MEDIA NEWS
Pápež František vyzval v stredu na boj proti šíreniu falošných správ, ktorým treba podľa neho čeliť prostredníctvom "mierovej žurnalistiky". Uviedol to v posolstve k Svetovému dňu masmédií, ktorý si bude katolícka cirkev pripomínať 13. mája.
"Falošné správy sú prejavom netolerantných a precitlivených postojov a vedú len k rozširovaniu povýšenosti a nenávisti," citovala Františkove slová agentúra DPA.
Šírenie nepravdivých správ prostredníctvom internetových sociálnych sietí a iných komunikačných kanálov predstavuje podľa neho veľkú hrozbu pre spoločnosť.
Takéto dezinformácie vedú len k "oklamaniu, či dokonca k manipulácii čitateľa", alebo dokonca sú motivované snahou o ovplyvňovanie politických rozhodnutí, ekonomický zisk alebo podnecovanie konfliktov, uvádza sa vo vopred zverejnenom posolstve s názvom "Pravda vás oslobodí. Fake news a mierová žurnalistika".
František v ňom podľa Vatikánskeho rozhlasu povzbudzuje pracovníkov médií, aby sa vrátili k základom svojho povolania a stali sa "strážcami (pravdivosti) správ".
"Chcel by som preto pozvať každého k presadzovaniu mierovej žurnalistiky... ktorá je pravdivá, stavia sa proti lžiam, rétorickým sloganom a senzačným titulkom," píše sa v pápežovom posolstve.
Takáto poctivá novinárska práca by podľa neho nemala popierať existenciu závažných problémov. "Uprostred frenetických správ a víru senzácií by (mala za úlohu) pripomínať, že jadrom správy nie je rýchlosť jej podania a dojem, aký vyvolá v publiku, ale človek", respektíve služba človeku, uviedol František v posolstve k Svetovému dňu masmédií.
Víťazom
utorkovej predvolebnej debaty bol Miloš Zeman. Výkon Jiřího
Drahoša, jeho súpera v boji o post českého prezidenta, bol slabý.
V rozhovore pre TASR to v stredu uviedol slovenský politológ Daniel
Kerekeš.
Volebný expert z brnianskej Masarykovej univerzity čakal od bývalého šéfa Akadémie ČR viac. "Prekvapil ma relatívne slabý výkon Jiřího Drahoša. Očakával som, že bude lepším rečníkom a že bude rýchlejšie a flexibilnejšie reagovať na rôzne výčitky Miloša Zemana," vyhlásil politológ a zdôraznil, že "Jiří Drahoš bol pripravený obsahovo, témy mal naštudované, z voleja bol schopný vytiahnuť na Zemana niečo, čo sa stalo v deväťdesiatych rokoch. Situáciu však nezvládal rečnícky." Dodal tiež, že Jiří Drahoš priazeň voličov po debate nestratil, ale ťažšie sa mu budú získavať noví.
Úradujúci český prezident si podľa Kerekeša v diskusii počínal oveľa lepšie. "Miloš Zeman vzhľadom na fyzickú kondíciu a svoj vek debatu zvládol veľmi dobre a bol na ňu výborne pripravený. Keby som mal zhodnotiť, kto bol jej víťazom, tak určite to bol Miloš Zeman. Je to možné vidieť aj na tom, ako sa zmenili kurzy v stávkových kanceláriách. Dnes je už podľa kurzov väčšia pravdepodobnosť, že voľby vyhrá súčasný prezident," objasnil odborník.
Výkon oboch kandidátov v predvolebných debatách podľa neho môže ovplyvniť rozhodovanie istej časti voličov. "Veľa voličov je pravdepodobne už rozhodnutých, značná časť bude voliť Zemana a značná časť bude voliť proti Zemanovi, bez ohľadu na to, kto sa proti nemu postaví. Medzi nimi sú nerozhodnutí voliči, ktorých by debaty teoreticky mohli ovplyvniť," skonštatoval Kerekeš.
Debata odvysielaná v utorok na obrazovkách televízie Prima bola jedným z dvoch duelov pred rozhodujúcim druhým kolom prezidentských volieb v ČR, ktoré sa uskutoční tento piatok a sobotu. Ďalšia z diskusií je naplánovaná na štvrtok a odvysiela ju Česká televízia.
Volebný expert z brnianskej Masarykovej univerzity čakal od bývalého šéfa Akadémie ČR viac. "Prekvapil ma relatívne slabý výkon Jiřího Drahoša. Očakával som, že bude lepším rečníkom a že bude rýchlejšie a flexibilnejšie reagovať na rôzne výčitky Miloša Zemana," vyhlásil politológ a zdôraznil, že "Jiří Drahoš bol pripravený obsahovo, témy mal naštudované, z voleja bol schopný vytiahnuť na Zemana niečo, čo sa stalo v deväťdesiatych rokoch. Situáciu však nezvládal rečnícky." Dodal tiež, že Jiří Drahoš priazeň voličov po debate nestratil, ale ťažšie sa mu budú získavať noví.
