STANOVISKO:
Ústavný súd k článku v denníku Pravda
Denník Pravda vo svojom článku s názvom „Ústavný súd naťahuje čas“ vo svojej „analýze“ predostiera čitateľom hypotézy, v ktorých naznačuje účelovosť prístupu sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) pri vypracúvaní úplných písomných vyhotovení rozhodnutí ústavného súdu, pričom sa opiera o nepresné a nepravdivé časové údaje.
V článku „Ústavný súd naťahuje čas“ konkrétne jeho autorka uvádza, že „Pri referende o rodine sa na odôvodnenie čakalo až sto dní. Súd síce rozhodol do 60 dní o návrhu prezidenta Andreja Kisku o súlade referenda s ústavou, ale svoje odôvodnenie zverejnil až 100 dní od podania návrhu prezidentom.“
Pravdepodobne v dôsledku toho, že uvedené informácie neboli konzultované s Tlačovým a informačným odborom Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky, došlo v tvrdení autorky k značným nepresnostiam, čo považujeme z hľadiska koncepcie článku, ktorý sa na jednej strane pokúša navodiť dojem profesionálneho zlyhávania sudcov ústavného súdu a na strane druhej sa opiera o neoverené a nepravdivé údaje, za paradoxné a neprípustné.
Za prinajmenšom rozpačitý považujeme moment, v ktorom autorka, hoci v článku z komplexného hľadiska hovorí o dobe medzi vyhlásením rozhodnutia (2) a úplným písomným vypracovaním jeho odôvodnenia (3), následne ilustruje dĺžku tejto doby príkladom časového údaja, ktorý ale odzrkadľuje dobu od samotného doručenia podania ústavnému súdu (1) až po jeho zverejnenie (5).
V záujme korektného informovania verejnosti preto uvádzame presnú časovú chronológiu rozhodovania ústavného súdu o návrhu prezidenta Slovenskej republiky vo veci predmetu referenda (sp. zn. PL. ÚS 24/2014):
4. septembra 2014 bol ústavnému súdu doručený návrh prezidenta Slovenskej republiky vo veci predmetu referenda a ústavnému súdu začala plynúť lehota 60 dní na rozhodnutie vo veci (1)
28. októbra 2014 (t. j. 54 dní odo dňa doručenia) ústavný súd v predmetnej veci rozhodol na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu (2)
13. novembra 2014 (t. j. 16 dní odo dňa rozhodnutia) ústavný súd vyhotovil v predmetnej veci úplné písomné vyhotovenie rozhodnutia s odôvodnením (3)
19. novembra 2014 bolo predmetné rozhodnutie odoslané účastníkom konania (4)
24. novembra 2014 po doručení potvrdení o prevzatí rozhodnutia účastníkmi konania nadobudlo predmetné rozhodnutie ústavného súdu právoplatnosť a bolo zverejnené na webovej stránke ústavného súdu (5)
Veríme, že postupnosť krokov, tak ako je uvedená dostatočne vysvetľuje, prečo je neadekvátne porovnávať v článku raz dobu od vyhotovenia úplného písomného odôvodnenia rozhodnutia (3) po zverejnenie rozhodnutia (5) a následne ilustrovať túto problematiku časovým údajom, ktorý zachytáva dobu od doručenia podania (1) po zverejnenie rozhodnutia (5) – a navyše nie je správny, pretože od doručenia predmetného podania po jeho zverejnenie uplynulo 81 dní, nie 100, ako je uvedené v článku – a celú úvahu zavŕšiť vyjadrením bývalého sudcu ústavného súdu pána doktora Jána Drgonca, ktoré zasa reflektuje dobu od vyhlásenia výroku rozhodnutia (2) po vyhotovenie úplného písomného vyhotovenia rozhodnutia (3).
Aby nedošlo k zavádzaniu verejnosti, je nevyhnutné správne pomenovať jednotlivé úkony a porovnávať medzi sebou iba tie, ktoré sú naozaj porovnateľné.
Ďalej si dovolíme zareagovať aj na konanie vo veci nevymenovania kandidátov na sudcov ústavného súdu prezidentom Slovenskej republiky (sp. zn. III. ÚS 571/2014), v ktorom bolo rozhodnuté 17. marca 2015, teda 14 dní pred vydaním spomínaného článku, čo pevne veríme, nie je doba, ktorá by mala vyvolávať znepokojenie a otázky ohľadom kompetentnosti sudcov III. senátu ústavného súdu a uvedomovania si ich zodpovednosti a vážnosti plynúcej z úlohy vyhotovovať úplné písomné rozhodnutia vo veciach tak, aby nijakým spôsobom neohrozovali „základ predvídateľnosti“ a „právnu istotu“.
Hoci je ústavný súd otvorený kritike, nemôže nereagovať, ak sa táto zakladá na skreslených informáciách a bez relevantnej príčiny poškodzuje jeho dobré meno.
Preto si na záver dovoľujeme doplniť aj vyjadrenia bývalého ústavného sudcu pána doktora Jána Drgonca o širší kontext.
Pri všetkej úcte k práci, ktorú pán Drgonec ako sudca ústavného súdu vykonal, je pre férové a adekvátne vyváženie jeho výčitiek vo vzťahu k práci súčasných sudcov ústavného súdu nevyhnutné poznamenať aj to, že v posledných rokoch, ktoré už pána doktora Drgonca nezastihli vo funkcii ústavného sudcu (na ústavnom súde pôsobil v rokoch 1993 – 2000), vzrástol počet podaní na ústavný súd neúmerne kvantitatívne, ako aj kvalitatívne. Je pravda, že sa ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z. z 23. februára 2001 zvýšil počet sudcov ústavného súdu z 10 na 13, no rovnako sa zásadným spôsobom zmenil inštitút individuálnych sťažností fyzických a právnických osôb podľa čl. 127 ústavy, v dôsledku čoho došlo k podstatnému nárastu podaní doručovaných ústavnému súdu.
Pre úplné dokreslenie – v roku: 1993 bolo ústavnému súdu doručených 825 podaní 2000 bolo ústavnému súdu doručených 1 324 podaní 2007 bolo ústavnému súdu doručených 2 169 podaní 2014 bolo ústavnému súdu doručených 17 889! podaní a teda na jedného sudcu ústavného súdu pripadlo v roku 2014 v priemere viac podaní, ako ich bolo ústavnému súdu spolu doručených v roku 1993.
Stanovisko poskytol Ústavný súd SR.
