MEDIA NEWS
Zavraždenie saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího "podkopáva regionálnu stabilitu", vyhlásil v sobotu na bezpečnostnej konferencii v Bahrajne americký minister obrany James Mattis.
Podľa agentúry AP však Mattis nespomenul Saudskú Arábiu v súvislosti s vraždou. Len poznamenal, že americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo zrušil víza Saudskoarabom, ktorí mali byť do vraždy zapletení.
Na konferencii v Bahrajne bol prítomný aj saudskoarabský minister zahraničných vecí Ádil Džubajr. Vyhlásil, že svet reaguje na vraždu Chášukdžího "dosť hystericky". Ľudia podľa neho vinia z vraždy Saudskú Arábiu, pritom vyšetrovanie sa ešte neskončilo. Sľúbil, že páchatelia budú postavení pred spravodlivosť.
Chášukdží, hlasný kritik saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána a prispievateľ denníka Washington Post, zmizol 2. októbra, keď vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v tureckom Istanbule.
Rijád najskôr popieral, že by čokoľvek vedel o tom, čo sa stalo 59-ročnému novinárovi, a až minulú sobotu oznámil, že Chášukdží zomrel na konzuláte pri "pästnom súboji". Neskôr saudskoarabský minister zahraničných vecí Ádil Džubajr označil novinárovu smrť za "vraždu" spáchanú pri "zločineckej operácii".
Zatiaľ posledný vývoj v kauze nastal vo štvrtok, keď saudskoarabská prokuratúra uviedla, že podľa existujúcich dôkazov bola táto vražda úkladná, teda vopred premyslená a naplánovaná. Rijád však zároveň popiera, že by mala vo vražde prsty kráľovská rodina, a viní naopak "ničomných agentov".
Miesto, kde sa nachádza telo Chášukdžího, stále nie je známe. Podľa jedného z nemenovaných zdrojov, na ktoré sa odvolávala televízna stanica Sky News, bol novinár na saudskoarabskom konzuláte v Turecku rozsekaný na kúsky a jeho tvár bola znetvorená.
Prípad zavraždeného saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího vyvolal tento mesiac v Spojených štátoch značnú pozornosť médií i Bieleho domu, a to oveľa väčšiu než vraždy európskych novinárov v uplynulých mesiacoch. TASR sa opýtala viacerých amerických novinárov, komentátorov a Centra pre ochranu novinárov (CPJ) na dôvod.
Profesor medzinárodných politických vied Daniel W. Drezner, ktorý sa tejto téme viac ráz venoval vo svojich komentároch pre Washington Post, si myslí, že dôvodom je to, že Chášukdží mal trvalý pobyt aj v Spojených štátoch a prispieval do tohto denníka. "Navyše, spôsob jeho smrti robí tento prípad ešte provokatívnejším," dodal Drezner pre TASR.
Rovnaké dôvody uviedlo aj CPJ a pripomenulo, že v Saudskej Arábii navyše nešlo o ojedinelý prípad umlčania kritika režimu. Centrum zdôraznilo, že jednoznačné odsúdenie vraždy prišlo v Spojených štátoch len zo strany novinárov, kongresmanov a niekoľkých amerických korporácií, ale nie z Bieleho domu.
"Ešte len uvidíme, či vražda novinára vyústi do toho, že Spojené štáty zásadným spôsobom prehodnotia svoje vzťahy s týmto kráľovstvom (Saudskou Arábiou)," uviedlo CPJ.
Centrum dodalo, že "brutálna bola aj vražda mladého a talentovaného investigatívneho novinára Jána Kuciaka zo Slovenska" a že novinári na celom svete sa v súčasnosti už nemôžu natoľko spoliehať na ochrannú ruku Washingtonu nad slobodou prejavu a slobodou tlače, pričom spomenulo postoj amerického prezidenta Donalda Trumpa k médiám, ktoré ho kritizujú.
Bruce A. Shapiro, americký spisovateľ, novinár, komentátor a riaditeľ Dart centra pre žurnalistiku a traumatické situácie (Dart Center for Journalism and Trauma), ktoré pomáha novinárom pokrývajúcim násilie, konflikty a tragédie, verí, že všetky vraždy novinárov, vrátane Jána Kuciaka, Daphne Caruanovej-Galiziovej a Viktorije Marinovovej, si zaslúžia neustávajúce pokrývanie ich investigatívnymi kolegami.
"Všetky spomínané vraždy novinárov sú nielen útokmi na jednotlivých novinárov, ale na samotnú demokraciu," zdôraznil Shapiro.
Vysoký záujem Spojených štátov o prípad Chášukdžího pripisuje Shapiro podobne ako jeho kolegovia tomu, že tento novinár prispieval do amerického denníka a že Saudská Arábia je kľúčovým hráčom a partnerom Washingtonu na Blízkom východe a obchodné vzťahy tam má rodina samotného prezidenta.
"Do príbehu je zapojený aj zať amerického prezidenta. To všetko vyvoláva špeciálny záujem. Záujem, akého sa zavraždeným novinárom zväčša nedostáva," povedal.