Úradujúci český prezident si podľa Kerekeša v diskusii počínal oveľa lepšie. "Miloš Zeman vzhľadom na fyzickú kondíciu a svoj vek debatu zvládol veľmi dobre a bol na ňu výborne pripravený. Keby som mal zhodnotiť, kto bol jej víťazom, tak určite to bol Miloš Zeman. Je to možné vidieť aj na tom, ako sa zmenili kurzy v stávkových kanceláriách. Dnes je už podľa kurzov väčšia pravdepodobnosť, že voľby vyhrá súčasný prezident," objasnil odborník.
Výkon oboch kandidátov v predvolebných debatách podľa neho môže ovplyvniť rozhodovanie istej časti voličov. "Veľa voličov je pravdepodobne už rozhodnutých, značná časť bude voliť Zemana a značná časť bude voliť proti Zemanovi, bez ohľadu na to, kto sa proti nemu postaví. Medzi nimi sú nerozhodnutí voliči, ktorých by debaty teoreticky mohli ovplyvniť," skonštatoval Kerekeš.
Debata odvysielaná v utorok na obrazovkách televízie Prima bola jedným z dvoch duelov pred rozhodujúcim druhým kolom prezidentských volieb v ČR, ktoré sa uskutoční tento piatok a sobotu. Ďalšia z diskusií je naplánovaná na štvrtok a odvysiela ju Česká televízia.
Zo
sociálnej siete Facebook na niekoľko hodín zmizol profil servera
Parlamentnilisty.cz. Stránka, ktorá mala niekoľko desaťtisíc
fanúšikov, je nedostupná. Informoval o tom v stredu spravodajský
server INFO.cz.
Parlamentní listy bývajú označované za popredné české dezinformačné médium s najväčším dosahom. Dôvod zablokovania stránky známy nie je. Podobný osud postihol aj web s názvom Miloš Zeman - prezident ČR, ktorý obsah tejto stránky zdieľal.
"V čase, keď v EÚ rastie tlak na oznamovanie informácií od prevádzkovateľov IT technológií, na zástupcov Facebooku nie je možné nájsť žiaden kontakt. Doteraz nevieme, kto nás udal, za čo sme boli zablokovaní, či právom alebo neprávom. Nemáme šancu na akúkoľvek obhajobu alebo nápravu. Mrzí ma, že udavačstvo sa stáva zvykom a nie je voči nemu obrana," uviedol pre INFO.cz Jan Holoubek, predseda predstavenstva spoločnosti Our Media, ktorá vydáva Parlamentní listy.
Facebook blokuje stánky najmä na základe vlastného vyhodnotenia nevhodného obsahu. Taktiež aj po nahlásení profilu alebo stránky zo strany používateľov. "Bolo by iluzórne predpokladať, že Facebook sleduje a detailne vyhodnocuje či cenzuruje obsah a rieši, čo je pravda a čo nie je. Funguje to tak, že keď nahlasovanie zo strany užívateľov prekročí kritickú hranicu, robot - algoritmus - sa k tomu nejako postaví a zasiahne. Odvolať sa zvyčajne nie je kam," povedal pre INFO.cz Petr Nutil, ktorý sa dlhodobo zaoberá odhaľovaním a vyvracaním dezinformácií na internete.
K situácii sa na sociálnej sieti podľa INFO.cz vyjadrila napríklad advokátka Klára Samková. Konštatuje, že Facebook stránku zablokoval, a ironicky dodáva, že sa tak zrejme stalo v rámci "objektivity" a "demokratickej diskusie". Naopak iní používatelia Facebooku zablokovanie profilu Parlamentnilisty.cz uvítali.
Parlamentní listy bývajú označované za popredné české dezinformačné médium s najväčším dosahom. Dôvod zablokovania stránky známy nie je. Podobný osud postihol aj web s názvom Miloš Zeman - prezident ČR, ktorý obsah tejto stránky zdieľal.
"V čase, keď v EÚ rastie tlak na oznamovanie informácií od prevádzkovateľov IT technológií, na zástupcov Facebooku nie je možné nájsť žiaden kontakt. Doteraz nevieme, kto nás udal, za čo sme boli zablokovaní, či právom alebo neprávom. Nemáme šancu na akúkoľvek obhajobu alebo nápravu. Mrzí ma, že udavačstvo sa stáva zvykom a nie je voči nemu obrana," uviedol pre INFO.cz Jan Holoubek, predseda predstavenstva spoločnosti Our Media, ktorá vydáva Parlamentní listy.
Facebook blokuje stánky najmä na základe vlastného vyhodnotenia nevhodného obsahu. Taktiež aj po nahlásení profilu alebo stránky zo strany používateľov. "Bolo by iluzórne predpokladať, že Facebook sleduje a detailne vyhodnocuje či cenzuruje obsah a rieši, čo je pravda a čo nie je. Funguje to tak, že keď nahlasovanie zo strany užívateľov prekročí kritickú hranicu, robot - algoritmus - sa k tomu nejako postaví a zasiahne. Odvolať sa zvyčajne nie je kam," povedal pre INFO.cz Petr Nutil, ktorý sa dlhodobo zaoberá odhaľovaním a vyvracaním dezinformácií na internete.
K situácii sa na sociálnej sieti podľa INFO.cz vyjadrila napríklad advokátka Klára Samková. Konštatuje, že Facebook stránku zablokoval, a ironicky dodáva, že sa tak zrejme stalo v rámci "objektivity" a "demokratickej diskusie". Naopak iní používatelia Facebooku zablokovanie profilu Parlamentnilisty.cz uvítali.
Vláda Cyperskej republiky dôrazne odsúdila "nezákonnú
inváziu" Turecka v Afríne na severozápade Sýrie s kódovým
označením Olivová ratolesť. TASR o tom informovalo v stredu Veľvyslanectvo
Cyperskej republiky v Bratislave.
Podľa neho cyperská vláda taktiež jednoznačne odsúdila podnecovanie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana k násiliu voči turecko-cyperskému denníku Afrika a jeho šéfredaktorovi Senerovi Leventovi, ktorý porovnal tureckú inváziu v Afríne s tureckou inváziou na Cypre v roku 1974.
Turecko-cyperský denník Afrika 21. januára spomenul tureckú vojenskú inváziu v Afríne v Sýrii na titulnej strane pod nadpisom "Ďalšia okupačná operácia Turecka". Nad titulkom noviny uviedli, že "Po mierovej operácii na Cypre (nasleduje) operácia Olivová ratolesť v Sýrii", uviedlo cyperské veľvyslanectvo v SR. K tomu doplnilo, že Erdogan v prejave z 21. januára v Burse v Turecku podnietil svojich "bratov a sestry" v okupovanej časti Cypru, aby "patrične zareagovali voči denníku Afrika".
V dôsledku toho, píše ďalej cyperské veľvyslanectvo, 22. januára dav, ktorý tvorili predovšetkým nelegálni tureckí osadníci, skandoval meno tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a medzi inými sloganmi aj "Cyprus je turecký a zostane turecký".
Dav zaútočil na priestory denníka Afrika, čím spôsobil rozsiahle škody, dokonca hrozil zabitím Senera Leventa a ďalších zamestnancov novín, ktorí sa vnútri zabarikádovali, dodalo Veľvyslanectvo Cyperskej republiky v Bratislave.
Turecké ozbrojené sily a spojenecká Slobodná sýrska armáda (FSA) spustili ofenzívu proti Kurdom v enkláve Afrín v sobotu 20. januára. Ankara nazvala operáciu Olivová ratolesť a otvorila ňou nový front v sedem rokov zúriacej sýrskej občianskej vojne.
Afrín kontrolujú kurdské milície, známe ako Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG), ktoré sú však zároveň spojencami USA v boji proti teroristickej organizácii Islamský štát. Ankara označuje YPG za teroristickú organizáciu napojenú na zakázanú Stranu kurdských pracujúcich (PKK) v Turecku, ktorá tam bojuje za väčšiu autonómiu.
Podľa neho cyperská vláda taktiež jednoznačne odsúdila podnecovanie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana k násiliu voči turecko-cyperskému denníku Afrika a jeho šéfredaktorovi Senerovi Leventovi, ktorý porovnal tureckú inváziu v Afríne s tureckou inváziou na Cypre v roku 1974.
Turecko-cyperský denník Afrika 21. januára spomenul tureckú vojenskú inváziu v Afríne v Sýrii na titulnej strane pod nadpisom "Ďalšia okupačná operácia Turecka". Nad titulkom noviny uviedli, že "Po mierovej operácii na Cypre (nasleduje) operácia Olivová ratolesť v Sýrii", uviedlo cyperské veľvyslanectvo v SR. K tomu doplnilo, že Erdogan v prejave z 21. januára v Burse v Turecku podnietil svojich "bratov a sestry" v okupovanej časti Cypru, aby "patrične zareagovali voči denníku Afrika".
