Opäť tá neznesiteľná ťažkosť bytia STV
Slovenská televízia sa ocitá v čase, kedy sa bude rozhodovať o budúcnosti digitálneho vysielania v tragickom postavení, ktoré si z veľkej časti sama nespôsobila. Otázne je, či sú to len mocenské hry, alebo je to zámer. Obe varianty sú však tragicky neprijateľné.
Od roku 1990 nielen na Slovensku prebieha diskusia o zmysle a poslaní verejnoprávnych vysielateľov. Niekedy dokonca aj odborná. Vláda SR v roku 2007 schválila informatívny materiál Ministerstva kultúry SR Návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania . Bolo nanajvýš potešiteľné, že po vyše 14 rokoch dochádzalo ku síce urýchlenej a pred očami odbornej verejnosti trochu „ prikrčenej „ diskusii o zmysle verejnoprávnych vysielateľov a spôsobe ich financovania. Do dnešných čias sa, žiaľ , tieto diskusie na úrovni vysokej politiky riešili iba čiastkovo, či sa zúžili na voľbu generálnych riaditeľov a presadzovania úzkych politických, či rôznych záujmových skupín.
Základným a dlhodobým problémom Slovenskej televízie je nesúlad medzi výnosmi z koncesionárskych poplatkov a z televíznej reklamy a predpokladanými nákladmi, ak by Slovenská televízia mala plniť všetky ciele, ktorej jej Zákon o STV stanovuje. Navyše by sa mala venovať aj obnove technológií, údržbe budov ,hnuteľného majetku a nebodaj digitalizácii.
Materiál Návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov sa pokúšal analyzovať súčasný stav a takisto predkladá istú víziu rozvoja verejnej služby na Slovensku. Stav je pomenovaný vcelku presne, ale analýza zdrojov financovania médií verejnej služby a niektoré systémovo nové prístupy a mechanizmy, ktoré boli obsiahnuté v materiáli, nie sú presné.
Neutieklo ani tak veľa vody , ale utieklo množstvo predsavzatí a veľa peňazí a zmenilo sa aj legislatívne prostredie na Slovensku. Niektoré zmeny verejnoprávnych vysielateľov ešte len čakajú.
Poďme pekne poporiadku.
Najalarmujúcejším je fakt, že nikto z kompetentých sa už nechce vracať k základnej téze, že – „ Ak by sme totiž mali splniť aspoň minimum požiadaviek, ku ktorým sa SR slávnostne zaviazala počnúc pražskou Konferenciou ministrov Rady Európy v r. 1994 a končiac prijatím smernice „Televízia bez hraníc“ pri vstupe do Európskej únie, naša verejná televízna služba by potrebovala mať stabilne zabezpečených nie menej ako 3,4 až 3,8 miliardy SKK. „
Počas obdobia od prijatia materiálu sa schválili niektoré legislatívne zmeny, ktoré mohli zásadne zmeniť parametre financovania i samotnej existencie verejnoprávnych vysielateľov na Slovensku.
Išlo o tieto zásadné zmeny :
Zákon o digitálnom vysielaní; Zákon o poplatkoch za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov ;Zákon o audiovizuálnom fonde ; Projekt výstavby spoločnej budovy pre potreby činnosti Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu a prípadne aj Tlačovej agentúry SR ; Zmluva medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti.
Na základe Zákona o poplatkoch sa výber sa síce osvedčil, ale celková výška výberu bola v predikciách nadhodnotená a skutočnosť začala ohrozovať cashflow STV.
