IVO BAROMETER-
Nezávislé médiá a médiá verejnej služby
Nezávislé médiá a médiá verejnej služby
V treťom štvrťroku bolo zrejme najsledovanejšou udalosťou uplatňovanie nového tlačového zákona. V prvých mesiacoch jeho uplatňovania však zatiaľ nedošlo k jeho zneužívaniu na masívnejšie ataky voči printovým médiám. Znepokojujúcejšie však boli pokračujúce ataky na novinárov zo strany niektorých predstaviteľov vládnej koalície, ako aj stupňujúce sa aktivity smerujúce k obmedzeniu nezávislosti médií verejnej služby – tieto aktivity sa diali v rovine personálnej, legislatívnej, ako aj v rovine rozhodnutí regulačných orgánov. Vzhľadom na vývoj okolo tlačového zákona sa otvára otázka, či boli stanoviská médií a mimovládnych organizácií ohlasujúce zásah proti slobode tlače zbytočnou a hysterickou reakciou. Zbytočnou určite nie. „Ťaženie“ voči právu na odpoveď počas prijímania normy, ktoré vyvolalo v malej miere ohlas aj za hranicami krajiny, deklasifikovalo nový inštitút čitateľskej reakcie na pochybný a nedemokratický nástroj. Ak by (v prvom rade koaliční) politici začali húfne zasielať žiadosti o odpoveď, vyvrátili by slová premiéra Roberta Fica o tom, že právo na odpoveď je určené občanom, nie politikom. Významným krokom k obmedzeniu nezávislosti verejnoprávnej televízie bol „nenápadný“ návrh na obmedzenie reklamy v STV. To všetko v čase, keď nie je doriešená zmluva so štátom a ministerstvo kultúry v podstate poza chrbát médií verejnej služby pripravuje zásadné rozhodnutia o výstavbe spoločného mediálneho komplexu, do ktorého by sa mali STV aj SRo presťahovať. Je neakceptovateľné, že zástupcovia STV ani SRo nemajú reálny dosah na konečné rozhodnutie v tejto veci, napriek tomu, že ide o rozhodnutie, ktoré sa týka ich budúcnosti, nakladania s ich majetkom a plnenie služby verejnosti, ktorá im vyplýva zo zákona. Z pohľadu nového zákona, ktorý robí z Tlačovej agentúry SR verejnoprávnu inštitúciu možno ako nedostatok vnímať nevysporiadanie návrhu s uplatňovaním článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Nevysporiadanie sa s podmienkami rozhodnutia EK 2005/842/ES môže spochybniť naplnenie podmienok štátnej pomoci, ktoré v prípade TA SR už EK od Slovenskej republiky vyžadovala, a to do tej miery, že by sa poskytovaná štátna pomoc nemusela považovať za vyňatú z oznamovacej povinnosti.
