RADA RTVS
Rozhlas a televízia Slovenska získal peniaze na riešenie havarijných stavov budov televízie v bratislavskej Mlynskej doline. Ako na dnešnej Rade RTVS informoval generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník, RTVS sa podarilo vyrokovať prvý dodatok k zmluve so štátom uzatvorenej pre tento rok, a to vo výške deväť miliónov eur, z toho jeden a pol milióna eur pôjde na televízny program, konkrétne na dramatické, dokumentárne, zábavné a publicistické diela. Zvyšných sedem a pol milióna eur je naplánovaných na rekonštrukciu priestorov, v ktorých sa nachádzajú vysielacie a výrobné štúdiá verejnoprávnej televízie. Dozorná komisia Rady RTVS verí, že 7,5 milióna na obnovu areálu v Mlynskej doline nebude konečná, vítajú ju, keďže umožní operatívne riešiť havarijné stavy. Rada ďalej pozitívne hodnotí peniaze navyše na pôvodnú televíznu tvorbu.
Šéfa RTVS podľa jeho slov výsledok rokovaní „mimoriadne teší“. Pripomenul, že časť areálu v Mlynskej doline, celé jeho krídlo je v havarijnom stave. Tieto zdroje umožnia opraviť strechy, v jednej časti vymeniť okná, zatepliť a obnoviť fasádu. Tento rok sa začne havarijnými stavmi a v rokoch 2019 a 2020 by chceli budovy modernizovať tak, aby spravodajské, publicistické a online zložky pracovali vo vyhovujúcich priestoroch. Rezník chce, aby na konci roka 2022 boli budovy v Mlynskej doline a sídlo rozhlasu v tzv. obrátenej pyramíde v stave zodpovedajúcom 21. storočiu, aj keď si uvedomuje, že stopercentne to garantovať nemôže.
Rezník Radu RTVS aj Výbor Národnej rady SR pre kultúru a médiá ešte v septembri minulého roka informoval, že objekty televízie v Mlynskej doline, ale aj sídlo rozhlasu na Mýtnej ulici v Bratislave sú v havarijnom stave, na ktorého riešenie treba vyše 32 miliónov eur bez DPH. Celý areál televízie sa dokončil začiatkom 80. rokov minulého storočia a odvtedy sa výrazne neobnovoval. Problémom sú podľa šéfa RTVS viaceré havarijné stavy v budovách STV, kde síce sú veľmi moderné technológie, ale samotné priestory nespĺňajú základné kritériá. Nevyhovujú napríklad staré okná v hliníkových rámoch, ktoré netesnia, či pôvodné rovné strechy. V zlom stave sú i priestory pre zamestnancov a to nielen v Mlynskej doline, ale i v budove Slovenského rozhlasu.
Ako povedal Rezník v rozhovore pre SITA v decembri minulého roka, ak sa budovy nezačnú rekonštruovať, tak sa dostanú do stavu, že ohrozia nielen technológie, ktoré v nich sú, ale aj pracovníkov. Toto je reálny stav a je zhoda okolností, že to musí riešiť súčasné vedenie rádiotelevízie, upozornil Rezník, ktorý verí v to, že spôsob riešenia sa nájde. Garantuje však, že televízna časť RTVS bude v Mlynskej doline a rozhlasová na Mýtnej ulici v tzv. obrátenej pyramíde. V prvom rade treba podľa generálneho riaditeľa RTVS revitalizovať tú časť objektov STV v Mlynskej doline, ktorá je funkčná, kde sa vyrába a vysiela. Väčšia časť televízneho areálu, vrátane výškovej budovy STV, sa nevyužíva. Až po obnove funkčnej časti sa dá uvažovať o ďalších objektoch. Potom „môžeme špekulovať nad tým, čo s výškovou budovou. Určite by som ju nechcel zbúrať,“ dodal.
©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Ani na moment nenastane situácia, že by ľavá ruka nevedela, čo robí pravá. Týmito slovami generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska Jaroslav Rezník uistil členov Rady RTVS na štvrtkovom rokovaní o tom, že situácia okolo náhrady za odchádzajúcich šéfov spravodajstva RTVS Juraja Rybanského a Borisa Chmela je plne pod kontrolou.
Rezník priznal, že nejde o štandardnú situáciu, nevidí však dôvod dramatizovať dianie. "Intenzívne pracujeme na tom, aby sme mali od 1. marca plnohodnotnú náhradu," odpovedal na otázku podpredsedu Rady Martina Kákoša, či budú uvoľnené posty riešené nástupom nových šéfov, alebo prostredníctvom dočasného poverenia.
