SLOVAK MEDIA NEWS
V Akadémii médií v Bratislave sa dnes uskutočnila panelová diskusia na tému 25 rokov slobodných médií na Slovensku. Program sa začal pomenovaním jednej z učební na Sieň Ladislava Bielika (1939-1984) a otvorením stálej výstavy o živote a diele jedného z najvýznamnejších fotožurnalistov 20. storočia. "Dnešným dňom začíname pomenovávať učebne po významných novinároch a je pre mňa obrovskou cťou, že našu najväčšiu učebňu a prvú takúto miestnosť pomenovávame po novinárovi, ktorý má svetové rozmery," uviedol rektor Akadémie médií Eduard Chmelár na margo autora najslávnejšej slovenskej fotografie, ktorá získala najvyššie svetové ocenenie World Press Photo a dodnes je zaraďovaná medzi najdôležitejšie fotografie dejín svetovej fotožurnalistiky.
"Bol novinárom telom i dušou, vďaka svojím princípom a odvahe dosiahol tie najvyššie méty, ale slávu si neužil, pretože normalizačný režim jeho kariéru zošrotoval," priblížil fotoreportéra Ladislava Bielika, ktorý musel odísť z denníka Smena, kde sa v auguste 1968 zrodila slávna fotografia Muž s odhalenou hruďou, i ďalších novín. "Ale zomrel tak, ako žil, ako novinár obetoval svoj život pri výkone svojho povolania. Je jedným z tých novinárov, na ktorých chceme stavať tradíciu tejto vysokej školy, pretože chceme mladým ľuďom ukazovať vzory hodné nasledovania," dodal Chmelár.
Na slávnostnom akte sa zúčastnila aj manželka Ladislava Bielika, novinárka, spoluzakladateľka Rádiožurnálu Alica Bieliková, ktorá neskrývala dojatie. "Laco, ten by to tak trošku uľahčil. Ako vždy pri takýchto situáciách by povedal - a srdce hupká vozvysok. Celkove bol mimoriadne obľúbený medzi kamarátmi svojským humorom," zaspomínala si na fotoreportéra a pripomenula, že Bielikovi v dobových straníckych komplexných hodnoteniach vyčítali, že "je tvrdohlavý, fotí si podľa svojho a nefotí to, čo mu nakážu vedúci". "Ale bol nesmierne skromný, statočne niesol svoj osud, ale predovšetkým bol nesmierne húževnatý, pracovitý a veľmi riskoval kvôli tomu, aby dosiahol dobrú fotografiu," dodala Alica Bieliková.
Parlamentný výbor pre kultúru a médiá odobril približne 192 miliónov eur pre rezort kultúry. S touto sumou počíta navrhnutý budúcoročný rozpočet pre rezort, s ktorým výbor dnes súhlasil. Štátny tajomník Ministerstva kultúry (MK) SR Ivan Sečík pripustil, že ani 192 miliónov eur nie je toľko, koľko by si kultúra na Slovensku zaslúžila.
Poslancov zaujímala najmä Matica slovenská (MS), v ktorej boli poslanci na prieskume, aby sa pozreli na jej hospodárenie. Majú podozrenie, že Matica slovenská nehospodári efektívne. Opozícia sa obáva, že navrhnuté peniaze pre Maticu slovenskú pôjdu do vzduchu. Aj Miroslav Číž zo Smeru-SD si myslí, že by pri prostriedkoch pre MS mal byť rezort opatrný.
Sečík pripomenul, že Matica slovenská je samostatná, nezávislá, verejnoprávna inštitúcia. Dodal, že rezort "veľmi striktne" sleduje, ako využíva finančné prostriedky. Nemá však podľa neho kompetenciu robiť kontrolu celkového hospodárenia v Matici slovenskej. "Pokiaľ mám ale informácie, tak neboli zistené nejaké výraznejšie nedostatky vo využívaní zdrojov, ktoré išli prostredníctvom transferu," povedal. Dodal, že ministerstvo požiadalo nové vedenie Matice slovenskej, aby sa pozreli na štruktúru výdavkov a dali prípadne odporúčania, ktoré by mohlo ministerstvo vziať do úvahy.
