15. 9. 2024

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS




Predvolebný duel v USA medzi demokratickou prezidentskou kandidátkou Kamalou Harrisovou a republikánskym nominantom Donaldom Trumpom sledovalo viac ako 67,1 milióna televíznych divákov, uviedla v stredu spoločnosť Nielsen. TASR informuje podľa agentúry Reuters.
Tento údaj nezachytáva celkový počet sledujúcich v online priestore. Práve pozeranie prenosov cez internet je čoraz populárnejšie, zatiaľ čo tradičné televízne publikum klesá.
Predošlú júnovú predvolebnú debatu medzi Trumpom a vtedajším demokratickým kandidátom Joeom Bidenom sledovalo približne 51 miliónov ľudí.
Rekordnú sledovanosť duelu prezidentských kandidátov zaznamenali doteraz v roku 2016, keď v televíziách sledovalo debatu demokratickej kandidátky Hillary Clintonovej s Trumpom asi 84 miliónov ľudí.
Debata vysielaná v utorok večer televíziou ABC trvala 90 minút. Kandidáti sa stretli v Národnom centre ústavy vo Filadelfii a podľa dohodnutých pravidiel - bez obecenstva a s vypnutými mikrofónmi v čase, keď na otázky odpovedal ich súper.
Prekvapením bolo, že si Harrisová a Trump, ktorí sa dosiaľ osobne nikdy nestretli, na začiatku diskusie podali ruky. Išlo o prvé podanie ruky na televíznej diskusii prezidentských kandidátov od roku 2016, uviedli zhodne Reuters a AP.

                  


Francúzsky súd vo štvrtok prikázal dvom ženám zaplatiť odškodné 8000 eur manželke prezidenta Brigitte Macronovej. Falošne o nej tvrdili, že je transsexuálka a fámu potom v onlina priestore šírili konšpirační teoretici a priaznivci krajnej pravice počas kampane jej manžela za znovuzvolenie. TASR informuje podľa agentúry AFP.
Brigitte Macronová (71) sa v júni na pojednávaní nezúčastnila a nebola prítomná ani na vynesení rozsudku. Na súd sa obrátila pre urážku na cti, keď obe ženy v decembri 2021 zverejnili na YouTube video s tvrdením, že kedysi bola muž. Fáma sa potom šírila na sociálnych sieťach pred prezidentskými voľbami v roku 2022.
V príspevkoch sa tvrdilo, že prvá dáma (za slobodna Brigitte Trogneuxová) nikdy neexistovala a ženskú identitu prevzal jej brat Jean-Michel Trogneux po zmene pohlavia.
Parížsky súd prípad riešil ako porušenie práva na súkromie, základných ľudských práv a nezákonné použitie fotografií. Obžalované odsúdil tiež na zaplatenie odškodného 5000 eur Jeanovi-Michelovi Trogneuxovi. Zároveň im bola uložená podmienečná pokuta 500 eur.
Obžalovaná Amandine Royová, samozvané duchovné médium, sa na svojom kanáli na YouTube zhovárala o tejto téme s Natachou Reyovou, ktorá sa sama označuje ako nezávislá novinárka. Reyová hovorila o "štátnom klamstve" a "podvode", ktoré sa jej podarilo odhaliť.
Aj bývalá prvá dáma USA Michelle Obamová, súčasná viceprezidentka a prezidentská kandidátka Kamala Harrisová a novozélandská expremiérka Jacinda Ardernová boli obeťami podobných dezinformácií s cieľom zosmiešniť ich alebo ponížiť.
Počas prezidentskej kampane v roku 2017 bol podobným terčom aj Emmanuel Macron pre svoju údajnú homosexualitu.

