29. 9. 2008

MEDIÁLNY KOMPLEX XII.

MEDIÁLNY KOMPLEX XII.

Nový, trochu upravený materiál, akoby vôbec nereflektoval výsledky spoločného zasadnutia členov Rady Slovenskej televízie a Rady Slovenského rozhlasu (SRo) so zástupcami MK SR a spoločnosti Deloitte Advisory. Predkladateľ zdôrazňuje, že prínosy projektu nového mediálneho komplexu verejnoprávnych médií pre štát sú najmä v tom, že mediálny komplex plniť účely reprezentácie národnej kultúry a médií v SR, projekt napomôže napĺňať dlhodobé rozvojové plány verejnoprávnych médií, štát získa pre kultúrne účely existujúcu budovu SRo na Mýtnej ulici v Bratislave a že dôsledkom projektu budú nižšie vplyvy realizácie tohto projektu na štátny rozpočet SR ako v prípade realizácie projektu prostredníctvom tradičnej verejnej zákazky, verejné obstarávanie bude realizované s cieľom zhodnotiť možnosti využitia súkromných zdrojov pri realizácii mediálneho komplexu. Z hľadiska verejnoprávnych médií a tých, ktorí ich platia môže byť jedno, čo získa štát. Určite nie teprezentatívne sídlo, keďže sa tam ledva zmestia a nie je isté, či dôsledkom projektu budú nižšie vplyvy realizácie tohto projektu na štátny rozpočet SR. Z hľadiska prínosu nového mediálneho komplexu pre verejnoprávne médiá sú opäť uvádzané diskutabilné účely reprezentácie národnej kultúry a médií v SR, takisto materiál tvrdí, že mediálny komplex bude plne spĺňať náročné požiadavky na zabezpečenie tvorby, výroby a vysielania televíznych a rozhlasových programov , napriek tomu, že priestory sú nevyhovujúce a výber technológií nie sú v rukách STV a Sro, ale úradníkov na MK SR. Synergia z priestorovej blízkosti STV a SRo a SND je pre ostatné divadlé v SR mimoriadne diskriminujúcim faktorom, ktorý pritvrdí dominanciu bratislavských tvorcov. Mediálny komplex ako taký nemôže v žiadnom prípade posilniť pozíciu verejnoprávneho výrobcu a vysielateľa na mediálnom trhu Slovenskej republiky ako neoddeliteľného prvku duálneho vysielania na Slovensku, ako to tvrdí materiál. Toto tvrdenie sa nezakladá na žiadnom fakte. Hlavné ťažisko digitalizácie je potrebné zvládnuť do roku 2013, takže tvrdenie, že s mediálnym komplexom bude silnejšia podpora rozvoja rozhlasových, televíznych a informačných technológií a podpora procesu digitalizácie, sa nezakladá na pravde, alebo je len z veĺmi maôlej časti pravdivá.Pri práve užívať, či vlastniť sa vlastne nezmenilo nič, len sa upravila definícia na tzv. ekonomické vlastníctvo, čo právne nie je ukotvené. Opätovne upozorňujem, že ide o televízne verejnoprávne vysielanie. Opätovne upozorňujem, že v tomto prípade súkromný partner nenesie riziko dostupnosti takisto nenesie riziko spojené s dizajnom, obstaraním a umiestnením technológií . Opätovne upozorňujem, že to riziko vždy a všade nesie iba verejnoprávny vysielateľ. Kto tvrdí opak, nevie, čo píše. Úplnym šokom je, že materiál uvádza aj niečo, čo vyrazilo dych aj ľuďom z EBU a aj z generálneho riaditeľstva (DG) pre informačnú spoločnosť a médiá...