Rovnako spisovateľ a komentátor denníka Washington Post Dana Milbank, ktorý na túto tému napísal viacero komentárov a nevynechal ani Slovensko, uviedol, že pozornosť by mala byť venovaná novinárom na celom svete, ktorí čelia nebezpečenstvám.
CPJ dodalo, že Trumpova administratíva musí žiadať dôkladné a nezávislé vyšetrenie vraždy Chášukdžího a naliehať na potrestaní nielen vrahov, ale aj objednávateľov a zároveň musí zaujať tvrdý a jednoznačný postoj k ochrane slobody tlače a bezpečnosti novinárov na celom svete.
Spoločnosť Facebook v piatok informovala, že zrušila 82 stránok, používateľských účtov a skupín s väzbami na Irán, ktoré šírili dezinformácie, informovala agentúra AP.
Používatelia sa podľa informácií spoločnosti vydávali za amerických a britských občanov a publikovali správy s politickým podtónom, ktoré mali šíriť nezhody. Zamerané boli na obyvateľov USA a Spojeného kráľovstva a týkali sa rasových vzťahov, imigrácie a opozície voči prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Facebook po bližšej kontrole účtov zistil, že ich odkazy viedli do Iránu.
Spoločnosť tiež oznámila, že v auguste odhalila a zneškodnila podobnú aktivitu v Iráne. Opatreniami chce Facebook podľa AP zabrániť podobným prípadom zneužitia, aké sa snažili využiť ruský agenti pred americkými prezidentskými voľbami v roku 2016.
Pakistanský najvyšší súd opäť zaviedol zákaz všetkých indických televíznych kanálov, pričom zrušil skoršie nariadenie súdu nižšej inštancie.
Informoval o tom v sobotu spravodajský kanál stanice BBC.
Dôvodom tohto kroku je podľa predsedu pakistanského najvyššieho súdu Sákiba Nisára skutočnosť, že India stavia priehrady na riekach, ktoré tečú na územie Pakistanu.
Pakistan ďalej tvrdí, že India využíva svoje priehrady ako zbraň, čo však India odmieta.
Indické televízne programy a filmy sú v Pakistane obľúbené, avšak krajina ich zakázala už aj predtým v reakcii na napäté vzťahy medzi Islamabadom a Naí Dillí.
"India obmedzuje prísun vody do Pakistanu. Prečo by sme teda nemali zrušiť ich stanice?" vyhlásil Nisár, ktorý zrušil rozhodnutie regionálneho najvyššieho súdu v meste Láhaur.
Viac než 80 percent zavlažovanej poľnohospodárskej pôdy v Pakistane závisí od rieky Indus a jej prítokov, z ktorých väčšina prichádza z Himalájí.
Pakistan po prvý raz zaviedol zákaz indických filmov po indicko-pakistanskej vojne z roku 1965. Opatrenie zrušili až v roku 2008, hoci ho sporadicky obnovovali.
Copyright ©TASR 2018
Tisícky ľudí sa v piatok zišli pred volebným súdom v brazílskom Rio de Janeiro, kde protestovali proti jeho rozhodnutiu, ktoré núti univerzity odstrániť transparenty s údajnou nelegálnou volebnou propagandou. Podľa svedkov mnohé materiály, ktoré skonfiškovali úrady, boli kritické voči krajne pravicovému prezidentskému kandidátovi Jairovi Bolsonarovi, hoci len málo z nich ho menovalo, a jeho podporovateľom alebo naznačovali, že je fašista. Študenti a profesori obvinili súd v Riu z cenzúry a z konania v prospech Bolsonara. "Súd podporuje diktatúru," kričali niektorí demonštranti.
Podobné kroky podnikli aj volebné súdy v ďalších šiestich štátoch. Rozhodnutia sa stretli s kritikou viacerých popredných brazílskych sudcov, podľa ktorých je to rana pre slobodu prejavu v krajine.
Rosa Maria Weber, ktorá je na čele brazílskeho najvyššieho volebného súdu, sa vyjadrila, že počas razií na univerzitám došlo k "možný krajnostiam". Generálna prokurátorka Raquel Dodge začala vyšetrovanie v súvislosti s prípadom, vyjadrila sa však, že ide o preháňanie.
V piatok tiež brazílska federálna polícia požiadala prevádzkovateľov aplikácie WhatsApp, aby jej poskytla informácie o tom, aké čísla a telefóny masívne šírili obsah počas prezidentských volieb. Denník Folha de S.Paulo počas tohto týždňa informoval, že spoločnosti nelegálne financovali reklamy namierené proti ľavicovému kandidátovi na prezidenta Fernandovi Haddadovi. Robili tak práve cez aplikáciu a podľa denníka na Bolsonarovu žiadosť. Ten však poprel akýkoľvek prečin a uviedol, že nemôže kontrolovať správanie svojich podporovateľov. Najvyšší volebný súd v tejto veci začal vyšetrovanie.
Brazíliu v nedeľu čaká druhé kolo prezidentských volieb, v ktorom sa stretnú spomínaní Bolsonaro s Haddadom. V prvom kole volieb zvíťazil Bolsonaro so ziskom 46 percent hlasov, na druhom mieste skončil Haddad s 29 percentami. Krajne pravicový kandidát je podľa prieskumov verejnej mienky favoritom aj nedeľňajšieho hlasovania.
©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
