MEDIA NEWS
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) podporili vo štvrtok mnohé zmeny v navrhovaných pravidlách politickej reklamy, aby sa voľby a referendá v krajinách EÚ stali transparentnejšími a odolnejšími voči zasahovaniu zo zahraničia. Informuje o tom spravodajca TASR.
Poslanci vyjadrili podporu rokovacej pozícii, ktorú navrhol Výbor EP pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa – za rokovací mandát zahlasovalo 433 poslancov, 61 bolo proti a 110 sa zdržalo hlasovania.
Hlasovanie v pléne umožňuje hlavnému vyjednávačovi EP, francúzskemu europoslancovi Sandrovi Gozimu, začať rokovania so zástupcami členských štátov s cieľom dohodnúť sa na texte legislatívy z dielne Európskej komisie ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024.
Podľa zmien, ktoré poslanci urobili v návrhu eurokomisie, môžu poskytovatelia reklamy použiť iba osobné údaje výslovne poskytnuté na on-line politickú reklamu. Mikrocielenie, stratégiu, využívajúcu spotrebiteľské a demografické údaje na identifikáciu záujmov jednotlivcov, už nebude možné využívať.
Parlament presadil aj všeobecný zákaz používania údajov maloletých.
Poslanci navrhli, aby sa subjektom so sídlom mimo Únie zakázalo financovanie politickej reklamy v EÚ, a požadujú významné zmeny budúceho zákona s cieľom zabezpečiť, aby občania, inštitúcie a novinári mali ľahký prístup k informáciám o politickej reklame. Okrem iných návrhov ide o vytvorenie on-line úložiska pre všetky on-line politické reklamy a s nimi súvisiace údaje.
Malo by to zjednodušiť získavanie informácií o tom, kto financuje reklamu, o jej nákladoch a pôvode použitých peňazí. Medzi ďalšie informácie, ktoré by mali byť zverejnené, patrí aj to, či bola reklama pozastavená z dôvodu porušenia pravidiel, informácie o konkrétnych skupinách osôb, na ktoré sa reklama zameriavala, o tom, aké osobné údaje boli použité na tento účel, a o počtoch zhliadnutí a súvisiacich on-line aktivít. Cieľom EP je poskytnúť novinárom osobitné právo na získanie takýchto informácií.
Zákonodarcovia požadujú aj možnosť pravidelného ukladania sankcií za opakované porušenie pravidiel a povinnosť veľkých poskytovateľov reklamných služieb pozastaviť poskytovanie služieb na 15 dní konkrétnemu klientovi v prípade závažného a systémového porušenia. Komisia by mala určiť minimálne finančné sankcie platné v celej EÚ.
Na základe prijatého textu sa posilnia aj právomoci vnútroštátnych orgánov a Európskemu výboru pre ochranu údajov sa umožní prevziať vyšetrovanie porušenia predpisov a presadzovať pravidlá.
Členské štáty sa na svojom mandáte pre rokovania o tejto právnej norme dohodli v decembri 2022, čo znamená, že môže začať proces rokovaní medzi oboma euroinštitúciami.
Bulharský expert na Rusko, investigatívny novinár a manažér projektu Bellingcat Christo Grozev sa pre údajnú hrozbu zo strany ruských tajných služieb rozhodol nevrátiť do Viedne, kde žil posledných asi 20 rokov. Vo svojom čísle o tom informoval rakúsky týždenník Falter, na ktorý sa v stredu odvolala agentúra APA.
Grozev sa mal do Viedne vrátiť z USA, ale svoje plány zmenil, keď ho jeho "kontakty" v tajných službách varovali, že vo Viedni môže byť v nebezpečenstve.
"Mám podozrenie, že v meste je viac ruských agentov, informátorov a ich prisluhovačov než policajtov," uviedol 53-ročný bulharský novinár Grozev.
Grozev spolu s ďalšími novinármi a tímom ruského opozičného politika Alexeja Navaľného pred časom zverejnili výsledky vyšetrovania otravy Navaľného agentmi z Inštitútu forenzných vied Federálnej bezpečnostnej služby (FSB).
