25 rokov slobodných médií na Slovensku
V Akadémii médií v Bratislave sa dnes uskutočnila panelová diskusia na tému 25 rokov slobodných médií na Slovensku. Otvoril ju generálny riaditeľ Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) Jaroslav Rezník, ktorý sa venoval vývoju a trendom v oblasti verejnoprávnych médií a analyzoval ich stav od roku 1993. "Od komerčných sa majú oddeľovať kvalitným programom v každej chvíli ich vysielania," uviedol s tým, že predpokladom rehabilitácie médií verejnej služby je nezávislosť. Priznal, že je zástancom koncesionárskych poplatkov, dokonca ich zvýšenia. Príležitosť pre médiá verejnej služby vidí v serióznom spravodajstve, na ktoré rezignovali komerčné médiá, a tiež v nových online médiách.
"Som presvedčený, že tak, ako nám zmenil zásadne život pred pár desiatkami rokov diaľkový ovládač na televízor, zmenia nám život tablety. Štandardná kamenná telka s rodinným typom formátu je na ústupe," konštatoval Rezník. Na margo rozhlasového vysielania poznamenal, že sa už skončila "doba očarenia zvukovými efektmi". "Masovej hudby je prebytok, pretože ju prijímame nielen z rozhlasu. Myslím si, že cesta je - viac literatúry, viac umenia, viac ísť do regiónov a viac robiť pre slovenskú hudbu," doplnil s tým, že RTVS sa musí stať multikultúrnou, efektívne fungujúcou a poslucháčsky atraktívnou verejnoprávnou inštitúciou, ktorá je nositeľom kultúrnych tradícií, estetickej úrovne. Šéf TASR ďalej prezentoval jej produkty, školský servis, portály teraz.sk, webmagazin.sk, tablet.tv i veľmi navštevované utulkovo.sk. "Denne robíme 700 multimediálnych informácií, dnes paradoxne už printy, pre ktoré bola TASR kedysi založená, nie sú naším dominantným klientom," priznal s tým, že majoritnými klientmi agentúry sú elektronické médiá a celý webový segment. Rezník ďalej zopakoval, že médiá verejnej služby majú byť inštitúciami, ktoré robia nadstavbu a majú prispieť k porozumeniu diferencovanej spoločnosti. "Mali by priniesť všetky informácie pre slobodné utváranie názorov, mali by prinášať pravdivý a neprikrášlený obraz Slovenska."
Ďalší účastník panelovej diskusie, rektor Akadémie médií, politický a mediálny analytik Eduard Chmelár sa pokúsil zmapovať vývoj a kvalitu verejnej diskusie na Slovensku. Venoval sa tlačovému zákonu, politickým diskusiám vo verejnoprávnych médiách, ale najmä kvalite novinárskeho prostredia, ktoré ovplyvňuje mediálnu komunikáciu. "Naším hlavným problémom okrem financií a iných vecí, je dôveryhodnosť médií, ktorá klesá všade v Európe, je to jav spojený s istou krízou žurnalistky po roku 1989, ale na Slovensku je to zvlášť alarmujúce," konštatoval a uviedol výsledok výskumu Sociologického ústavu, podľa ktorého novinárom na Slovensku dôveruje iba 3,3 percenta obyvateľov. "Všeobecná nedôvera k médiám tu existuje a to bolo aj podnetom, prečo český novinár Karel Hvížďala nazval toto obdobie 'zamatovou normalizáciou', čím chcel pripodobniť obdobie, kedy opäť väčšina obyvateľov neverí tomu, čo je v médiách a vytvára si tzv. ostrovčeky pozitívnej deviácie." Podľa Eduarda Chmelára sa tento, pre verejnú diskusiu nebezpečný moment, odvíja od kvality kádrov pracujúcich v médiách. Tvrdí, že na Slovensku klesá počet kariérnych novinárov. "Veľa novinárov muselo po 89. prirodzene odísť, lebo sa zamúčili s bývalým režimom a nahradili ich v 90. rokoch často 'nedouci'," konštatoval s tým, že to najhoršie obdobie (koniec 90. rokov) má mediálny priemysel za sebou a situácia sa začína evidentne zlepšovať. Problém však vidí v tom, že pre väčšinu mladých ľudí sú médiá len prestupnou stanicou pri čakaní na lepšie miesto. Poukázal aj na ďalšie fenomény, ktoré deformujú verejnú diskusiu. Okrem klasickej manipulácie spomenul kupovanie spravodajského priestoru najmä v niektorých elektronických médiách, kedy sa hlavným zdrojom príjmov médií nestáva inzercia a reklama, ale kupovanie spravodajských šotov. "Výsledkom toho je, že niektoré spravodajstvá sa podobajú skôr na reklamné plochy, kde kto viac dáva, má väčší priestor. Obávam sa, že toto je pre slobodnú žurnalistiku zničujúce, nielenže to deformuje priestor, ale predovšetkým to otvára možnosti pre ďalší nebezpečný fenomén, o ktorom sa málo hovorí, a to je korupcia v médiách," vysvetlil s tým, že korupciu v médiách je veľmi ťažké dokumentovať a mnohí novinári si často neuvedomujú, čo je korupčné správanie.
V panelovej diskusii ďalej vystúpili generálny riaditeľ Petit Press Alexej Fulmek, ktorý pripomenul dianie a históriu v slovenskej printovej žurnalistike a Ján Fülle, ktorý priblížil vývoj v oblasti novinárskej organizácie.
Copyright © TASR 2014