Zákon o digitálnom vysielaní -Zákon o digitálnom vysielaní, nadobudol účinnosť k 31. máju 2007. Slovenská televízia predtým podpísala s televíziami JOJ, Markíza a TA 3 memorandum o spoločnom postupe pri prechode na DVB-T. Základom bola podpora verejnoprávneho multiplexu ,ale aj významné ústupky komerčným televíziám, vrátane toho, že plnoformátové stanice zakladať ďalšie tematické stanice . Na Slovensku, navyše, namiesto postupného spúšťania troch multiplexov od roku 2008 bude do roku 2011 existovať len jeden, ktorý by mal byť zostavený z momentálne neobsadených frekvencií. Zákon Slovenskej televízii ukladá povinnosť najneskôr do konca roka 2012 začať poskytovať verejnoprávny multiplex, obsahujúci minimálne štyri jej vlastné programové služby a programové služby Slovenského rozhlasu. STV spustila tématickú programovu službu Trojka / STV 3- športový program /, dostupný cez satelit, IPTV operátorov / Magio T – Com a Fibernet Orange /káblové vysielanie a pokusné vysielanie DVB-T. STV na programovú službu Trojky dostala digitálnu licenciu. V apríli tohto roku bolo vydané Oznámenie Telekomunikačného úradu SR (TÚ SR) o vydaní všeobecne záväzného právneho predpisu – Opatrenia TÚ SR, ktorým sa určujú podmienky prechodu z analógového na digitálne televízne terestriálne vysielanie - DVB-T (plán prechodu). Opatrenie TÚ SR nadobudlo účinnosť 1.mája 2008 a vydaním tohto predpisu sa reálne začína proces prechodu z analógového na digitálne vysielanie v Slovenskej republike. Podľa plánu prechodu bude prvý digitálny multiplex komerčne spustený najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti prevádzkového povolenia. Druhý multiplex a verejnoprávny multiplex musia byť spustené najneskôr do konca roku 2012. Najneskorší možný termín na opúšťanie analógového vysielania na kanáloch, ktoré budú použité pre vybudovanie multiplexov pre prechodné obdobie je stanovený na 31. decembra 2011. Všetky ostatné analógové vysielače prevádzkované na území Slovenskej republiky budú vypnuté najneskôr 31. decembra 2012. Telekomunikačný úrad SR (TÚ SR) v auguste vo výzve na predloženie ponúk do výberového konania na prevádzkovateľa digitálneho terestriálneho televízneho vysielania (DVB-T) z dôvodu optimálneho využitia frekvencií určil kompresný štandard MPEG - 4. Takúto kompetenciu dáva úradu zákon o elektronických komunikáciách. Televízia Joj dostala v septembri od Rady pre vysielanie licenciu na svoj tematický program JOJ Plus. Zakladanie monotypových staníc pre už existujúcich vysielateľov umožňuje od minulého roka zákon o digitálnom vysielaní, ako aj zákon o vysielaní a retransmisii, ktorý bol v tomto ohľade novelizovaný s prijatím digitálnej legislatívy. Joj však požiadala o licenciu podľa zákona o vysielaní a retransmisii, nie podľa digitálneho zákona. Joj Plus nemá licenciu na šírenie prostredníctvom DVB-T. Práve TV J0J naznačila , že distribúcia novej stanice cez DVB-T zatiaľ nie je istá. A priestor v roku 2012 síce naozaj vznikne, ale terestriálna distribúcia však môže stáť podľa súčasných nákladov aj 60 miliónov korún. Podľa TV JOJ asi nebude mať zmysel priniesť nový kanál, ktorý zarobí 60 miliónov len na to, aby bol terestriálne šírený. Potom to prišlo. Telekomunikačný úrad vypísal výberové konanie na prevádzkovanie DVB-T plne v súlade so všetkými vládnymi dokumentmi. Vláda na základe čudných intervencií a neexistujúcich dôvodov odvolala predsedu Telekomunikačného úradu SR Branislava Máčaja a parlament má zvoliť nového. Zákon o audiovizuálnom fonde- Audiovizuálny fond bude verejnoprávnou inštitúciou, ktorá má podporovať rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Zákon počíta s tým, že fond bude financovaný zo štátneho rozpočtu a z príspevkov od používateľov audiovizuálnych diel. Veľkým problémom je, že cez bezprecedentné porušenie legislatívnych pravidiel a po ukončení pripomienkového konania sa zákonom novelizoval aj zákon o vysielaní a retransmisii. Podľa neho postupne sa má znížiť objem reklamy v Slovenskej televízii. Tento rok má tvoriť 2,5 % z vysielacieho času, v roku 2010 nemá presiahnuť 1,5 %, v roku 2011 sa má znížiť na 1 %. V roku 2012 má dosiahnuť úroveň 0,5 %. Zrušenie, ale aj len prípadné zníženie objemu reklamy v Slovenskej televízii neovplyvní len ekonomickú sebestačnosť verejnoprávneho vysielateľa. Ak sa z televízneho trhu zrazu stratí jeden z troch najväčších hráčov, pocítia to aj inzerenti. Na možnostiach propagovať i na svojich účtoch. Zrušením reklamy vo verejnoprávnej televízii by sa síce stratil zákonom obmedzený, ale predsa len veľký inzertný priestor na dvoch celoplošných okruhoch. No takmer všetku TV reklamu by si rozdelili dve súkromné televízie, Markíza a Joj. Zníženie zákonného limitu bude mať veľký dopad na predaj komerčného priestoru a príjem v roku 2009 sa zníži o cca 200 mil. Sk Zníženie zákonného limitu však bude pre STV znamenať aj stratu pozície STV na mediálnom trhu , stratu cenovo senzitívnych klientov , stratu konkurencie z dôvodu zníženia už i tak „malého“ reklamného priestoru , hrozbu neuspokojovania požiadaviek klientely v prípade nedostatočnej sledovanosť , hrozbu vytvorenie tzv. „cenového konzorcia“ súkromných vysielateľov, ktoré by mohlo zapríčiniť nezáujem o STV zo strany investorov. Zníženie zákonného limitu bude mať dopad nielen na financovanie STV, ale napr. i na podporu rôznych kultúrnych, charitatívnych a iných podujatí, ktoré STV podporuje za finančne veľmi výhodných podmienok, čím plní aj verejnoprávnu funkciu. STV má do fondu odvádzať 5 % z reklamných príjmov za predchádzajúci rok, súkromné televízie 2 %. Keďže STV bude mať nižšie príjmy z reklamy, ovplyvní to i financie fondu. Zmluva medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti- Dobrým východiskom mohla byť zmluva medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti , ktorá mala byť uvedená do života už minulý rok. Štátny rozpočet na tento rok to napokon aj tvrdí.... Materiál však postúpilo Ministerstvo kultúry SRV v polovici septembra do pripomienkového konania. Účelom navrhovanej koncepcie je vytvorenie strednodobej stratégie tvorby, výroby a vysielania programovej služby verejnoprávnymi vysielateľmi, ktorá sa bude opierať o transparentné ekonomické a rozpočtové podmienky využívania úhrad za služby verejnosti a príspevku štátu. Účelom zmlúv bude taktiež vytvorenie systému, ktorý zabezpečí stabilitu financovania verejnoprávnych vysielateľov. Samotný materiál je však zatiaľ príliš nekonkrétny, nekonzistentný a niekedy aj v rozpore s existujúcimi právnymi predpismi, ktoré, paradoxne, nenavrhuje novelizovať Materiál opäť vychádzal z veľmi nepresnej analýzy Optimalizácia infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie. Tento materiál je v mnohom protirečivý, akoby nebral do úvahy diváka, ktorého preferencie sú iné ako ideál a kreatívnosť Najvážnejším rozporom je nesúlad medzi Zákonom o o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý jasne hovorí , že poplatky slúžia výhradne na zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti televízneho vysielania a rozhlasového vysielania. V tejto súvislosti je potrebné, aby v Zákone o o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách bola doplnená