Pod lampou býva nielen tma
Deja vu. Napokon, za šestnásť rokov v médiách som to zažil viackrát – keď v júni 2002 vznikol v STV konflikt redaktorov Dytterta a Oravcovej s vedením STV kvôli (ne)pozvaniu Pavla Ruska do televíznej relácie O päť minút dvanásť, dalo sa to vnímať rozlične. Ani my vo vtedajšom smečku sme neboli iní – hoci sme sa zhodli na tom, že Ruskov vplyv v Markíze je brutálny, neboli sme jednotní v pohľade na dianie v STV - najprv reagoval Juraj Hrabko textom Televízna politika (http://www.sme.sk/c/563307/Televizna-politika.html), kde sledoval dve roviny problému – morálnu a vecnú (a pracovnoprávny spor a kompetencie oboch redaktorov a ich nadriadených zjavne relativizovali čierno-biele videnie sporu). Na druhý deň reagoval na dianie v STV a na Jura Hrabka šéfredaktor Milan Šimečka textom Prečo odišli Dyttert a Oravcová (http://www.sme.sk/c/564376/Preco-odisli-Dyttert-a-Oravcova.html - adorácia oboch novinárov bola zjavná (na porade som Šimečkovi povedal, že text, aký vyžadoval od oddelenia komentátorov, si musí napísať sám, lebo my ostatní – Leško, Hrabko, Tóth a ja - sme to videli inak)Aj preto som na ďalší deň reagoval svojím textom Päť minút po dvanástej (http://www.sme.sk/c/565534/Pat-minut-po-dvanastej.html), aby nebol čitateľ celkom zmätený a zaskočený. Že to bol začiatok môjho konca v smečku, je už iná kapitola.Dnes sme v podobnej situácii, sledujúc dianie pod lampou vo verejnoprávnej televízii. Čitateľ tohto portálu musí vedieť (alebo si to vo viacerých textoch rýchlo nájde), že o Radimovi Hrehovi nemám vysokú mienku a dianie v STV tento môj pocit a opodstatnenosť predchádzajúcich textov plne potvrdzuje. Je mi viac ako jasné, že Radim Hreha plní politickú objednávku strany Smer a osud niektorých relácií a redaktorov je už dnes určený. Odmietam sa však pripojiť k oslave niektorých odvolaných redaktorov, lebo osobná skúsenosť moja a niektorých mojich známych, pracujúcich v minulosti pod ich vedením, mi dáva dostatok dôvodov na to, aby som bol ostražitý pri zaujímaní jednoznačného postoja – STV pod Rybníčkovým vedením, aj dôsledné vyhýbanie sa niektorým témam a názorom a osobám a politickým stranám v Reportéroch a Pod lampou mi bránia vidieť svet zjednodušene. Nevyhovuje mi čierno-biele delenie sveta. Ani čierno-červené. Ani Roland Kyška, ani Eugen Korda, ani Štefan Hríb predsa nemôžu nevedieť, v akej verejnoprávnej televízii doteraz pracovali a ako tá televízia vyzerala aj ich zásluhou. Róbert Kotian-11.01.2007
