MEDIA NEWS
Štvrtkovú prezidentskú debatu Jiřího Drahoša a Miloša Zemana v Českej televízii sledovalo v súhrne 2,7 milióna divákov starších ako 15 rokov. Pustila si ju viac ako polovica ľudí, ktorí mali v tom čase zapnutú televíziu. Na základe dát Asociácie televíznych organizácií (ATO) to dnes uviedol server Mediaguru.cz. Predchádzajúci spoločný duel, ktorý vysielala televízia Prima, videlo 2,2 milióna divákov. Debaty sa výrazne odlišovali v dvoch ohľadoch: v disciplíne publika a intenzite moderácia, ukázala analýza výskumnej spoločnosti Media Tenor. Diskusiu na Prime moderoval Karel Voříšek, na ČT Svetlana Witowská.
Česká televízia, ktorá vysielala z Rudolfina, už vo štvrtok večer na twitteri relácii Newsroom ČT24 uviedla, že debatu sledovalo 2,6 milióna divákov. Podľa ATO si duel na stanicu ČT1 pustilo 2,05 milióna ľudí a ďalších takmer 650.000 divákov si zaplo ČT24. Sledovanosť konfrontácia prezidentských kandidátov bola najlepším výsledkom celého dňa. Debatu si zaplo 56 percent ľudí u televíziou. Jej sledovanosť tak výrazne prekonala ďalšie relácie na iných programoch.
Záverečná debata pred druhým kolom prezidentských volieb tak prilákala zhruba o milión viac divákov než posledný duel Zemana s Karlom Schwarzenbergom pred piatimi rokmi. Tú vtedy v Českej televízii videlo 1,612 milióna divákov. V histórii meraní mal zatiaľ najvyššiu sledovanosť zrejme relácia "Miss desaťročia", 12. októbra 1997 si ho na Nove pustilo 4,992 milióna ľudí. Len o málo menej sledované bolo na ČT1 privítanie hokejistov po návrate z Nagana v februári 1998.
Podstatne menej divákov sledovalo tohtoročné predvolebné debaty, v ktorých Zeman vystúpil sám. V nedeľu v televízii Nova si ju pustilo 1,5 milióna divákov, v pondelok v televízii Barrandov v priemere 659.000 ľudí starších ako 15 rokov. V utorok sa prvýkrát stretli v jednom relácii obaja kandidáti, duel na Prime vysielaný z Karlínskeho divadla, si zaplo 48 percent ľudí u televíziou.
Debata na Prime bola podľa spoločnosti Media Tenor charakteristická predovšetkým intenzívnym zasahovaním publika do príhovorov oboch hostí, a to najčastejšie pri príhovoroch Drahoša. Kým Miloš Zeman bez prerušenia dokončil približne polovicu svojich prejavov, u Drahoša sa tak dialo v 37 percentách prípadov. "Pri duelu na ČT publikum do debaty takmer nezasahovalo, a kandidáti tak zdarne dopovedal dve tretiny svojich replík," uviedol riaditeľ Media tenor Pavel Herot.
Copyright © ČTK 2018
Štyria z najlepšie platených novinárov spravodajskej televízie BBC súhlasili so znížením svojich platov. Stalo sa tak po odhalení, že najvyššie postavení reportéri a moderátori tejto britskej televíznej a rozhlasovej spoločnosti zarábajú výrazne viac ako ženy v rovnakých pozíciách. Informovala o tom v piatok agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie BBC.
Všetci štyria novinári - rozhlasoví komentátori Jeremy Vine a John Humphrys, spravodajca Huw Edwards a šéf severoamerického vysielania Jon Sopel - podľa BBC súhlasili so znížením svojich platov.
BBC sa dostala pod paľbu kritiky vlani v júli, keď podľa medializovaných správ dve tretiny z jej najlepšie platených "hviezd" predstavovali muži. Žena s najvyšším platom zarobila menej ako štvrtinu najvyššieho platu u mužov.
Novinárka BBC Carrie Gracieová, ktorá zarábala podstatne menej ako jej mužskí kolegovia na rovnakej pozícii, sa vzhľadom na "utajovanú a nezákonnú platovú kultúru" vzdala v decembri postu šéfky čínskeho vysielania BBC.
Jon Sopel, jeden z novinárov, ktorí súhlasili so znížením platu, zarobil v rokoch 2016-17 od 200.000 do 249.999 libier. Gracieová uviedla, že ako šéfka redakcie BBC v čínskom Pekingu zarábala ročne 135.000 libier.
Najlepšie plateným zo štvorice spomínaných mužov bol Jeremy Vine, ktorý zarobil od 700.000 do 749.999 libier. Humphrys zarobil od 600.000 do 649,999 libier a Edwardsovi platili od 550.000 do 599.999 libier.
BBC dodala, že výška avizovaných platových škrtov ešte nie je známa.
Copyright © TASR 2018
Facebook a Google sa stali "prekážkami inovácií" a sú "hrozbou" pre spoločnosť, ktorej "dni sú zrátané", povedal vo štvrtok na Svetovom ekonomickom fóre v Davose miliardár investor a filantrop George Soros.
"Banské a ropné spoločnosti využívajú fyzické prostredie; spoločnosti sociálnych médií využívajú sociálne prostredie, "povedal maďarsko-americký obchodník podľa prepisu jeho reči.
"Toto je obzvlášť hanebné, pretože spoločnosti sociálnych médií ovplyvňujú to, ako ľudia myslia a správajú sa bez toho, aby si to ani uvedomovali. To má ďalekosiahle nepriaznivé dôsledky na fungovanie demokracie, najmä na integritu volieb. "
Okrem šikanovania demokracie spoločnosti sociálnych médií "klamú svojich používateľov tým, že manipulujú s ich pozornosťou a smerujú ich k vlastným komerčným účelom" a "úmyselne dizajnujú závislosť od služieb, ktoré poskytujú . A to môže byť veľmi škodlivé, najmä pre dospievajúcich".
