý začiatkom tohto roka zverejnila organizácia Reportéri bez hraníc (RSF), sa Turecko umiestnilo na 149. mieste spomedzi 180 krajín.
Copyright © TASR 2022
