Záporožci píšu list tureckému sultánovi

Záporožci píšu list tureckému sultánovi

Poskytnúť toto oficiálne stanovisko som sa rozhodla so zámerom objasniť okolnosti týkajúce sa môjho odchodu z funkcie Riaditeľky programu STV a najmä verejne deklarovať, že dohoda o mojom odchode, ktorú považujem za dohodu vynútenú danými okolnosťami, nebola v žiadnom prípade iniciovaná z mojej strany. Ráno, 29.09.2008 ma totiž po mojom príchode do práce čakali dve prekvapenia – zablokovaný prístup do pracovného počítača a okamžitá výpoveď zo strany zamestnávateľa. Oficiálne dôvody v nej uvedené boli z môjho pohľadu jednoznačne neoprávnené, no natoľko zhadzovačné vo vzťahu k mojej osobe, že som uprednostnila druhú možnosť a rozviazala pracovný pomer dohodou. Naozaj sa totiž nedá pracovať v atmosfére vzájomnej nedôvery, oklieštených kompetencií a plnej zodpovednosti za rozhodnutia, ktoré za riaditeľstvo programu robí riaditeľstvo výroby a vrcholovému vedeniu STV to nevadí, resp. s tým vyjadruje svoj súhlas. Práve v týchto zásadných otázkach sa moje názory na podstatu verejnoprávnej televízie a ciele, ktoré by mala sledovať, s viacerými členmi top managementu, vrátane Generálneho riaditeľa STV začali čoraz viac rozchádzať. Paradoxné je, že k tomuto názorovému rozkolu medzi mnou a Generálnym riaditeľom STV prišlo v dôsledku toho, že sa spreneveril svojmu vlastnému projektu Riadenia STV a osobne deklarovaným prísľubom, na základe ktorých bol do funkcie zvolený a na základe ktorých som aj ja sama prijala ponuku na spoluprácu. Za všetky uvediem príklad jediného ukazovateľa, ktorý sa vo vzťahu k programovému prostrediu verejnoprávnej televízie hodnotil a pertraktoval : SLEDOVANOSŤ A KOMERČNOSŤ a príklad pokračujúceho nákupu zahraničných licencovaných formátov a zadávania pre STV ekonomicky nevýhodných výrob do externého prostredia. To všetko, čo sa počas môjho krátkeho pôsobenia vo funkcii v programe STV – s ohľadom na jeho zákonom daný verejnoprávny charakter – podarilo, na čo vynikajúco reagovali sledované cieľové skupiny i odborná verejnosť – to zostávalo nepovšimnuté. Mrzí ma to najmä vo vzťahu k programovým pracovníkom STV, ktorí mali aspoň na tých pár mesiacov dojem, že sa vraciame medzi normálne fungujúce verejnoprávne televízie v Európe. Považujem tiež za potrebné uviesť, že toto svoje vyhlásenie vnímam ako moje osobné právo a jeden z mála spôsobov ako uviesť na správnu mieru informácie a dezinformácie poškodzujúce moje meno. Na záver chcem už len vyjadriť presvedčenie, že toto moje stanovisko neupadne do zabudnutia a bude mu venovaná patričná pozornosť minimálne zo strany Rady STV, ktorá je kontrolným orgánom tejto inštitúcie s danými kompetenciami a možnosťami prešetriť uvedené skutočnosti. Pretože tak, ako som to Generálnemu Riaditeľovi STV povedala pri mojom odchode – problémy Slovenskej televízie so mnou neodchádzajú, ich podstata sa len upevnila.