Generálny riaditeľ RTVS zopakoval, že dôvodmi odchodov sú zdravotné a rodinné dôvody. To osobne potvrdil aj Rybanský, ktorý vyvrátil mediálne šumy hľadajúce príčiny jeho odchodu v uskutočnených programových zmenách. "Sú to iba špekulácie, resp. konšpirácie, nijako to s mojím odchodom nesúvisí," uviedol Rybanský. Je presvedčený, že medzi ním a šéfom RTVS bude i naďalej vládnuť korektný a slušný vzťah, tak ako tomu bolo doteraz.
O dohode na ukončení spolupráce medzi RTVS a doterajším riaditeľom Sekcie spravodajstva a publicistiky Jurajom Rybanským a vedúcim Odboru televízneho spravodajstva a aktuálnej publicistiky Borisom Chmelom k 28. februáru informoval verejnoprávny vysielateľ 5. februára. V prípade Rybanského uviedol zdravotné a v prípade Chmela súkromné dôvody.
Financovanie Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) môžu v horizonte najbližších rokov ovplyvniť postupy iných európskych krajín pri zabezpečení verejnoprávneho vysielania. Na štvrtkovom rokovaní Rady RTVS to naznačil generálny riaditeľ verejnoprávnej inštitúcie Jaroslav Rezník.
Členov Rady informoval v tejto súvislosti o stretnutí so zástupcami Európskej vysielacej únie (EBU), ktorého témou boli dynamické zmeny v oblasti financovania verejnoprávnych médií. Pripomenul, že v Rakúsku sa začala diskusia o reforme ORF a zrušení koncesionárskych poplatkov, poukázal tiež na referendum vo Švajčiarsku, ktoré má rozhodnúť o tom, či súčasný model verejnoprávneho vysielania zachovajú, alebo si štát bude objednávať verejnoprávny formát u súkromných vysielateľov. "Výsledok hlasovania určí do značnej miery, ako budú verejnoprávne médiá financované do budúcnosti," mieni generálny riaditeľ RTVS.
Zdôraznil, že svoje stanovisko o koncesionárskych poplatkov ako o základnom a najstabilnejšom pilieri nezávislého verejnoprávneho vysielania, nemení. "Na druhej strane, nemôžeme zatvárať oči pred tým, čo sa deje v iných krajinách Európy," priznal.
V tejto súvislosti spomenul i nedávne stretnutie s riaditeľom Rumunskej rozhlasovej vysielacej organizácie, s ktorým sa rozprával aj o financovaní verejnoprávnych médií. Šéf rumunského rozhlasu Georgica Severin mu priblížil doterajšie skúsenosti s financovaním prostredníctvom určenej čiastky zo štátneho rozpočtu. "Priznal, že obavy, ktoré z tejto formy financovania mal, sa nenaplnili, práve naopak, toto financovanie sa ukázalo efektívne," priblížil Rezník.
Správu o činnosti RTVS za druhý polrok 2017 vrátane správy o hospodárení a plnení záväzných ukazovateľov rozpočtu prerokovala Rada RTVS. Z predloženého materiálu vyplýva, že televízna Jednotka odvysielala 4436 hodín, Dvojka 3921 hodín. Z výsledkov prieskumu sledovanosti považujú diváci spravodajstvo RTVS za najobjektívnejšie, sledovanosť Jednotky kontinuálne rastie.
Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník radu informoval o navýšení príspevku pre rok 2018 vo výške 9 miliónov eur vo vzťahu k zmluve o zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, tzv. zmluvy so štátom. Táto suma bude rozdelená na dve časti, 1,5 milióna eur na televízne vysielanie, 7,5 milióna eur je plánované na úpravu televíznych priestorov výrobných a vysielacích štúdií. V dodatku zmluvy pre rok 2018 je týmto špecifikovaná suma 20,8 milióna eur pre oblasť televízneho vysielania (pôvodný príspevok bol 19,3 milióna eur) a pre účelové investičné projekty 10,5 milióna eur (pôvodný príspevok bol 3 milióny eur).
Manažment RTVS predložil správu o výbere úhrad za služby verejnosti poskytované RTVS za rok 2017, tzv. koncesionárske poplatky. Reálny výber úhrad za rok 2017 predstavoval čiastku 80.974.616 eur, oproti plánu vo výške 78.300.000 eur je výber vyšší o 2.674.616 eur. Pre porovnanie reálny výber úhrad za rok 2016 predstavoval sumu 78.263.511 eur.
Rada vzala na vedomie aj správu o konaniach, vedených Radou pre vysielanie a retransmisiu a sporových káuz vedených pred príslušnými súdmi. K 31. 12. 2017 bolo voči RTVS za obdobie rokov 2009 až 2017 vedených 36 konaní, z nich bolo 16 ukončených. Otvorených a do roku 2018 prechádza 20 konaní.
Copyright © TASR 2018