jasné formulácia týchto služieb. Ak však predkladateľ myslel na programy vo verejnom záujme, pôjde o ťažšiu cestu, ktorú nebude ľahké redefinovať a bude dochádzať k zjavnej duplicite .Takisto nie je možné zmluvou stanovovať rozsah a podmienky, za akých budú verejnoprávni vysielatelia povinní v období rokov 2010 až 2013 realizovať investičné alebo iné účelové projekty, ktorých cieľom bude skvalitnenie poskytovania služieb verejnosti v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania, časť vymedzujúcu podrobnosti využitia finančných prostriedkov z úhrad za služby poskytované verejnosti, z reklamy a z iných komerčných príjmov, pretože tie nie sú , nebudú a nemôžu byť predmetom zmluvy. Navyše, všetky investície a účelové projekty sa dejú len v priamej , či nepriamej súvislosti so skvalitnením poskytovania služieb verejnosti v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania .Určenie programového záväzku verejnoprávnych vysielateľov, k výrobe a vysielaniu ktorého sa zaviažu na obdobie rokov 2010 až 2013, by mali byť so zameraním na pôvodné programy vo verejnom záujme odvysielané v premiére a týkajúce sa regiónov Slovenska a zároveň by sa záväzok mal týkať nových audiovizuálnych a informačných služieb a novej techniky v prospech služieb verejnosti s prihliadnutím na rozvoj a diverzifikáciu činností v digitálnom veku. Pre bezproblémové prijatie koncepcie a jej ďalšie rozpracovanie by bolo výhodné konzultovať priamo s Európskou komisiou celú koncepciu zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania , predovšetkým s ohľadom na uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci pre verejnoprávne vysielanie tak, aby ju bolo možné považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom. V tejto súvislosti je nevyhnutné upozorniť, že kvôli plneniu podmienok by malo byť stanovené úradné vymedzenie mandátu verejnoprávnej služby, čo nie je presne stanovené v žiadnom zákone SR. Predkladateľ by mal inicioval novelizáciu Zákona 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov , predovšetkým v definovaní platiteľ úhrady . Predkladateľ by mal vyriešiť kompenzácie za všetky oslobodenia od povinnosti platiť úhradu, pretože to nie je úlohou vysielateľov, ale štátu. Napokon to aj minulý rok veľkoryso sľúbil, potom sa však ministerstvo zaťalo, aj na základe zámerne nepresných údajov zvnútra STV a z rúk niektorých členov rady STV. Projekt výstavby spoločnej budovy pre potreby činnosti Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu a prípadne aj Tlačovej agentúry SR je zbytočné komentovať, pretože tak, ako je zatiaĺ spracovaný ,ohrozuje bezpečnosť vysielateľov, štátu a obedzuje samostatnosť verejnoprávnych vysielateľov na 28 rokov. Dnes naozaj nie je dôležité, kto je vo vedení Slovenskej televízie, dnes je dôležité, aby nastala zhoda o tom, ako má Slovenská televízia vyzerať nie zajtra, ale v roku 2015. Lenže- ak štát nepomôže teraz a spolu s vedením a Radou STV nedá na toto odpoveď , bude neskoro. Nezvratne. Nie je totiž dôležité, či niekto dostane dotáciu 600 miliónov alebo nie. To budúcnosť STV nerieši. Tá musí byť riešená dlhodobo a systémovo . Zaujímavé je, aká dojemná zhoda existuje medzi bývalým riaditeľom STV Richardom Rybníčkom a zástupcami ministerstva kultúry v Rade STV o tom, koľko peňazí Slovenská televízia potrebuje a ako má vyzerať. Je to síce smiešna náhoda, ale vypovedá to o mnohom. O dočasnej amnézii a predovšetkým tom, komu má zoslabenie verejnoprávnych médií pomôcť. Okrem politikov sú tými najvysmiatejšími súkromné médiá. Dostali už takmer všetko, ale potrebujú viac.
