MEDIA NEWS
Ruská neonacistická skupina začala rozposielať e-maily obsahujúce zoznam osôb, ktoré chcú tento rok zabiť. Ako povedala aktivistka z ľudskoprávnej organizácie SOVA Galina Koževniková, ktorá takúto správu tiež dostala, na zozname sú mená novinárov, ľudskoprávnych aktivistov ako aj akademikov. "Napísali, že mňa a mojich kolegov zabijú za prácu, ktorú robíme," povedala Koževniková. Jej meno sa na podobných zoznamoch na internete vyskytlo aj v minulosti, minulý rok dokonca zverejnili aj jej adresu. "Ešte nikdy som však nedostala takúto správu," vyhlásila a dodala, že pod správou je podpísaná neonacistická skupina BTO.
Rusko v poslednej dobe zažilo viacero vrážd novinárov a aktivistov súvisiacich s ich prácou. V januári v Moskve za bieleho dňa zastrelili prominentného právnika a obhajcu ľudských práv Stanislava Markelova a spolu s ním aj mladú novinárku Anastasiju Baburovovú. Ďalší novinár Michail Beketov upadol v novembri do kómy po tom, čo ho neznámi páchatelia brutálne zbili. V najnovších e-mailoch neonacistická skupina varuje adresátov, aby sa pripravili, lebo sa čoskoro pridajú k zabitým aktivistom. Koževniková je presvedčená, že e-mail ju mal odstrašiť od zverejnenia výročnej správy organizácie SOVA o zločinoch z nenávisti v Rusku.
Newyorský Výbor na ochranu novinárov vyjadril znepokojenie nad poslednými hrozbami a ruské úrady vyzval na zvýšenie ochrany ohrozených osôb. "Sme znepokojení touto hrozbou voči tým, ktorí sa zaoberajú rastúcou neonacistickou kriminalitou v Rusku," napísal výbor vo vyhlásení.
Palestínske hnutie Hamás dnes zrušilo sedemmesačný zákaz distribúcie denníka Al-Ajjám v Pásme Gazy. Noviny vychádzajúce v Ramalláhu na Západnom brehu sú nezávislé, sú však považované za blízke vedeniu palestínskej samosprávy zosadenej v pásme po násilnom uchopení moci Hamásom v júni 2007. Ako uviedol šéfredaktor novín Sami Al-Kišáví, o rozhodnutí ho informoval vládny tlačový odbor.
Hamás vyzval noviny, aby "preukázali profesionálny prístup k informovaniu o dianí v Pásme Gazy a islamskej vláde," uviedol vedúci odboru Hassan Abu Hašíš. Hamás zakázal šírenie Al-Ajjám po publikovaní karikatúry, ktorú hnutie označilo za urážku.
Úspešný televízny seriál Zúfalé manželky (2004) o štyroch ženách žijúcich v malej predmestskej komunite Wisteria Lane opúšťa herečka Nicollette Sheridan. Hovorkyňa televízie ABC, ktorá ho vysiela, odmietla uviesť dôvody herečkinho rozhodnutia. Štyridsaťpäťročná Britka sa prvýkrát dostala do povedomia verejnosti v americkom seriáli Knots Landing (1979), v ktorom účinkovala v období deväťdesiatych rokov.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Nádej českých médií, že prezident ČR Václav Klaus bude vetovať novelu trestného poriadku, ktorá zakazuje zverejňovanie políciou odpočutých rozhovorov, sa rozplynula. Klaus novelu síce ešte nepodpísal, ale v liste predsedovi Syndikátu novinárov ČR Miroslavovi Jelínkovi konštatoval, že normu vetovať nebude.
Prezident v liste uviedol, že záujmom novinárov a majiteľov médií rozumie, ale v záujme celej spoločnosti je zabrániť zverejňovaniu týchto citlivých materiálov, pretože to ohrozuje práva nevinných občanov.
"Iba súd môže povedať, či odpočutý rozhovor prispel k odhaleniu prípadnej trestnej činnosti alebo nie. Túto úlohu v demokratickej spoločnosti nemôže nahradzovať nikto iný, tým menej novinári, ktorí bažia po senzácii," napísal český prezident v liste, ktorý syndikát zverejnil na svojej internetovej stránke.
Václav Klaus zároveň pripomenul, že dlhodobo oponuje snahám polície zvyšovať počet odpočúvaných telefonických rozhovorov. Zverejňovanie takýchto materiálov v médiách potom zvyšujú "dopyt" po tejto podľa Klausa spornej policajnej metóde.
Prezident však v spore medzi českými médiami a zákonodarcami nie je nezaujatým pozorovateľom. Vlani pred prezidentskou voľbou do médií unikol citlivý videozáznam, ktorý potvrdil, že šéf prezidentskej kancelárie Jiří Weigl sa dvakrát tajne stretol s kontroverzným lobistom Miroslavom Šloufom. Médiá nepochybovali, že úradník išiel na schôdzku ako Klausov emisár.
Lobista, ktorý má za sebou kariéru prednovembrového komunistického aparátnika v Prahe 7 a v ČSSD sa za éry Miloša Zemana vypracoval až na šéfa úradu vlády, neskôr v jednom rozhovore priznal, že pre Klausa skutočne hľadal podporu v radoch poslancov za ČSSD. Vedenie sociálnej demokracie Klausa na jeho druhé prezidentské obdobie nepodporilo, ale napokon niektorí poslanci zmenili názor. Najväčším prekvapením bol postoj dlhoročného poslanca za ČSSD Evžena Snítilého, ktorý Klausa pri prezidentskej voľbe prekvapivo podporil aj za cenu, že prišiel o svoje postavenie v ČSSD.
Schôdzky Weigla so Šloufom zaznamenali hotelové bezpečnostné kamery a záznamy sa neskôr dostali do rúk dvoch príslušníkov českých bezpečnostných zložiek. Existuje podozrenie, že práve oni poskytli citlivý videozáznam médiám. Prípad je stále predmetom vyšetrovania.
Poslanecká snemovňa schválila kontroverznú novelu trestného poriadku pred týždňom. Nová norma stanovuje, že za porušenie zákazu zverejňovania dôverných policajných či osobných materiálov môže byť novinár alebo vydavateľ potrestaný až piatimi rokmi väzenia, respektíve pokutou vo výške päť miliónov Kč (vyše 178.000 eur).
"Bohužiaľ, u časti poslancov zvíťazila túžba zabrániť médiám vo zverejňovaní informácií o nemorálnom počínaní politikov," komentoval krok Poslaneckej snemovne šéfredaktor najväčšieho českého denníka Mladá fronta Dnes Robert Čásenský.
Zo 161 prítomných poslancov pritom 5. februára za novelu hlasovalo až 129 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov za KSČM a 39 zákonodarcov pri hlasovaní v snemovni chýbalo. Proti kontroverznej norme však nebol ani jeden poslanec. Novelu pritom vrátil Poslaneckej snemovni Senát, ktorý ju vetoval.
Z českého novinárskeho prostredia zaznelo, že proti novele by mohla ústavnú sťažnosť podať skupina najmenej 17 senátorov. Sporná novela by sa mohla na Ústavný súd dostať aj tak, ak by niektorý novinár alebo médium bolo podľa nej odsúdené. Prípad by však musel najprv prejsť súdmi všetkých stupňov, čo by mohlo trvať aj niekoľko rokov.
Copyright © TASR 2009
