Stanovisko predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivetty Macejkovej
k článku týždenníka Plus 7 dní
Týždenník Plus 7 dní v čísle 5/2013 na strane 126 uverejnil príspevok Ľudmily Lackovej pod titulkom Umlčaná, v ktorom závažným spôsobom skreslil fakty týkajúce sa sťažnosti Márie Kubašiakovej a obvinil Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj "ústavný súd") z nesprávneho postupu pri vybavovaní tejto sťažnosti. Napriek tomu, že redaktorke Ľudmile Lackovej boli poskytnuté všetky relevantné údaje a fakty, článok napísala tendenčne a zavádzajúco. Vzhľadom na to, že široká verejnosť má právo byť informovaná pravdivo, uvádzam nasledovné:
Uznesením č. k. II. ÚS 100/2012-13 z 25. apríla 2012 ústavný súd odmietol pre neprípustnosť sťažnosť Mgr. Márie Kubašiakovej voči postupu Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len "krajský súd") a jeho uzneseniu sp. zn. 2 To 158/2010 z 26. septembra 2011 (ďalej len "napadnuté uznesenie").
Ústavný súd v odôvodnení rozhodnutia č. k. II. ÚS 100/2012-13 konštatoval, že dôvodom odmietnutia sťažnosti je, že sťažovateľka pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepodala proti rozsudku súdu prvého stupňa riadny opravný prostriedok, teda odvolanie.
Napadnutým uznesením krajský súd rozhodol na základe podaného odvolania obžalovaného a prokurátora tak, že zrušil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len "okresný súd") sp. zn. 1 T 2/2008 z 26. novembra 2009 (ďalej len "rozsudok okresného súdu") a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie prerokovanie a rozhodnutie.
Ústavný súd z dôkazov predložených samotnou sťažovateľkou v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 100/2012, ako aj z dôkazov vyžiadaných od okresného súdu zistil, že sťažovateľka – v predmetnom trestnom konaní v postavení poškodenej – nepodala proti rozsudku okresného súdu odvolanie, iba sa 19. apríla 2010 písomne vyjadrila k odvolaniam obžalovaného a prokurátora. Táto skutočnosť vyplýva:
1. z listu okresného súdu sp. zn. Spr 4041/12 zaslaného v predmetnej veci ústavnému súdu 26. 3. 2012, ktorého prílohou je samotné vyjadrenie pani Kubašiakovej z 19. apríla 2010 a v ktorom okresný súd uvádza: "Na základe Vašej žiadosti zo dňa 13. 03. 2012 Vám v prílohe zasielame fotokópiu vyjadrenia poškodenej Mgr. Márie Kubašiakovej... k odvolaniam voči rozsudku tunajšieho súdu č. k. 1 T/2/2008 zo dňa 26. 11. 2009, pretože ona sama odvolanie voči uvedenému rozsudku nepodala."
2. zo sťažnosti sťažovateľky Mgr. Márie Kubašiakovej v predmetnej veci doručenej ústavnému súdu 1. 12. 2011, v ktorej sama uvádza, že napadnutým uznesením krajského súdu sa rozhodovalo "o odvolaní obžalovaného a prokurátora", a v texte sťažnosti ani netvrdí, že by sama podala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa;
3. z napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorý na 1. strane uvádza, že rozhodoval o odvolaní obžalovaného a odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, a na 12. strane v poslednom odseku: "Voči odvolaniu obžalovaného podala vyjadrenie poškodená prostredníctvom svojho splnomocnenca...".
Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôkazov predložených samotnou sťažovateľkou a okresným súdom a tieto sú súčasťou spisového materiálu vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 100/2012.
Ústavný súd komunikoval cestou predsedu okresného súdu, čo je štandardný postup v konaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, za účelom zabezpečenia plynulej súčinnosti s okresným súdom, aby mohla byť žiadosť ústavného súdu rýchlo a plynule vybavená. Navyše, list okresného súdu sp. zn. Spr 4041/12 je podpísaný predsedom okresného súdu, preto ústavný súd v čase svojho rozhodovania nemal dôvod pochybovať o dôkazoch získaných od okresného súdu.
V tejto súvislosti bol po medializácii prípadu 31. januára 2013 ústavnému súdu doručený list predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 193/2013, v ktorom konštatoval, že: "V zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 26. 11. 2009 nezahlásila poškodená odvolanie a zároveň bolo zistené, že ku dňu vyjadrenia predsedu tunajšieho súdu, t. j. ku 21. 03. 2012, sa nenachádzalo v súdnom spise žurnalizované a očíslované odvolanie sťažovateľky Márie Kubašiakovej."
V čase, keď okresný súd oznamoval ústavnému súdu skutočnosť, že sťažovateľka odvolanie nepodala, nebolo odvolanie sťažovateľky súčasťou žurnalizovaného spisu okresného súdu. Až neskôr 9. augusta 2012, teda 4 mesiace po rozhodnutí ústavného súdu, bolo podľa vyjadrenia predsedu okresného súdu: "V nežurnalizovanej časti súdneho spisu nachádzajúceho sa v spisovom obale nájdené nežurnalizované podanie splnomocnenca poškodenej Márie Kubašiakovej zo dňa 10. 12. 2009."
Odvolanie sťažovateľky sa teda stalo súčasťou žurnalizovaného spisu okresného súdu až štyri mesiace po rozhodnutí ústavného súdu.
Z listu predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 193/2013 ďalej vyplýva, že o odvolaní sťažovateľky rozhodol krajský súd 8. novembra 2012 rozhodnutím sp. zn. 2 To 127/2012 tak, že odvolanie zamietol.
Napriek uvedenému má sťažovateľka zachované právne prostriedky na ochranu jej ústavných práv a môže sa na ústavný súd obrátiť so sťažnosťou proti rozhodnutiu krajského súdu sp. zn. 2 To 127/2012. Po splnení všetkých procesných podmienok sa bude ústavný súd jej sťažnosťou zaoberať.
Predseda okresného súdu sa v spomínanom liste ospravedlnil ústavnému súdu a členom senátu, ktorí rozhodovali v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 100/2012, a uviedol: "Ústavný súd sa stal bez svojho zavinenia predmetom neoprávnenej negatívnej mediálnej kritiky."
Na základe uvedeného je zrejmé, že i napriek výraznej snahe redaktorky týždenníka Plus 7 dní o diskreditáciu ústavného súdu sa žiadne pochybenie ústavného súdu pri jeho rozhodovaní v predmetnej veci nepreukázalo.
JUDr. Ivetta Macejková, PhD, predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky
