MEDIA MEWS
Za "zahraničných agentov" označilo v utorok ruské ministerstvo spravodlivosti spravodajské stanice Slobodná Európa (RFE/RL) a Hlas Ameriky (VOA). Stalo sa tak na základe novej legislatívy o masmédiách, schválenej parlamentom v reakcii na "neakceptovateľný" tlak USA na ruské médiá.
Zmienený vládny rezort vo vyhlásení, z ktorého cituje agentúra Reuters, ďalej uviedol, že za subjekty "napĺňajúce úlohu zahraničných agentov" vyhlásila Moskva i sedem ďalších amerických médií. RFE/RL a VOA sú podporované vládou USA a ich mottom je "slobodné šírenie informácií v neslobodných spoločnostiach".
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal predmetný zákon 25. novembra.
Ruskí predstavitelia tvrdia, že ide o "symetrickú reakciu", ktorá nasledovala po tom, ako bola ruská, štátom podporovaná medzinárodná televízna stanica RT (predtým známa ako Russia Today) nútená zaregistrovať svoju americkú prevádzku na základe zákona o registrácii zahraničných agentov (FARA).
Na základe tohto zákona z roku 1938 sú entity zastupujúce politické záujmy cudzích mocností povinné v USA zverejňovať informácie o svojich vzťahoch k vládam cudzích štátov, ako aj s nimi súvisiacich aktivitách či finančných prostriedkoch. Americké úrady obviňujú RT zo šírenia propagandy.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v pondelok uviedla, že médiá označené za zahraničných agentov nebudú zbavené svojej akreditácie pre daný diplomatický rezort, pričom budú môcť "v Rusku pokojne a bez prekážok pokračovať vo svojej novinárskej činnosti".
Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) odsúdila ruskú legislatívu o zahraničných agentoch ako útok na slobodu médií. Podľa nej ide o zákon, ktorý je "selektívny a politicky vymáhateľný", pričom môže slúžiť na "umlčiavanie hlasov, ktoré by podľa Moskvy nemal ruský ľud počuť", uvádza Slobodná Európa.
Troch mužov obvinili v utorok z októbrovej vraždy maltskej investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej.
Za prísnych bezpečnostných podmienok prečítali na súde vo Vallette obvinenia voči bratom Alfredovi a Georgeovi Degiorgiovcom, ako aj voči Vinceovi Muscatovi. Ten má rovnaké priezvisko ako maltský premiér Joseph Muscat, ale nie sú v príbuzenskom vzťahu, informuje agentúra AP. Všetci traja obvinení majú kriminálnu minulosť a pred súdom uviedli, že sa cítia nevinní.
Sudca vyhovel žiadosti, aby im zmrazili majetok. Ich obvinenia obsahujú držanie zbraní či materiálu na výrobu bômb. Boli v skupine desiatich mužov zatknutých v pondelok ráno. Siedmich mužov prepustili na kauciu, ale ich vyšetrovanie bude pokračovať.
Caruanovú Galiziovú, známu 53-ročnú investigatívnu novinárku, blogerku a ostrú kritičku maltskej vlády, zabila 16. októbra bomba uložená v jej aute počas jazdy. K výbuchu došlo len niekoľko metrov od novinárkinho domu v dedine Bidnija. Podľa agentúry AP odvolávajúcej sa na predstaviteľov oboznámených s vyšetrovaním sa pri výbuchu použila trhavina TNT, čo je v rozpore s predchádzajúcimi správami o použití plastickej výbušniny Semtex.
Pri vyšetrovaní zločinu pomáha maltskej polícii americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) a Europol. Podľa nemenovaných predstaviteľov vybavenie FBI pomohlo k zozbieraniu dôkazov z "elektronickej komunikácie", ktoré viedli k podozrivým.
Copyright © TASR 2017