                                        


Technologický magnát Elon Musk prirovnal austrálsku vládu k "fašistom" v súvislosti s navrhovanou legislatívou, ktorá má ukladať pokuty spoločnostiam vlastniacim sociálne médiá za to, že nezastavili šírenie dezinformácií. TASR informuje podľa agentúr AFP a Reuters.
Austrália vo štvrtok predstavila návrh zákona o boji proti dezinformáciám, ktorý zahŕňa rozsiahle právomoci na ukladanie pokút technologickým gigantom až do výšky piatich percent ich ročného obratu za porušenie povinností v oblasti online bezpečnosti.
"Fašisti," napísal Musk v jednoslovnej odpovedi na sociálnej platforme X, predtým známej ako Twitter, ktorú vlastní.
Muskova reakcia môže oživiť jeho dlhodobý spor s austrálskou vládou. Dozorný orgán krajiny pre online priestor začiatkom tohto roka podal na Muskovu spoločnosť žalobu na súd, v ktorej tvrdil, že neodstránila "extrémne násilné" videá, na ktorých bol dobodaný kazateľ zo Sydney.
Od svojho pokusu vynútiť si globálny príkaz na odstránenie spoločnosti X však rýchle upustila po tom, ako Musk dosiahol právne víťazstvo na predbežnom pojednávaní, ktoré oslávil ako triumf slobody prejavu.
Austrália stojí na čele celosvetového úsilia o reguláciu platforiem sociálnych médií. Premiér Anthony Albanese začiatkom týždňa predstavil plány zakázať deťom prístup na sociálne médiá, kým nedosiahnu vek 14 rokov.
                                            

Austrálsky premiér Anthony Albanese v sobotu kritizoval miliardára a magnáta v oblasti technológií Elona Muska, ktorý jeho vládu označil za "fašistov", pretože prišla s návrhmi zákonov na pokutovanie sociálnych médií za šírenie dezinformácií. Informovala o tom agentúra AFP, ktorej správu prináša TASR.
Austrália začiatkom tohto týždňa predstavila zákon o boji proti dezinformáciám, ktorý za porušenie povinností v oblasti bezpečnosti v online priestore navrhuje aj udeľovanie pokút technologickým gigantom, a to až do výšky piatich percent ich ročného obratu-
"Fašisti," napísal v reakcii na to Musk vo štvrtok na svojej sociálnej sieti X, predtým známej ako Twitter.
Albanese však v sobotu Muskovi pripomenul, že sociálne médiá "nesú spoločenskú zodpovednosť". Dodal, že ak tomu Musk nerozumie, hovorí to viac o ňom ako o austrálskej vláde.
Výmena názorov medzi Muskom a austrálskymi predstaviteľmi je poslednou v dlhotrvajúcom spore s austrálskou vládou o regulácii sociálnych médií.
Austrálska vláda momentálne zvažuje viacero nových opatrení, ktoré by spoločnostiam pôsobiacim v oblasti sociálnych médií umožnili prevziať väčšiu zodpovednosť za obsah na svojich platformách – vrátane zákazu ich používania pre osoby mladšie ako 16 rokov.
Musk, ktorý sa označuje za "absolutistu slobody prejavu", sa dostal do konfliktu s politikmi a aktivistami pre digitálne práva na celom svete, vrátane Európskej únie. V Brazílii bola sieť X fakticky suspendovaná po tom, čo ignorovala sériu súdnych príkazov. Musk na to zareagoval tým, že sudcu označil za diktátora hrajúceho sa za sudcu.

                                  
Sudca brazílskeho najvyššieho súdu Alexandre de Moraes v piatok rozhodol o zrušení zablokovania bankových účtov sociálnej siete X a spoločnosti Starlink. Vlastníkom oboch spoločností je americký miliardár Elon Musk. Sudca tak urobil po tom, ako nariadil prevod 18,4 milióna brazílskych realov (3,3 milióna dolárov) z týchto účtov do štátnej pokladnice, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Podľa piatkového vyhlásenia súd účty odblokoval, pretože suma prevedená do brazílskej štátnej pokladnice dosiahla celkovú sumu, ktorú Muskove spoločnosti Brazílii dlhovali na pokutách.
Najvyšší brazílsky súd a Musk vedú spory v súvislosti so šírením dezinformácií na sociálnej sieti X, ktorá dlhodobo odmieta zaplatiť pokuty a určiť svojho právneho zástupcu v Brazílii. Z dôvodu nerešpektovania týchto nariadení súd koncom augusta pristúpil k dočasnému vypnutiu tejto platformy v celej krajine.
Musk, ktorý tento príkaz odsúdil ako cenzúru, reagoval tým, že zatvoril prevádzky sociálnej siete X v Brazílii a ukončil jej tamojšie obchodné aktivity.


Copyright © TASR 2024