Predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková
k článkom denníka SME
Stanovisko predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivetty Macejkovej k článkom denníka SME z 2. mája 2013:
V článkoch denníka SME pod titulkami „Macejková pomáha Smeru“ a „Smer káže sudcom ako konať“ hodnotí jeho autorka moje rozhodnutie odročiť hlasovanie na neverejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) 30. apríla 2013 o predložených návrhoch dodatku k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie 1. 3. 2013 – 28. 2. 2014 (ďalej len „rozvrh práce“) v súvislosti s kauzou sťažnosti doc. JUDr. Jozefa Čentéša, PhD., ako „zahranie do karát Smeru“.
V článku je spomenuté aj riešenie, podľa ktorého by „o námietkach zaujatosti rozhodoval posledný senát v poradí, ktorý bol síce tiež namietnutý, no jeho sudcovia neboli doteraz z rozhodovania vylúčení“, čím by sa „naplnila zásada nevyhnutnosti, na ktorú sa odvolával aj Smer“. Autorka napokon dodáva, že kým zákon schválený Národnou radou Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“) 30. apríla 2013 „nepodpíše prezident, súd by mohol sám konať“.
Vzhľadom na tieto tvrdenia považujem za potrebné objasniť moje stanovisko. Ako už bolo uvedené v tlačovej informácii č. 43/2013 z 30. apríla 2013, hlasovanie na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu 30. apríla 2013 o predložených návrhoch dodatku k rozvrhu práce v súvislosti s kauzou sťažnosti doc. JUDr. Jozefa Čentéša, PhD., som sa rozhodla odročiť z dôvodu prebiehajúcej rozpravy národnej rady o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela zákona o ústavnom súde“).
Vládou Slovenskej republiky predložený návrh novely zákona o ústavnom súde sa týkal práve otázok prerokúvaných ústavným súdom. Výsledok prerokovania návrhu novely zákona o ústavnom súde národnou radou mohol ovplyvniť zákonné pravidlá procesného postupu ústavného súdu v predmetných otázkach, a tým aj medze možných zmien rozvrhu práce, ktorý je internou normou a musí byť v súlade so zákonom.
Pokiaľ ide o možnosť ústavného súdu, takpovediac „predbehnúť“ zákonodarcu a využiť obdobie od prijatia novely zákona o ústavnom súde národnou radou po jej podpísanie prezidentom (ako bolo naznačené v článkoch denníka SME), resp. po jej uverejnenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ústavný súd už v rámci odôvodnenia svojich rozhodnutí vyslovil názor na povinnosť ústavných orgánov rešpektovať základnú kompetenčnú a hodnotovú orientáciu ústavného poriadku a postupovať v súlade so zásadou vzájomného rešpektovania sa a spolupráce medzi ústavnými orgánmi, čo vylučuje snahu «vytvárať rukojemníkov času a rýchlosti, prechytráčiť niekoho, „nachytať niekoho na hruškách“ či inak zneužiť právo». Zhodou okolností ide o nález ústavného súdu vo veci posudzovania súladu zmeny spôsobu voľby kandidáta na funkciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky (sp. zn. PL. ÚS 95/2011 z 5. októbra 2011, časť II body 10 a 11 odôvodnenia).
Ak v uvedenom prípade ústavný súd vyjadril výhrady voči postupu národnej rady, ktorá sa v súvislosti s voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky snažila „predbehnúť“ nastúpenie formálno-právnych účinkov rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení zákona o rokovacom poriadku národnej rady, nepovažujem za náležité a korektné, aby v danom prípade ústavný súd uplatňoval rovnaký postup (iba v obrátenom garde), ktorý predtým sám kritizoval (pozri už uvedený nález sp. zn. PL. ÚS 95/2011 z 5. októbra 2011).
Zároveň považujem za dôležité poznamenať, že riešenie naznačované v článkoch denníka SME, ktoré mu mali napriek faktu, že išlo o neverejné zasadnutie pléna, sprístupniť anonymní sudcovia ústavného súdu, t. j. aby o námietkach zaujatosti rozhodoval posledný senát v poradí, ktorého členovia boli tiež namietnutí, no o ich predpojatosti dosiaľ rozhodnuté nebolo, problém „odblokovania“ ústavného súdu v skutočnosti nerieši. Toto riešenie:
ponúka pravidlo rozhodovania o vznesených námietkach zaujatosti, ktoré však neumožňuje vysporiadať sa s otázkou namietanej predpojatosti členov posledného senátu (ktorého som zhodou okolností členkou), a
vôbec sa nezaoberá problémom nastupovania náhradníkov za sudcov, ktorí by mohli byť z rozhodovania vylúčení, pričom vzhľadom na počet namietaných sudcov podľa môjho názoru reálne hrozí, že v prípade vylúčenia niektorých z nich nebude možné použiť v súčasnosti platné pravidlá rozvrhu práce o nahradení vylúčených alebo neprítomných členov senátu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujem svoj postup na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu 30. apríla 2013 za správny, a to bez ohľadu na môj názor na obsah zákonodarcom prijatej novely zákona o ústavnom súde. Zároveň sa ohradzujem proti pokusom pripísať môjmu postupu skryté politické motívy.
predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková
