MEDIA NEWS
Americká spoločnosť Facebook oznámila výrazný rast zisku aj tržieb za 4. kvartál minulého roka, pričom v obidvoch ukazovateľoch prekonala očakávania trhov. Firmu podporilo najmä zvýšenie objemu reklamy v mobilných telefónoch. Informovali o tom agentúry AP a DPA.
Najväčšia internetová sociálna sieť na svete uviedla, že za posledné tri mesiace minulého roka dosiahla zisk 523 miliónov USD (384,33 milióna eur). V porovnaní s rovnakým štvrťrokom roka 2012 to znamená viac než 8-násobné zvýšenie zisku, keďže vo 4. štvrťroku 2012 zaznamenal zisk 64 miliónov USD. Bez započítania jednorazových položiek dosiahol zisk 780 miliónov USD, čo na akciu predstavuje 31 centov. Facebook tak prekonal očakávania analytikov, ktorí predpokladali tento zisk na úrovni 27 centov/akcia.
Tržby vzrástli o 63 % na 2,59 miliardy USD. Aj v tomto ukazovateli spoločnosť prekonala odhady trhov, ktoré očakávali tržby na úrovni 2,35 miliardy USD. Hodnota akcií Facebooku po oznámení výsledkov vzrástla o viac než 7 %.
Pod výsledky sa podpísal najmä rast tržieb z reklamy v mobilných telefónoch. Tá, navyše, prvýkrát predstavovala viac než polovicu z celkového objemu tržieb spoločnosti z reklamy. Podľa Facebooku tržby z reklamy v mobilných telefónoch predstavovali z celkového objemu 53 %, zatiaľ čo v 3. štvrťroku to bolo 49 %.
V súčasnosti používa sociálnu sieť Facebook mesačne približne 1,23 miliardy ľudí. Z nich zhruba 76 % sa prihlasuje prostredníctvom mobilných telefónov alebo tabletov.
Najväčšia internetová sociálna sieť na svete uviedla, že za posledné tri mesiace minulého roka dosiahla zisk 523 miliónov USD (384,33 milióna eur). V porovnaní s rovnakým štvrťrokom roka 2012 to znamená viac než 8-násobné zvýšenie zisku, keďže vo 4. štvrťroku 2012 zaznamenal zisk 64 miliónov USD. Bez započítania jednorazových položiek dosiahol zisk 780 miliónov USD, čo na akciu predstavuje 31 centov. Facebook tak prekonal očakávania analytikov, ktorí predpokladali tento zisk na úrovni 27 centov/akcia.
Tržby vzrástli o 63 % na 2,59 miliardy USD. Aj v tomto ukazovateli spoločnosť prekonala odhady trhov, ktoré očakávali tržby na úrovni 2,35 miliardy USD. Hodnota akcií Facebooku po oznámení výsledkov vzrástla o viac než 7 %.
Pod výsledky sa podpísal najmä rast tržieb z reklamy v mobilných telefónoch. Tá, navyše, prvýkrát predstavovala viac než polovicu z celkového objemu tržieb spoločnosti z reklamy. Podľa Facebooku tržby z reklamy v mobilných telefónoch predstavovali z celkového objemu 53 %, zatiaľ čo v 3. štvrťroku to bolo 49 %.
V súčasnosti používa sociálnu sieť Facebook mesačne približne 1,23 miliardy ľudí. Z nich zhruba 76 % sa prihlasuje prostredníctvom mobilných telefónov alebo tabletov.
Biely dom
kritizoval čínske obmedzenia slobody tlače po tom, ako musel krajinu opustiť
reportér novín New York Times, uviedla tlačová agentúra AP.
K odchodu Austina Ramzyho došlo napriek tomu, že americký viceprezident Joe Biden minulý mesiac hovoril s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom o problémoch, ktorým čelia novinári pracujúci pre americké médiá.
Hovorca Bieleho domu Jay Carney povedal, že USA sú "veľmi sklamané" v súvislosti s Ramzym a stále sú znepokojené v súvislosti s niekoľkými ďalšími americkými novinármi, ktorí mesiace či roky čakajú na rozhodnutie o novinárskej akreditácii alebo vízach.
Carney tiež vyzval Čínu, aby odblokovala webové stránky amerických médií a odstránila ďalšie obmedzenia novinárov. Ramzy je už druhým reportérom novín New York Times za 13 mesiacov, ktorý musel pre problém s vízami opustiť Čínu.