V dôsledku toho, píše ďalej cyperské veľvyslanectvo, 22. januára dav, ktorý tvorili predovšetkým nelegálni tureckí osadníci, skandoval meno tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a medzi inými sloganmi aj "Cyprus je turecký a zostane turecký".
Dav zaútočil na priestory denníka Afrika, čím spôsobil rozsiahle škody, dokonca hrozil zabitím Senera Leventa a ďalších zamestnancov novín, ktorí sa vnútri zabarikádovali, dodalo Veľvyslanectvo Cyperskej republiky v Bratislave.
Turecké ozbrojené sily a spojenecká Slobodná sýrska armáda (FSA) spustili ofenzívu proti Kurdom v enkláve Afrín v sobotu 20. januára. Ankara nazvala operáciu Olivová ratolesť a otvorila ňou nový front v sedem rokov zúriacej sýrskej občianskej vojne.
Afrín kontrolujú kurdské milície, známe ako Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG), ktoré sú však zároveň spojencami USA v boji proti teroristickej organizácii Islamský štát. Ankara označuje YPG za teroristickú organizáciu napojenú na zakázanú Stranu kurdských pracujúcich (PKK) v Turecku, ktorá tam bojuje za väčšiu autonómiu.
Copyright © TASR 2018
Americká herečka Meryl Streep si zahrá v pripravovanej
druhej sezóne seriálu Veľké malé klamstvá (2017). Šesťdesiatosemročná rodáčka
zo Summitu v New Jersey stvárni Mary Louise Wright, matku násilníka Perryho
Wrighta, ktorého v prvej sérii stvárnil Alexander Skarsgard, a svokru Celeste
Wright v podaní Nicole Kidman. Mary Louise má podľa tvorcov starosti o pohodu
svojich vnúčat po smrti ich otca, a preto vycestuje do Monterey, aby získala
odpovede na otázky súvisiace s rodinnou tragédiou.
Streep je treťou potvrdenou herečkou v sedemdielnej
druhej sezóne obľúbeného projektu televízie HBO. Svoje úlohy si v nej zopakujú
už spomínaná Kidman aj jej kolegyňa Reese Witherspoon. Podľa zdrojov magazínu
The Hollywood Reporter by sa v novej sezóne mali objaviť aj rodičia Bonnie
Carlson, ktorú stvárnila Zoë Kravitz.
K projektu sa vráti aj tvorca David E. Kelley, ktorý už
napísal scenár pre všetkých nových sedem epizód čiastočne inšpirovaných románom
Veľké malé klamstvá (2014) autorky Liane Moriarty, ktorá sa na sérii podieľa
ako producentka. Andrea Arnold sa ujme réžie. Kidman aj Witherspoon sa na
projekte budú opäť podieľať ako výkonné producentky.
Seriál Veľké malé klamstvá sleduje skupinku matiek a ich
rodín v kalifornskom Monterey na pozadí udalostí vedúcich k vražde v miestnej
škole. Druhá sezóna projektu, ktorý mal byť pôvodne minisériou, sa podľa HBO
zameria na "zhubnosť lží, trvácnosť priateľstiev, krehkosť manželstiev a
krutosť rozumného rodičovstva". V prvej sezóne sa okrem Kidman,
Witherspoon, Skarsgarda a Kravitz, predstavili aj Laura Dern, Shailene Woodley,
Adam Scott či James Tupper. Seriál sa teší diváckej obľube aj pozitívnemu
hodnoteniu kritikov, na konto si pripísal osem cien Primetime Emmy a štyri
Zlaté glóbusy.
Mary Louise "Meryl" Streep si počas bohatej
kariéry na konto pripísala tri Oscary za herecké výkony v snímkach Kramerová
verzus Kramer (1979), Sophiina voľba (1982) a Železná lady (2011). Na cenu
americkej Akadémie filmových umení a vied ju okrem toho nominovali aj za filmy
Lovec jeleňov (1978), Francúzova milenka (1981), Silkwoodová (1983), Spomienky
z Afriky (1985), Zlá zelina (1987), Výkrik do tmy (1988), Pohľadnice z
Hollywoodu (1990), Madisonské mosty (1995), Jediná správna vec (1998), Hudba
môjho srdca (1999), Adaptácia (2002), Diabol nosí Pradu (2006), Pochybnosti
(2008), Julie & Julia (2009), Blízko od seba (2013), Príbehy z lesov
(2014), Božská Florence (2016) a The Post: Aféra v Pentagone (2017). Okrem toho
získala osem Zlatých glóbusov, pričom vlani jej počas ceremoniálu udelili Cenu
Cecila B. DeMilla za celoživotné dielo. Podarilo sa jej získať aj tri ceny
Primetime Emmy a dve ceny BAFTA.
©2018, Autorské
práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie
alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu
SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
