MEDIA NEWS
Eurokomisárka pre informačnú spoločnosť a média Viviane Redingová podporila Európsku chartu za slobodu tlače. Eurokomisárke Redingovej chartu dnes v Bruseli predstavil jej iniciátor - šéfredaktor nemeckého časopisu Stern Hans-Ulrich Jörges.
Podľa Redingovej je charta potvrdením základných hodnôt, ako sú pluralita médií, sloboda slova a informácií, na ktorých stoja demokratické tradície Európy a ktoré sú zakotvené v základných právnych textoch. Redingová pripomenula, že na to, aby sme mali skutočnú slobodu tlače, majú svoju úlohu zohrávať aj orgány verejnej moci. "Musia byť pripravené chrániť slobodu slova a podporovať jej šírenie,“ uviedla Redingová. Eurokomisárka chartu považuje za dôležitý krok k posilňovaniu základných hodnôt a práv, ktoré "umožňujú novinárom dovolávať sa ich voči vládam alebo orgánom verejnej moci, keď majú pocit, že sloboda ich práce je neodôvodnene ohrozená“.
Hans-Ulrich Jörges ocenil, že Redingová myšlienku Európskej charty za slobodu tlače od začiatku bezvýhradne podporila. "Preto usudzujeme, že Európska komisia bude sama túto chartu rešpektovať a aktívne prispeje k tomu, že sa bude uplatňovať v celej Európe. Zároveň očakávame, že uznanie charty bude podmienkou pri budúcich rokovaniach s kandidátskymi krajinami o pristúpení k EÚ," uviedol Jörges. Hlavným cieľom charty podľa Jörgesa je to, aby sa Európa konečne zjednotila aj v žurnalistike a aby všetci kolegovia v prípade porušenia slobody tlače mali možnosť odvolať sa na jej zásady.
Európsku chartu za slobodu tlače podpísalo 25. mája v Hamburgu 48 šéfredaktorov z 19 krajín starého kontinentu. Desať článkov charty obsahuje základné princípy, ktoré musia vlády v styku s novinármi rešpektovať, ako napríklad zákaz cenzúry, slobodný prístup k domácim aj zahraničným mediálnym zdrojom a sloboda zhromažďovať a šíriť informácie. Charta zdôrazňuje aj ochranu novinárov pred ich prenasledovaním a volá po účinnom systéme súdnictva na ochranu práv novinárov. Text charty je prístupný na internetovej adrese http://www.pressfreedom.eu/en/index.php.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Srbská prokuratúra začala vyšetrovanie ohľadne úlohy novinárov v podnecovaní vojnových zločinov počas juhoslovanských vojen v rokoch 1991 až 1995.
Úrad špeciálneho prokurátora pre vojnové zločiny sa plánuje zamerať na väzby medzi reportážami, ktoré podnecovali k vojne, a zločinmi v chorvátskom meste Vukovar a bosnianskom meste Zvornik v rokoch 1991 a 1992.
"Našli sme príklady vojnových štváčov v rámci vtedajších médií," povedal v pondelok hovorca srbského súdu pre vojnové zločiny Bruno Vekarič.
V marci v Srbsku odsúdili 13 bývalých členov srbských polovojenských jednotiek za masakru 200 Chorvátov na prasacej farme blízko Vukovaru v roku 1991. Minulý rok srbský súd pre vojnové zločiny tiež odsúdil troch bývalých srbských vojakov za ich podiel na vražde 25 moslimov z mesta Zvornik v roku 1991.
Počas vypuknutia juhoslovanských vojen bola aktívna skupina novinárov, lojálna vtedajšiemu prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi, prostredníctvom zápalistých reportáží o dianí v Chorvátsku i Bosne. "Našli sme prvky vojnového štvania... Naším cieľom je nájsť dostatočné dôkazy pre obvinenia," povedal Vekarič.
Vyšetrovatelia budú mať podľa neho "ťažkosti dokázať medzinárodné podnecovanie vojnových zločinov" v aktuálnych správach. "Naším cieľom je varovať, aby sa takéto veci uz nikdy neopakovali," dodal.
Copyright © TASR 2009