K odchodu Austina Ramzyho došlo napriek tomu, že americký viceprezident Joe Biden minulý mesiac hovoril s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom o problémoch, ktorým čelia novinári pracujúci pre americké médiá.
Hovorca Bieleho domu Jay Carney povedal, že USA sú "veľmi sklamané" v súvislosti s Ramzym a stále sú znepokojené v súvislosti s niekoľkými ďalšími americkými novinármi, ktorí mesiace či roky čakajú na rozhodnutie o novinárskej akreditácii alebo vízach.
Carney tiež vyzval Čínu, aby odblokovala webové stránky amerických médií a odstránila ďalšie obmedzenia novinárov. Ramzy je už druhým reportérom novín New York Times za 13 mesiacov, ktorý musel pre problém s vízami opustiť Čínu.
Rada Európskej
aliancie tlačových agentúr (EANA) podporila protestnú nótu Svetovej asociácie
novín a vydavateľov dennej tlače (WAN-IFRA) voči procesu akreditácie
žurnalistov na majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014, ktoré sa uskutočnia v
máji v Bielorusku.
Podľa Rady EANA sú pravidlá akreditácie žurnalistov na uvedený šampionát v evidentnom rozpore s pracovnými podmienkami slobodných a nezávislých médií. Konštatuje sa to v liste adresovanom Medzinárodnej hokejovej federácii (IIHF), ktorý v mene rady podpísali jej prezident Peter Kropsch a generálny tajomník Erik Nylen.
Akreditačné podmienky, zverejnené na webovej stránke IIHF, konštatujú: "Ktorékoľvek médiá, ktoré si želajú pokrývať témy nesúvisiace či už s ľadovým hokejom alebo Majstrovstvami sveta IIHF v ľadovom hokeji 2014 musia podľa bieloruského práva požiadať o dodatočnú zahraničnú žurnalistickú akreditáciu bieloruské ministerstvo zahraničných vecí".
Akýkoľvek pokus nanútiť žurnalistom obmedzenia, o čom môžu písať, treba považovať za akt cenzúry a je v konflikte s medzinárodne uznanou slobodou médií. Rada EANA ostro protestuje proti uvedeným podmienkam a vyzýva bieloruskú vládu a federáciu, aby akreditačné pravidlá upravili, dodáva list.
Podľa Rady EANA sú pravidlá akreditácie žurnalistov na uvedený šampionát v evidentnom rozpore s pracovnými podmienkami slobodných a nezávislých médií. Konštatuje sa to v liste adresovanom Medzinárodnej hokejovej federácii (IIHF), ktorý v mene rady podpísali jej prezident Peter Kropsch a generálny tajomník Erik Nylen.
Akreditačné podmienky, zverejnené na webovej stránke IIHF, konštatujú: "Ktorékoľvek médiá, ktoré si želajú pokrývať témy nesúvisiace či už s ľadovým hokejom alebo Majstrovstvami sveta IIHF v ľadovom hokeji 2014 musia podľa bieloruského práva požiadať o dodatočnú zahraničnú žurnalistickú akreditáciu bieloruské ministerstvo zahraničných vecí".
Akýkoľvek pokus nanútiť žurnalistom obmedzenia, o čom môžu písať, treba považovať za akt cenzúry a je v konflikte s medzinárodne uznanou slobodou médií. Rada EANA ostro protestuje proti uvedeným podmienkam a vyzýva bieloruskú vládu a federáciu, aby akreditačné pravidlá upravili, dodáva list.
Ruská prokuratúra
začala vyšetrovať nezávislú televíznu stanicu Dožď pre škandál, ktorý vyvolala
anketovou otázkou, či mal Sovietsky zväz vydať za druhej svetovej vojny
Leningrad nacistom a zachrániť tak vyše milión ľudských životov v obliehanom
meste.
Informovala o tom agentúra Associated Press.
Nedeľňajšia anketa sa dotkla jednej z najtragickejších udalostí v dejinách ruského národa, nacistického obliehania Leningradu, ktoré sa začalo v septembri 1941. Vyše milión Leningradčanov zomrelo, prevažne hladom, a odbojný duch mesta sa stal jedným zo symbolov utrpenia a hrdinstva krajiny počas druhej svetovej vojny.
Hovorca prezidenta Vladimira Putina v stredu vyhlásil, že anketa prekročila "morálne" hranice, aj keď nemusí byť nezákonná. To však nezabránilo prokuratúre začať dnes televíznu stanicu vyšetrovať pre porušenie zákona, informovala agentúra Associated Press.