V telefonáte pod falošnou identitou sa potom samotnému Navaľnému podarilo donútiť jedného z páchateľov, aby opísal, ako bol útok nervovoparalytickou látkou vykonaný.
Páchateľov útoku na Navaľného vystopovali Grozev a jeho tím vďaka dátam, ako boli napríklad údaje o cestujúcich v leteckej doprave.
Grozev bol zapojený aj do ďalších pozoruhodných vyšetrovaní Bellingcatu: identifikovali troch podozrivých z pokusu o otrávenie dvojakého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julije z roku 2018.
Vďaka Bellingcatu boli identifikovaní i dvaja ruskí dôstojníci odsúdení za zostrelenie malajzijského lietadla nad Ukrajinou, ku ktorému došlo v lete 2014, ako aj agenti ruskej vojenskej rozviedky GRU stojaci za pokusom o prevrat v Čiernej Hore v roku 2016.
V posledných mesiacoch sa Grozev so svojím tímom venuje identifikácii ruských vojakov údajne zapletených do vojnových zločinov na Ukrajine.
Grozev sa vlani v januári ujal funkcie generálneho riaditeľa spoločnosti Bellingcat. V decembri minulého roka ho ruské ministerstvo vnútra zaradilo na federálny zoznam hľadaných osôb. V Rusku sa voči nemu začalo aj trestné konanie za šírenie dezinformácií o ruskej armáde.
Pakistan zablokoval populárnu internetovú encyklopédiu Wikipedia. Stalo sa tak po tom, ako Wikipedia odmietla odstrániť obsah, ktorý pakistanské úrady označili za "bohorúhačský".
Informovala o tom v sobotu agentúra AFP, podľa ktorej sú stránky Wikipedie blokované po celom Pakistane už od piatku.
Rúhanie je v silne konzervatívnom Pakistane, druhej najľudnatejšej moslimskej krajine sveta, veľmi citlivou otázkou. Pre zverejňovanie údajne svätokrádežných či nemorálnych materiálov pakistanské úrady už v posledných rokoch opakovane vypli Facebook, YouTube či TikTok.
Wikipedia bola zablokovaná, pretože "nezareagovala na naše opakované žiadosti o odstránenie rúhačského obsahu a nesplnila stanovenú lehotu," uviedol pre AFP hovorca Pakistanského telekomunikačného úradu (PTA).
PTA dala tento týždeň internetovej encyklopédii 48 hodín na odstránenie údajne rúhavých obsahov. Verejne však neuviedla, o aké materiály konkrétne ide. Wikipedia podľa PTA odstránila len časť požadovaného obsahu.
Nadácia Wikimedia Foundation, ktorá Wikipediu prevádzkuje vo svojom vyhlásení uviedla, že zablokovanie jej stránok "upiera piatej najľudnatejšej krajine sveta prístup k najväčšiemu bezplatnému zdroju vedomostí".
Podľa aktivistov je vypnutie Wikipedie ďalším zo série opatrení, ktorým Pakistan obmedzuje slobodu tlačených a elektronických médií a posilňuje kontrolu nad prostredím internetu. Cieľom týchto reštriktívnych krokov je podľa nich umlčanie akéhokoľvek disentu voči režimu v Islamabade.
Copyright © TASR 2022
Majiteľ mikroblogovacej siete Twitter Elon Musk oznámil, že sieť začne zdieľať príjmy z reklám s tvorcami, ktorí sú predplatiteľmi systému Twitter Blue Verified. V súčasnosti Blue stojí 8 dolárov mesačne, ak sa zaplatí priamo cez stránku Twitter alebo 11 dolárov mesačne prostredníctvom App Store firmy Apple alebo cez Google Play. Najlacnejšou verziou je ročné predplatné cez Twitter za 84 dolárov. Informuje o tom portál theverge.com.
Jednou z výhod systému Blue je možnosť nahrávať kvalitnejšie a dlhšie videá. Program zdieľania príjmov z reklám pomôže sieti Twitter konkurovať takým platformám, ako je YouTube, Instagram a TikTok, ktoré majú systémy priamych platieb tvorcom.
Copyright © SITA 2022
