Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) pridelila 15 licencií na digitálne vysielanie, tri ďalšie sú v procese riešenia. V rozhovore pre TASR sa k tejto aj ďalším témam vyjadrila Valéria Agócs, predsedníčka Rady.
-Ako hodnotíte vývoj rozhlasového a televízneho vysielania na Slovensku v prvom polroku 2008?-
Uvediem najprv hodnotenie v číslach. Rada udelila jednu krátkodobú licenciu na rozhlasové vysielanie (počas X festivalu Rádia Expres), šesť digitálnych monotypových rozhlasových licencií pre Moje rádio, a.s., desať licencií na televízne vysielanie a osem registrácií pre retransmisie. Medzi televízne licencie rátame aj licenciu pre nový športový kanál STV. Je to zvláštna situácia vyvolaná zákonom o digitalizácii, vysielateľ totiž zo zákona, Slovenská televízia sa stala zároveň aj držiteľom licencie. Som tohto názoru, že takto sa narúša duálny systém vysielania, v ktorom sú na jednej strane vysielatelia zo zákona (verejnoprávni vysielatelia) a na strane druhej komerční vysielatelia na základe licencie. Vysielateľ zo zákona sa stáva zároveň držiteľom licencie a vzťahujú sa naňho povinnosti oboch typov vysielateľov. Hovorila som o tom aj v máji na zasadnutí Národnej rady SR pri predkladaní výročnej správy o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2007 s nádejou, že časom sa táto situácia vykryštalizuje. Tento rok sme v Národnej rade dosiahli historický úspech, pretože od existencie Rady pre vysielanie sa ešte nestalo, aby výročná správa bola prijatá jednomyseľne všetkými prítomnými poslancami (bolo ich 116, pozn. redakcie TASR).
-Ako hodnotíte činnosť Rady v prvom polroku 2008?-
Rada zasadá spravidla 22-krát ročne, v prvom polroku sa uskutočnilo 13 zasadnutí s obsažným programom. Vstúpením do platnosti zákona o digitálnom vysielaní pribudli Rade aj nové úlohy. S nezmeneným počtom pracovníkov kancelárie Rady (je ich 30) riešime podstatne viac úloh, ako to bolo pred niekoľkými rokmi. Medzi náročné úlohy počas prvého polroka patrilo vďaka disproporciám v zákone o vysielaní a zákone o digitalizácii právne vyjasnenie si zadelenia tretieho kanálu STV, ktorý bol po analýzach udelený ako licencia. V rámci novelizácie zákona o vysielaní dostala Rada aj povinnosť merať hlasitosť televíznych reklám. Aby sme mohli v tejto veci obhájiteľne rozhodovať, museli sme nájsť takú metodiku merania hlasitosti, ktorá by obstála aj v prípadnom odvolacom konaní vysielateľa (odvolanie voči rozhodnutiu Rady sa podáva vždy na Najvyšší súd SR, poz. TASR). S prijatým riešením sa oboznámili technickí šéfovia televízií, aby poznali naše technické zariadenie pre realizáciu tejto úlohy.
-Aké dôležité úlohy má Rada pre druhý polrok 2008?-
Jednou z hlavných úloh bude premietnuť európsku smernicu Dohovoru o cezhraničnom vysielaní do nášho zákona 308/2000 z.z. o vysielaní a retransmisii. Legislatívna kompetencia patrí Ministerstvu kultúry SR. Rada je však aplikačným orgánom tohto zákona a preto podklady pre jeho doplnenie pripravujú právnici kancelárie Rady spolu s odborníkmi z ministerstva kultúry. Ďalšou úlohou je udelenie nových digitálnych licencií, pretože žiadosti na Radu pribúdajú. Plán prechodu na digitálne vysielanie je už hotový, do našej kompetencie patrí hlavne posúdenie programovej stránky a finančné krytie žiadosti o licenciu, pretože technická časť patrí do kompetencie Telekomunikačného úradu SR a budúcich prevádzkovateľov multiplexov (tí dnes ešte nie sú známi). Doležitým je aj to, že licencia na digitálne vysielanie je takmer nárokovateľná.
-Ako sa vyvíja spolupráca medzi českou a slovenskou radou pre vysielanie?-
Na konci júna sme mali spoločné rokovanie s českou radou, súčasné zákony o vysielaní v Čechách a u nás sú podobné, vychádzali z rovnakého zdroja, metodika sa však líši. Zistili sme, že česká rada je v niektorých prípadoch benevolentnejšia, napr. v tolerovaní prekročenia reklamného času vysielateľa. Aj naše predpisy pre ochranu maloletých sú prísnejšie. Stretávame sa aj na zasadnutiach EPRA (európskej platformy regulačných orgánov) pri rade Európy, je v nej okolo 50 členských organizácií. Zároveň máme veľmi dobrú spoluprácu s radami krajín V 4.
-Aká je spolupráca s Národnou radou SR, s jej výborom pre kultúru a médiá?-
Spoluprácu môžem hodnotiť na najvyššej úrovni. V pravidelných termínoch sa zúčastňujeme na zasadnutiach, pri predkladaní výročnej správy, ročného zúčtovania a pri predkladaní návrhu rozpočtu pre nasledovný rok. Aj pripravované novely zákonov sú zo strany členov výboru konzultované s našimi zástupcami, takže spolupráca je výborná. Pevne verím, že aj po zmene predsedu výboru ostane na tejto úrovni.
Copyright © TASR 2008 , Foto : mediálne.sk
