CPJ News
Irak je krajinou,
ktorá najhoršie chráni novinárov, vyplýva zo správy, ktorú dnes, v Svetový deň
slobody tlače, spoločne s tzv. Indexom beztrestnosti zverejnil v New Yorku
Výbor na ochranu novinárov (CPJ).
Irak sa dostal do čela zoznamu krajín, ktoré zlyhávajú pri vyšetrovaní vrážd novinárov. Rebríček zahŕňa 12 štátov sveta, kde bolo zaznamenaných päť a viac neobjasnených vrážd novinárov. Podľa správy by štáty zaradené na zoznam mali venovať viac pozornosti prípadom násilia páchaného na novinároch, ale aj zlyhávaniu vládnych inštitúcií pri ich ochrane.
Prvýkrát sa do zoznamu, ktorý sa zostavuje každoročne od roku 2008, dostala Nigéria, kde bolo od roku 2009 kvôli svojmu povolaniu zavraždených najmenej päť novinárov.
"Vyšetrovania týchto vrážd sú obvykle povrchné a nie sú dolapení žiadni skutoční vinníci," uviedol Ayode Longe zo združenia na ochranu slobody tlače v Nigérii. Podľa jeho názoru tento stav len povzbudzuje k ďalším útokom na zamestnancov médií, keďže páchatelia sa nemusia obávať trestu.
Podľa analýzy CPJ sa Irak stal štátom najhoršie chrániacim novinárov, keďže za posledných desať rokov tam bolo zabitých 93 novinárov.
Rusko a Nepál vykázali podľa CPJ zlepšenie: Nepál bol zo zoznamu vyškrtnutý úplne a v prípade Ruska došlo k výraznému zlepšeniu vďaka usvedčeniu a odsúdeniu vraha novinárky Anny Politkovskej. Odsúdenie bývalého policajta, ktorý bol uznaný vinným z vraždy známej ruskej novinárky, sa považuje za míľnik v boji s beztrestnosťou za útoky na žurnalistov.
Na zozname krajín, ktoré nechránia novinárov a adekvátne netrestajú útoky na nich, je aj Somálsko, Filipíny, Srí Lanka, Kolumbia, Afganistan, Mexiko, Pakistan, Brazília a India. Najväčšie obavy zo strany CPJ v prípade týchto štátov vyvoláva fakt, že novinári sa tam musia uchyľovať k autocenzúre a brať do úvahy často nebezpečné záujmy a vplyvy.
CPJ konštatuje, že Kolumbia zaznamenala istý úspech pri vyšetrovaní vrážd novinárov, v prípade Afganistanu, Srí Lanky a Mexika však správa konštatuje viacero zlyhaní pri vyšetrovaní viacerých nedávno spáchaných vrážd. Práve tento stav vedie novinárov k obozretnosti a k autocenzúre, čo CPJ považuje za dôsledok tohto stavu a problém v žurnalistickej práci.
Sýria, napriek vysokému počtu obetí z radov reportérov či fotografov a kameramanov, nebola zaradená na zoznam vypracovaný podľa tzv. Indexu beztrestnosti vzhľadom na to, že k všetkým úmrtiam došlo počas bojov v občianskej vojne, ktorá trvá už vyše dva roky.
V súvislosti so Sýriou však dnes ľudskoprávna organizácia Amnesty International informovala, že režim prezidenta Bašára Asada, ako aj opozícia v posledných dvoch rokoch zadržiavali a mučili mnoho novinárov. Amnesty International dnes, v Deň slobody tlače, vydala svoju správu týkajúcu sa ohrozenia novinárov počas ich práce v Sýrii.
Tretí máj ako Svetový deň slobody tlače vyhlásila OSN v roku 1991. Valné zhromaždenie OSN o ďalšie dva roky schválilo tento dátum ako deň, keď sa majú pripomínať základné princípy slobody tlače.
Irak sa dostal do čela zoznamu krajín, ktoré zlyhávajú pri vyšetrovaní vrážd novinárov. Rebríček zahŕňa 12 štátov sveta, kde bolo zaznamenaných päť a viac neobjasnených vrážd novinárov. Podľa správy by štáty zaradené na zoznam mali venovať viac pozornosti prípadom násilia páchaného na novinároch, ale aj zlyhávaniu vládnych inštitúcií pri ich ochrane.
Prvýkrát sa do zoznamu, ktorý sa zostavuje každoročne od roku 2008, dostala Nigéria, kde bolo od roku 2009 kvôli svojmu povolaniu zavraždených najmenej päť novinárov.
"Vyšetrovania týchto vrážd sú obvykle povrchné a nie sú dolapení žiadni skutoční vinníci," uviedol Ayode Longe zo združenia na ochranu slobody tlače v Nigérii. Podľa jeho názoru tento stav len povzbudzuje k ďalším útokom na zamestnancov médií, keďže páchatelia sa nemusia obávať trestu.
Podľa analýzy CPJ sa Irak stal štátom najhoršie chrániacim novinárov, keďže za posledných desať rokov tam bolo zabitých 93 novinárov.
Rusko a Nepál vykázali podľa CPJ zlepšenie: Nepál bol zo zoznamu vyškrtnutý úplne a v prípade Ruska došlo k výraznému zlepšeniu vďaka usvedčeniu a odsúdeniu vraha novinárky Anny Politkovskej. Odsúdenie bývalého policajta, ktorý bol uznaný vinným z vraždy známej ruskej novinárky, sa považuje za míľnik v boji s beztrestnosťou za útoky na žurnalistov.
Na zozname krajín, ktoré nechránia novinárov a adekvátne netrestajú útoky na nich, je aj Somálsko, Filipíny, Srí Lanka, Kolumbia, Afganistan, Mexiko, Pakistan, Brazília a India. Najväčšie obavy zo strany CPJ v prípade týchto štátov vyvoláva fakt, že novinári sa tam musia uchyľovať k autocenzúre a brať do úvahy často nebezpečné záujmy a vplyvy.
CPJ konštatuje, že Kolumbia zaznamenala istý úspech pri vyšetrovaní vrážd novinárov, v prípade Afganistanu, Srí Lanky a Mexika však správa konštatuje viacero zlyhaní pri vyšetrovaní viacerých nedávno spáchaných vrážd. Práve tento stav vedie novinárov k obozretnosti a k autocenzúre, čo CPJ považuje za dôsledok tohto stavu a problém v žurnalistickej práci.
Sýria, napriek vysokému počtu obetí z radov reportérov či fotografov a kameramanov, nebola zaradená na zoznam vypracovaný podľa tzv. Indexu beztrestnosti vzhľadom na to, že k všetkým úmrtiam došlo počas bojov v občianskej vojne, ktorá trvá už vyše dva roky.
V súvislosti so Sýriou však dnes ľudskoprávna organizácia Amnesty International informovala, že režim prezidenta Bašára Asada, ako aj opozícia v posledných dvoch rokoch zadržiavali a mučili mnoho novinárov. Amnesty International dnes, v Deň slobody tlače, vydala svoju správu týkajúcu sa ohrozenia novinárov počas ich práce v Sýrii.
Tretí máj ako Svetový deň slobody tlače vyhlásila OSN v roku 1991. Valné zhromaždenie OSN o ďalšie dva roky schválilo tento dátum ako deň, keď sa majú pripomínať základné princípy slobody tlače.
Copyright © TASR 2013