Dozorný orgán nad médiami súčasne varoval televíziu, že porušila zákonné ustanovenia, ktoré vyžadujú, aby médiá rešpektovali verejnosť.
Televízia Dožď vysiela na internete, ako káblová televízia aj cez satelitné kanály. Niekoľko vedúcich káblových a satelitných providerov nepočkalo na výsledok oficiálneho vyšetrovania a odstránilo Dožď zo svojich balíkov ponúkaných staníc, čo majiteľka televízie Natalija Sindejevová pripisuje nátlaku nešpecifikovaných vládnych činiteľov.
Jej stanica má relatívne malý dosah v porovnaní so štátom kontrolovanými celoštátnymi televíziami, je však veľmi populárna u strednej triedy žijúcej v mestách, ktorá bola hybnou silou rozsiahlych protestov v Moskve proti opätovnému zvoleniu Putina za prezidenta v rokoch 2011-12. Jej ochota prezentovať predstaviteľov opozície a jej kritické reportáže sú už dlho tŕňom v oku Kremľa, napísala agentúra Associated Press.
Jej anketová otázka položená verejnosti vyvolala okamžitú reakciu oficiálnych miest. Niekoľko poslancov parlamentu ihneď vyzvala na zastavenie jej vysielania.
Televízia Dožď reagovala stiahnutím ankety zo svojej webovej stránky a ospravedlnením sa, problémom sa však nevyhla.
Šéfredaktor Michail Zygar povedal, že ich obchodní partneri, káblové siete, začali hneď po varovaní odpájať. Sindejevová i Zygar majú dojem, že kroky voči televízii inicioval Kremeľ, pretože Dožď odvysielal správu o nákladných vidieckych rezidenciách niektorých štátnych predstaviteľov a poslancov.
"Začalo sa to vlani, keď sme odvysielali sériu investigatívnych reportáží o nehnuteľnostiach, ktorých vlastníkmi sú rozliční poslanci (vládnucej) strany Jednotné Rusko a funkcionári prezidentskej administratívy," citovala Zygara agentúra Associated Press.
Informovala o tom agentúra Associated Press.
Nedeľňajšia anketa sa dotkla jednej z najtragickejších udalostí v dejinách ruského národa, nacistického obliehania Leningradu, ktoré sa začalo v septembri 1941. Vyše milión Leningradčanov zomrelo, prevažne hladom, a odbojný duch mesta sa stal jedným zo symbolov utrpenia a hrdinstva krajiny počas druhej svetovej vojny.
Hovorca prezidenta Vladimira Putina v stredu vyhlásil, že anketa prekročila "morálne" hranice, aj keď nemusí byť nezákonná. To však nezabránilo prokuratúre začať dnes televíznu stanicu vyšetrovať pre porušenie zákona, informovala agentúra Associated Press.
Dozorný orgán nad médiami súčasne varoval televíziu, že porušila zákonné ustanovenia, ktoré vyžadujú, aby médiá rešpektovali verejnosť.
Televízia Dožď vysiela na internete, ako káblová televízia aj cez satelitné kanály. Niekoľko vedúcich káblových a satelitných providerov nepočkalo na výsledok oficiálneho vyšetrovania a odstránilo Dožď zo svojich balíkov ponúkaných staníc, čo majiteľka televízie Natalija Sindejevová pripisuje nátlaku nešpecifikovaných vládnych činiteľov.
Jej stanica má relatívne malý dosah v porovnaní so štátom kontrolovanými celoštátnymi televíziami, je však veľmi populárna u strednej triedy žijúcej v mestách, ktorá bola hybnou silou rozsiahlych protestov v Moskve proti opätovnému zvoleniu Putina za prezidenta v rokoch 2011-12. Jej ochota prezentovať predstaviteľov opozície a jej kritické reportáže sú už dlho tŕňom v oku Kremľa, napísala agentúra Associated Press.
Jej anketová otázka položená verejnosti vyvolala okamžitú reakciu oficiálnych miest. Niekoľko poslancov parlamentu ihneď vyzvala na zastavenie jej vysielania.
Televízia Dožď reagovala stiahnutím ankety zo svojej webovej stránky a ospravedlnením sa, problémom sa však nevyhla.
Šéfredaktor Michail Zygar povedal, že ich obchodní partneri, káblové siete, začali hneď po varovaní odpájať. Sindejevová i Zygar majú dojem, že kroky voči televízii inicioval Kremeľ, pretože Dožď odvysielal správu o nákladných vidieckych rezidenciách niektorých štátnych predstaviteľov a poslancov.
"Začalo sa to vlani, keď sme odvysielali sériu investigatívnych reportáží o nehnuteľnostiach, ktorých vlastníkmi sú rozliční poslanci (vládnucej) strany Jednotné Rusko a funkcionári prezidentskej administratívy," citovala Zygara agentúra Associated Press.
Egyptské ministerstvo zahraničia odmietlo vo štvrtok americkú kritiku rozhodnutia hlavného prokurátora postaviť pred súd 20 novinárov z panarabskej televízie al-Džazíra a trvá na tom, že súdnictvo krajiny je nezávislé. Vyjadrenia ministerstva prišli deň po tom, čo sa krajina rozhodla súdiť 16 Egypťanov obvinených z pridania sa k teroristickej skupine, zatiaľ čo štyria cudzinci - Austrálčan, Holanďan a dvaja Briti - sú obvinení z pomáhania teroristickej skupine poskytovaním nepravdivých informácií v jej prospech. Je to prvý prípad obvinení novinárov a cudzincov súvisiacich s terorizmom, odkedy vláda v decembri vyhlásila Moslimské bratstvo za teroristickú organizáciu. Dátum procesu zatiaľ stanovený nebol. Na rozhodnutie reagoval Washington, ktorý vyjadril "hlboké znepokojenie" z nedostatku slobôd v Egypte a "ľahostajnosti k ochrane základných práv a slobôd". Podľa egyptského ministerstva zahraničia však ich súdny systém zaručuje spravodlivý proces a vláda do práce súdov nezasahuje.
Ruskí organizátori zimných olympijských hier 2014 v Soči
zaradili spiatočku vo vzťahu k slobode prejavu. Zatiaľ čo prezident
Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomas Bach ešte v pondelok priznal
športovcom právo prezentovať politické či iné názory na tlačových
konferenciách, šéf organizačného výboru Dmitrij Černyšenko má na vec iný názor.
K iným ako športovým témam sa podľa neho môžu olympionici vyjadrovať iba v
prípade, že tlačovú konferenciu nezneužijú na demonštráciu či protest.
"Postupujeme v súlade s pozíciou Medzinárodného olympijského výboru,"
tvrdí Černyšenko.
Ruskú federáciu už pred
začiatkom športového sviatku kritizovali pre korupciu, hrozby terorizmu či
postoj k maloletým v súvislosti s propagáciou sexuálnych menšín. "Je
zrejmé, že Hry nemôžu byť nástrojom na demonštráciu politických názorov, bez
ohľadu na dôvod. MOV bude v prípade potreby individuálne riešiť jednotlivé
prehrešky," vyhlásil Bach na pondelkovej tlačovej konferencii a ozrejmil,
že olympionikom hrozí trest len v prípade, ak prejavia politické názory počas
súťaže alebo odovzdávania medailí. Na tlačových konferenciách podľa neho môžu
prezentovať svoje postoje. "Športovci majú slobodu prejaviť svoj názor. Ak
budú chcieť počas tlačových konferencií spraviť politické vyhlásenie, môžu tak
urobiť," uzavrel Bach.
Britský premiér David Cameron vo štvrtok skritizoval
renomované noviny, ktoré stále zverejňujú citlivé informácie poskytnuté bývalým
spolupracovníkom amerických tajných služieb Edwardom Snowdenom. Cameron vyzýva
médiá, aby s týmito praktikami okamžite prestali. "Obávam sa škôd, ktoré
nám Snowden spôsobil," cituje šéfa britskej vlády denník The Guardian.
Cameron si myslí, že médiá podobnými aktivitami "znižujú bezpečnosť"
všetkých Britov.
Snowden v júni 2013 vyvolal
rozruch prezradením sledovacích programov americkej Národnej bezpečnostnej
agentúry (NSA) a po niekoľkotýždňovom ukrývaní sa na jednom z moskovských
letísk napokon v auguste dostal azyl v Rusku. Jeho informácie zverejnil dnes už
bývalý komentátor britského denníka The Guardian Glenn Greenwald. Podľa jeho
slov USA ilegálne sledovali komunikáciu zahraničných predstaviteľov ako aj
miliónov bežných ľudí.