Výška budúcoročných kapitálových výdavkov má byť na úrovni 8,41 milióna eur, čo je nárast takmer o 7 miliónov eur. Z toho 5 miliónov eur je určených na účelové investičné projekty RTVS a zvyšných 3,41 milióna eur na dokončenie rekonštrukcie bratislavskej Reduty, v ktorej sa budú konať hlavné rokovania počas slovenského predsedníctva v Európskej únii (EÚ) v 2. polroku 2016.
Rozpočtové a príspevkové organizácie ministerstva majú dostať v roku 2015 o 1,1 milióna eur menej. Spôsobili to úsporné opatrenia v rámci konsolidácie verejných financií. Až na dve organizácie, a to Slovenskú filharmóniu a umelecký súbor Lúčnica, klesnú výdavky vo všetkých ostatných 27 organizáciách.
V grantovom systéme má byť tak ako tento rok k dispozícii 20 miliónov eur. Cez dotácie sa takto rozdelia na projekty v oblasti divadelného, výtvarného, tanečného, hudobného, literárneho umenia a na obnovu národných kultúrnych pamiatok.
Transfery pre verejnoprávne inštitúcie – RTVS, Audiovizuálny fond a TASR - sa poskytujú na základe zmluvy so štátom. Na tento účel je rozpočtovaných 36,7 milióna eur, čo je navýšenie o 6,3 milióna eur.
Na strategické zámery, teda na financovanie projektov a stratégií schválených vládou, sa plánuje vynaložiť 1,5 milióna eur. V tomto roku to bolo 3,6 milióna eur. Uvedená suma pôjde Slovenskému filmovému ústavu na obnovu kinematografických a audiovizuálnych diel a ich postupné sprístupňovanie verejnosti.
Objem prostriedkov určených pre cirkvi a náboženské spoločnosti by sa mal mierne navýšiť o 935.000 eur na navrhovaných 38,3 milióna eur. Súvisí to s valorizáciou platov duchovných.
Predaj spoločnosti Zoznam by mohol negatívne ovplyvniť výnos z predaja 49-% podielu štátu v Slovak Telekome (ST), ktorá ju vlastní. Uviedol to nezaradený poslanec Národnej rady SR Juraj Miškov na dnešnom rokovaní parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti. Minister hospodárstva Pavol Pavlis (Smer-SD) by mal podľa neho vyzvať väčšinového akcionára ST Deutsche Telekom, aby do ukončenia procesu privatizácie nerealizoval žiadne transakcie, ktoré by mohli mať vplyv na hodnotu firmy.
"Požiadal som pána ministra, aby verejne vyzval zahraničného akcionára, aby po dobu ukončenia privatizácie Slovak Telekomu neznižoval jeho hodnotu akýmikoľvek operáciami, či už nákupom alebo predajom nejakých aktív alebo spoločností, ktoré Slovak Telekom vlastní. Toto všetko totiž môže ovplyvniť výnos z privatizácie Telekomu, ktorý by mal pripadnúť štátu," upozornil Miškov po rokovaní výboru.
Ako dodal, podľa jeho informácií sa Zoznam od Telekomu chystá kúpiť investičná skupina Penta. "Podľa mojich informácií je spoločnosť Zoznam zisková s tendenciou ďalšieho rastu, je to veľmi zaujímavá spoločnosť, aj do budúcnosti je výhľad veľmi pozitívny," zhodnotil opozičný poslanec.
Pavlis však argumentoval, že Deutsche Telekom nepotrebuje podľa akcionárskej zmluvy na akúkoľvek činnosť či rozhodnutie súhlas štátu. "Nemecký akcionár sa nepýta. Buď predá s naším súhlasom, alebo bez nášho súhlasu, ale koná samostatne, autonómne a nepotrebuje náš súhlas. Tak je nastavená akcionárska zmluva a my s tým nič neurobíme," pripomenul.
Miškov si myslí, že verejná výzva ministra hospodárstva môže vytvoriť na Deutsche Telekom tlak. "Ja som presvedčený, že to bude mať zmysel, lebo žijeme v štandardnom prostredí, zahraničný akcionár je štandardný akcionár a myslím si, že v rámci zachovania dobrých vzťahov a mravov je táto požiadavka plne oprávnená," konštatoval.
Šéf rezortu napokon na poslancovu požiadavku pristúpil. "Ja tú výzvu veľmi rád urobím, naozaj ma to nič nestojí, len som zvedavý na ten efekt," reagoval. Proces predaja štátneho podielu v ST by sa mal podľa neho ukončiť v máji 2015.
Copyright © TASR 2014
