MEDIA NEWS
Sociálne siete Facebook - ktorý mal byť "vždy" zadarmo - a Instagram oznámili v nedeľu, že spúšťajú predplatnú službu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Výkonný riaditeľ spoločnosti Meta Mark Zuckerberg oznámil spustenie služby Meta Verified, v jej rámci budú mať užívatelia za 11,99 dolárov mesačne overený účet. K podobnému kroku už pristúpil v konkurenčnom Twitteri americký podnikateľ Elon Musk.
"Tento nový prvok súvisí so zvýšením autenticity a bezpečnosti naprieč našimi službami," napísal Zuckerberg vo vyhlásení na Facebooku a Instagrame.
Meta Verified tento týždeň spustia v Austrálii a na Novom Zélande, následne aj v Spojených štátoch a iných krajinách.
Predplatiteľov s overeným účtom bude od ostatných uživateľov odlišovať odznak, ktorý majú overení užívatelia už teraz. Získajú aj dodatočnú ochranu pred napodobňovaním svojho účtu, priamy prístup k zákazníckej podpore a väčšiu viditeľnosť.
Podľa spoločnosti Meta bude táto služba primárne zameraná na tvorcov obsahu, ktorí sa na na Facebooku a Instagrame snažia rozšíriť svoju prítomnosť. Časom sa môže táto služba upraviť. Určená bude pre fyzické osoby nad 18 rokov, nie pre firmy. Účty, ktoré už sú overené, zatiaľ zmeny nečakajú.
Podobnú službu chcel na Twitteri vlani zaviesť aj Elon Musk. Jeho prvotná snaha sa skončila neúspechom, keď túto sociálnu sieť zaplavili falošné účty. To vydesilo spoločnosti, ktoré tieto platformy využívajú na reklamu. Musk bol preto nútený službu pozastaviť a v decembri ju opäť v tichosti zaviedol.
Facebook pomohol s vybudovaním modulu veľkých internetových platforiem súčasnosti, ktoré zbierajú dáta svojich užívateľov. Predávajú ich potom pre personalizované reklamné účely, zatiaľ čo užívatelia majú prospech z "bezplatných" služieb.
Facebook na svojej hlavnej stránke dlhodobo tvrdil, že "je zadarmo a vždy bude". V roku 2019 spoločnosť od tohto sloganu v tichosti ustúpila. Podľa odborníkov to urobila, pretože pre hodnotu osobných údajov jej užívateľov nebola nikdy zadarmo.
Jediné noviny hlavnej bangladéšskej opozičnej strany prestali v pondelok vychádzať po tom, ako bol potvrdený vládny príkaz na pozastavenie ich vydávania, čo vyvolalo obavy o slobodu médií v tejto juhoázijskej krajine. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.
Aktivisti a zahraničné vlády – vrátane americkej – už dlho vyjadrujú znepokojenie nad úsilím bangladéšskej premiérky Hasíny Vadžídovej umlčať svojich kritikov, ako aj nad "plazivým autoritárstvom" tamojšieho politického režimu.
Inkriminované periodikum s názvom Dainik Dinkal, ktoré vychádzalo v bengálčine, bolo vyše tri desaťročia dôležitým hlasom Bangladéšskej nacionalistickej strany (BNP). Zamestnávalo stovky novinárov a tlačových pracovníkov.
Informovalo o udalostiach, o ktorých mainstreamové noviny – väčšinou ovládané provládnymi podnikateľmi – píšu len zriedka. Do tohto portfólia patrí aj časté zatýkanie aktivistov BNP a tisíce vykonštruovaných prípadov proti stúpencom strany.
Noviny uviedli, že okresné úrady v hlavnom meste Dháka vlani 26. decembra nariadili zastavenie ich vydávania, ale po podaní odvolania na Tlačovú radu, ktorej predsedá najvyšší sudca najvyššieho súdu, pokračovali vo svojej činnosti.
"Rada v nedeľu zamietla naše odvolanie a potvrdila príkaz okresného sudcu na zastavenie nášho vydávania," uviedol pre AFP šéfredaktor týchto novín.
V príkaze sa uvádza, že povolenie na tlač bolo zrušené po tom, ako Dainik Dinkal "porušil zákony o tlači a vydávaní". Dve novinárske odborové organizácie so sídlom v Dháke v spoločnom vyhlásení uviedli, že toto rozhodnutie je "odrazom potláčania opozičných hlasov".
Vadžídovej vláda s odvolaním sa na informácie spravodajských služieb v januári nariadila zatvorenie 191 webových stránok, ktoré obviňuje z publikovania "protištátnych správ".
Svetový index slobody tlače (PFI) z roku 2022, zostavený organizáciou Reportéri bez hraníc (RSF), zaradil Bangladéš na 162. miesto, čo je horšia pozícia, akú majú v tomto hodnotení Rusko (155. priečka) či Afganistan (156. priečka).
Medzinárodné rokovania o zdaňovaní globálnych technologických gigantov, ktoré podnikajú vo viacerých štátoch, no zisky deklarujú len v niekoľkých jurisdikciách, sa zastavili. Dôvodom je odpor niektorých krajín vrátane USA a Indie. Uviedol to v pondelok francúzsky minister financií Bruno Le Maire. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
K zastaveniu rokovaní došlo pred stretnutím skupiny G20 (20 najväčších svetových ekonomík) tento týždeň v Indii.
"Od dnešného dňa sú veci zablokované, najmä zo strany Spojených štátov, Saudskej Arábie a Indie. Šance na úspech sú mizivé," povedal Le Maire na tlačovej konferencii o globálnej dani pre nadnárodné spoločnosti, ktorú by mali platiť tam, kde generujú zisky. Jej cieľom je znížiť daňové úniky.
Pripomenul, že Francúzsko už v minulosti navrhovalo, aby sa hľadalo "európske riešenie", ak skupina G20 nebude schopná dosiahnuť dohodu o tejto otázke. "Myslím, že teraz sme v tomto bode," dodal.
Rokovania o zavedení globálnej dane pre veľké nadnárodné korporácie viedla Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) so sídlom v Paríži.
V roku 2021 sa podarilo OECD dosiahnuť dohodu o minimálnej globálnej dani na úrovni 15 %, ktorú by nadnárodné spoločnosti platili tam, kde reálne podnikajú.
Dohoda mala ukončiť štyri desaťročia trvajúci boj o zahraničné investície, v rámci ktorého niektoré štáty lákali veľké firmy na nízke dane. Nadnárodné korporácie si tak často vyberali za svoje sídlo práve krajiny, ktoré mali čo najnižšiu daň, čím sa vyhli plateniu vyšších daní tam, kde generujú najväčšie zisky.
Copyright © TASR 2023
