Takže: Bye - bye TV JOJ!
Stala sa hrozná vec. V dobe, keď mnohí strácajú pamäť, nechcú vidieť súvislosti a fakty, som si dovolil v relácii De Facto TV JOJ povedať, že pri rokovaniach s pánom premiérom Antalom a vtedajším ministrom zahraničných vecí Maďarskej republiky boli uplatňované územné nároky, najmä na Žitný ostrov. To je fakt.Čo z toho urobila TV JOJ?
Zatelefonovala Milanovi Kňažkovi, či si pamätá. A on si údajne nepamätal. Pripomeniem, že vedľa neho po pravej ruke sedel Ivan Lexa a nedivím sa, že na to si nechce pamätať. Rovnako redaktor oslovil pána Čarnogurského, ktorý si zase na nič nespomínal a zase to považoval za vrcholne nepravdepodobné. Nuž, ale tento náš Janko v TV stanici Československej televízie, v denníku ČST dňa 26. 9. 1991 hovorí, citujem:
„Vláda poverila ministra medzinárodných vzťahov Demeša, aby písomne vyjadril maďarskému ministrovi zahraničných vecí Gejzovi Jeszenskému znepokojenie a nesúhlas slovenskej vlády nad výrokmi maďarského predsedu vlády pána Antalla, ďalších maďarských verejných činiteľov a maďarských oznamovacích prostriedkov, týkajúcich sa hraníc a pevnosti a stálosti hraníc medzi oboma štátmi. Zároveň sme poverili ministra Demeša, aby sa spojil s federálnym ministerstvom zahraničných vecí a navrhol federálnemu ministrovi zahraničných vecí Jiřímu Dienstbierovi, aby túto otázku nastolil aj na stretnutí troch krajín v Krakove“.
Po toľkých krkolomných obratoch pána Čarnogurského zabúda, že toto bol jeden z aktuálnych problémov rokov 1990, 1991 a 1992 v slovensko-maďarských vzťahoch, teda za mojej a aj jeho vlády. Pritom pán Čarnogurský nikdy nebol so mnou na služobnej ceste v Maďarsku a tak ani nemohol svedčiť o tom, čo sme rozprávali a čo nie.
Ale keďže prenikavý mozog redaktora Petra Petrusa TV JOJ bol neúnavný, opýtal sa aj na maďarskej ambasáde. A pýtal sa človeka, ktorý počas ciest v tomto období nikdy so mnou nikde nebol a samozrejme si nepamätal veci v neprospech svojej vlády. A tak vševedko Petrus pátra na Úrade vlády SR a nevie, že záznamy z mojej návštevy robilo federálne ministerstvo zahraničných vecí a boli sme federácia. Ak somára priviažeme k válovu, robí len í-á. A je jedno, či mu dáme mikrofón, či nie. A tak Petrus robí geniálny záver – Vladimír Mečiar používa lož ako pracovnú metódu! A pritom bez hanby klame všetkých, čo na neho cez obrazovku pozerajú a počúvajú ho.
Nie je to prvé, ani jediné darebáctvo TV JOJ. Nie je to ani prvý blufujúci a zavádzajúci redaktor tejto televízie. Nie je to ani prvý raz, čo lož si mýli s pravdou, sám klame a má v sebe tú drzosť, že to zvaľuje na mňa. Nie každý, kto hovorí slovenským jazykom, aj rozmýšľa slovenským duchom a slovenskou pravdou. Ak neschopák prezentuje TV JOJ, dáva tým obraz sebe, ale aj televízii, ktorá ho zamestnáva.
Môj politický život a pravda nezávisia od tejto televízie, ale kým tam budú všelijakí Petrusovia, nestojí mi za to, aby som sa v nej ukazoval alebo jej poskytoval akékoľvek rozhovory a informácie. Dalo by sa povedať, že aká televízia, takí redaktori. Ale platí aj opak. Akí redaktori, taká televízia. Takže: Bye - bye TV JOJ!