K právu užívať infraštruktúru súkromným partnerom v PPP projekte (definícia pre účely tohto materiálu): Právom „užívať“ sa nemá na mysli žiadne osobitné právo využívania infraštruktúry, ale ide iba o dlhodobý vzťah medzi zadávateľom PPP projektu a súkromným partnerom, ktorý spočíva v tom, že zadávateľ alebo užívatelia infraštruktúry platia súkromnému partnerovi platbu za to, že infraštruktúru vybudoval a ďalej ju prevádzkuje. Na toto osobitné právo užívania nemožno nazerať ako na nájom a ani ako na výpožičku, nakoľko ide o osobitné, zákonom presne nedefinované a výhradne zmluvou upravené „právo užívania“, ktoré udeľuje vlastník infraštruktúry súkromnému partnerovi a ktorého podmienky sú presne definované v zmluve. Na základe tohto práva súkromný partner zvyčajne nezískava úplnú držbu infraštruktúry (na rozdiel od nájmu alebo výpožičky) a zvyčajne ani neuplatňuje práva vlastníka vo vzťahu k tretím osobám. Takto vymedzené právo užívania na strane súkromného partnera zahŕňa najmä právo na vstup do infraštruktúry za účelom jej výstavby, prevádzky, údržby a opráv a poskytovania služieb pre jej užívateľov a právo na komerčné využitie infraštruktúry počas doby, kedy nie je infraštruktúra využívaná zadávateľom resp. vopred definovaným užívateľom. Právo užívať sa niekedy s ohľadom na posledne uvedené právo označuje aj ako tzv. ekonomické vlastníctvo. Verejný sektor bude v projekte reprezentovať Ministerstvo kultúry SR. Ďalším subjektom verejného sektora zapojeným do projektu je Ministerstvo financií SR. V novom materiály nie sú v Riadiacich a výkonných orgánoch v rámci PPP projektu už vôbec žiadni zástupcovia vysielateľov. Vysielatelia a ich kontrolné orgány vlastne po celú dobu / celková dĺžka trvania projektu je 28 rokov, doba výstavby mediálneho komplexu sú 3 roky, súkromný partner bude prevádzkovať mediálny komplex po dobu 25 rokov / trvania projektu bez možnosti rozhodovania * o týchto závažných skutočnostiach : schvaľovať a menovať projektového manažéra a projektový tím, definovať kľúčové úlohy projektového manažéra a pravidelne overovať plnenie týchto úloh, rozhodnúť o splnení podmienok ukončenia jednotlivých etáp prípravy PPP projektu a PPP projekt postúpiť do ďalšej etapy prípravy, schvaľovať časový harmonogram prípravy celého PPP projektu, ako aj jednotlivých čiastkových etáp, schvaľovať rozpočet na prípravu PPP projektu a jeho zmeny, schvaľovať rozsah PPP projektu a jeho zmeny, schvaľovať opatrenia na odvrátenie rizík pri príprave PPP projektu, vydať odporúčanie na vyhlásenie verejného obstarávania na poradenské služby (k výberu budúceho poradcu) vrátane schválenia obsahu súťažných podkladov, ak zadávateľ PPP projektu nezískava konzultačnú a finančnú podporu zo schémy technickej pomoci pre PPP, za podmienky existencie dostatočného čiastkového rozpočtu na prípravu PPP projektu a navrhnúť členov komisie, vydať odporúčanie na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní poradenských služieb s úspešným uchádzačom (s budúcim poradcom), akceptovať dodávky v rámci prípravy PPP projektu na návrh projektového manažéra a schvaľovať platby poradcovi, schvaľovať štúdiu realizovateľnosti, vydať odporúčanie na vyhlásenie verejného obstarávania dodávateľa/súkromného partnera PPP projektu vrátane schválenia obsahu súťažných podkladov a navrhovať členov komisie, vydať odporúčanie na podpísanie zmluvnej dokumentácie k PPP projektu (vrátane zmluvy s budúcim dodávateľom/súkromným partnerom) za podmienky akceptácie všetkých záväzkov, najmä finančných, vyplývajúcich zo zmluvy,prijímať uznesenia a rozhodnutia záväzné pre prípravu PPP projektu, dohľad nad čerpaním rozpočtu na poradenské služby., riadenie a príprava PPP projektu, časový plán práce pre jednotlivé etapy PPP projektu, kontrola vo vzťahu k poradcovi, monitoring práce poradcov, formálnu a procedurálnu správnosť riadenia prípravy PPP. Inými slovami povedané , vysielatelia majú právo len platiť. V prípade, že súkromý partner dodá zníženú kvalitu služieb alebo ich vôbec neposkytne STV a SRo môžu paltiť zníženú dohodnutú odplatu (platby za dostupnosť) alebo ukončia zmluvu, čím ikončia aj svoju činnosť. Geniálne jednoduché. Záver Základná idea spočíva vo vytvorení jednotného kompaktného prevádzkového celku pozostávajúceho z priestorov a zariadení Mediálneho komplexu - verejnoprávneho rozhlasu a verejnoprávnej televízie. To je správna myšlienka, ale na realizáciu tohto zámeru je potrebné sa pozrieť aj z iného hľadiska a zvážiť legislatívne zmeny v rámci verejnoprávnych inštitúcií a aj zmenu mechanizmu ich financovania. Ideálnym riešením, avšak bez politickej odvahy, je premena verejnoprávnych vysielateľov na akciové spoločnosti a ich následné zlúčenie. Potom by výstavba mediálneho komplexu konečne mala plný efekt. Bez dôkladného posúdenia varianty Mlynská dolina / je najmenej spracovaný vo všetkých štúdiách / nie je možné v diskusii o uskutočniteľnosti systémového riešenia priestorového usporiadania Slovenskej televízia a Slovenského rozhlasu pokračovať . STV by opustením Mlynskej doliny stratila dispozične skvelo konštruovanú budovu na jedinečnom mieste z hľadiska strategického i dopravnej infraštruktúry a pripravenej na umiestnenie nielen Slovenského rozhlasu , ale aj TASR, pri investícii do obnovy budovy cca 600 miliónov korún, pričom časť / cca 100 by sa dalo hradiť z predaja nepotrebného majetku. / STV by prišla aj o dobrý archív a ojedinelý zvukový dom, ktorý už dlhodobo kole oči súkromnému sektoru a je v STV umelo nevyužívaný. Je iba na škodu, že pri tomto projekte sa vôbec neuvažuje o stavbe skutočného Mediálneho komplexu, kde, okrem centralizácie oboch médií a ich technologického zázemia mohli byť umiestnené aj subjekty pôsobiace v marketingovej komunikácii, ako sú nezávislé združenia pod jednou strechou. Toto umiestnenie by zlepšilo komunikáciu medzi jednotlivými subjektmi, pre verejnosť by sa otvorila možnosť info centra pre marketingovú komunikáciu a aj možnosť stálych výstav , súvisiacich s marketingovou komunikáciou ako : História Slovenskej televízie- stála výstava História slovenskej reklamy- stála výstava , Prehliadka Creme de Creme slovenskej reklamy / v spolupráci s Ad Awards Association , s.r.o. a Klubom reklamných agentúr Slovenska ap. / . Nejde totiž o málo, ide o definitívnu budúcnosť verejnoprávnych médií a o niekoľko miliárd korún. Praktickým výstupom materiálu Štúdii uskutočniteľnosti systémového riešenia priestorového usporiadania Slovenskej televízia a Slovenského rozhlasu je totiž prevádzkovanie zlúčenej Slovenskej televízie so Slovenským rozhlasom Ministerstvom kultúry a developerom * MK SR pripúšťa, že niekoho by mohol menovať, avšak bez akýchkoľvek záruk.