Mgr. Petra Kolevská

Plne potvrdzujem to, čo uvádza bývalá Riaditeľka programu STV pani Kolevská vo svojom stanovisku k situácii v Slovenskej televízii. Nie je náhoda, že ráno 29.9.2008 som na základe naivných, vykonštruovaných a ničím nepodložených dôvodov dostala okamžitú výpoveď a hneď po mne aj riaditeľka programu. Ako uvádza pani Kolevská vo svojom stanovisku, jej dohoda bola vynútená. Vzhľadom k tomu som sa rozhodla zverejniť okolnosti môjho „okamžitého skončenia pracovného pomeru“ zo strany STV. V STV som pracovala 32 rokov, okrem toho som 2 roky pôsobila na podobnej pozícii v Českej televízii. STV som vždy vnímala ako inštitúciu hospodáriacu s verejnými zdrojmi, teda prostriedkami nás všetkých, ktoré sú vytvárané všetkými vrstvami obyvateľov SR, vrátane dôchodcov. STV je teda povinná nielen zo zákona, ale aj morálne zachovávať hospodárnosť a efektívnosť vynakladania finančných prostriedkov a transparentne preukazovať ich použitie. Súčasný generálny riaditeľ spolu riaditeľom výroby však zaobchádza s verejnými zdrojmi v duchu „z cudzieho krv netečie“. Hoci STV permanentne zápasí s nedostatkom zdrojov na zabezpečenie úloh, ktoré je povinná plniť zo zákona, toto vedenie nehospodári zmysluplne ani s tým, čo má k dispozícii. Z uvedených dôvodov cítim povinnosť poukázať na nekompetentné a nekorektné konanie generálneho riaditeľa nielen voči útvaru, ktorý som riadila, ale aj voči mojej osobe. Základnou povinnosťou a úlohou Útvaru kontrolingu je sledovať a poskytovať relevantné informácie o plnení Programového konceptu vo väzbe na dodržanie Súhrnného plánu a rozpočtu STV na rok 2008 tak, ako bol schválený Radou STV. Oblasť programu i oblasť rozpočtu sú spojené nádoby, ktoré nie je možné plánovať, sledovať a vyhodnocovať oddelene. Výstupy, ktoré poskytuje kontroling manažmentu, sú vážnym indikátorom fungovania alebo nefungovania inštitúcie, pretože prierezovo za celú STV poukazujú na možné riziká a hrozby. Pred svojím zvolením pán Nižňanský jasne deklaroval vo svojom projekte význam a osobitné postavenie kontrolingu. Po jeho zvolení do funkcie sa stal kontroling veľmi rýchlo nepohodlným nástrojom riadenia. Jedným z prvých krokov po nástupe do funkcie generálneho riaditeľa bola snaha nepohodlný a nepríjemný kontroling „upratať“ v rámci ním navrhovanej organizačnej zmeny na nižší stupeň riadenia. Avšak Rada STV organizačnú zmenu neschválila a svojím uznesením zaviazala GR ponechať kontroling na pôvodnej úrovni. Výstupy kontrolingu poskytované GR vo väčšine prípadov zostali bez reakcie, t.j. neprijímali sa nevyhnutné opatrenia, ktoré by zabránili negatívnemu smerovaniu. Najčastejšou reakciou boli konfrontačné vystúpenia riaditeľa výroby, ktorý si osoboval právo zasahovať do všetkého a najmä nad rámec jeho kompetencií. Samozrejme bez akejkoľvek zodpovednosti a s tichým súhlasom generálneho riaditeľa. Útvar kontrolingu pod mojím vedením predkladal objektívne a relevantné informácie o výkonoch výroby a vysielania vo väzbe na finančné zdroje, súčasne s tým upozorňoval na riziká a navrhoval alternatívne riešenia a postupy. Všetky tieto informácie boli zo strany vedenia prijímané so spochybňovaním. Snaha udržať rozpočtovú disciplínu bola riaditeľom výroby pánom Dobišom neustále a hrubo spochybňovaná, nakoľko útvar kontrolingu a program upozorňovali hlavne na problémy pri výrobe dabingu a zadávaní výroby do externého prostredia (s nadhodnotenými, či skôr virtuálnymi) rozpočtami relácií. Neschopnosť J. Dobiša kompetentne riadiť vlastný útvar, suplovala jeho arogancia a zastrašovanie, s čím súvisí aj odchod viacerých zamestnancov z STV. Nakoniec, v situácii, keď sám generálny riaditeľ porušuje interné predpisy napr. za oblasť schvaľovania zmlúv, je takmer nemožné očakávať, že sa ostatní budú správať inak. V dôsledku toho STV nedodržala rozpočtovú disciplínu okrem iného aj v mzdových nákladoch, čo následne zapríčinilo, že objem cca 10 mil. Sk, ktorý bol plánovaný a vytvorený na úpravy miezd radovým zamestnancom, bol odčerpaný so súhlasom GR na mzdy neplánovaných, novo vytvorených „virtuálnych“ pracovných pozícií bez opory v platnej organizačnej štruktúre. Podobne aj v oblasti výroby dabingov, kde v priebehu prvého polroka boli vyčerpané prostriedky takmer na celý rok. Napriek upozorneniam na negatívny vývoj sa pokračovalo a pokračuje v nakupovaní zahraničných licenčných formátov a zadávaní ekonomicky nevýhodných výrob do externého prostredia, to všetko za situácie, keď nie je doriešené rozpočtové krytie výroby a STV hrozí nielen prehlbovanie účtovnej straty, ale aj platobná neschopnosť. Štefan Nižňanský vo svojom projekte sľuboval, že „nik z členov TOP manažmentu ani žiaden tvorca sa nesmie na pôde STV správať a konať ako jej „majiteľ“. Skutočnosť ale nasvedčuje tomu, že to bol len jeden z ďalších sľubov, ktoré nebudú naplnené činmi. V tejto situácii sa neobávam o moju osobu, pretože svojich práv sa budem domáhať súdnou cestou. Najviac sa obávam ďalšieho zastrašovania zamestnancov či už v kontrolingu, ale aj v ostatných útvaroch, ktorých výstupy a stanoviská mali a budú mať jediný cieľ, konať zodpovedne, transparentne a v prospech fungovania inštitúcie. Verím, že takto budú vnímané aj verejnosťou a Rada STV zaujme k situácii a smerovaniu STV jednoznačné stanovisko.

Ing. Elena Šrámková