MEDIA NEWS
Saudskoarabský minister zahraničných vecí Ádil Džubajr odmietol v nedeľu žiadosti o vydanie podozrivých osôb na trestné stíhanie do Turecka v súvislosti s vraždou novinára Džamála Chášukdžího. O extradíciu sa snažil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, pripomenula tlačová agentúra AFP.
"Našich občanov nevydáme," povedal Džubajr na tlačovej konferencii na konci summitu Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu (GCC), ktorý sa konal v saudskoarabskom hlavnom meste Rijád.
"Zdá sa mi zaujímavé, že krajina, ktorá nám neposkytla informácie v zákonnom rámci..., vydáva zatykače," dodal minister Džubajr.
Saudskoarabský novinár Chášukdží žijúci v USA zmizol 2. októbra pri návšteve konzulátu Saudskej Arábie v Istanbule, kam si prišiel vyzdvihnúť doklady potrebné na sobáš s tureckou snúbenicou. Turci tvrdia, že tohto prispievateľa amerického denníka The Washington Post zaškrtilo a rozrezalo 15-členné saudskoarabské komando, špeciálne vyslané na túto úlohu do Istanbulu.
Telesné pozostatky 59-ročného novinára sa napriek obhliadke konzulátu a iných miest dosiaľ nenašli. Keďže Chášukdží kritizoval saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána, existujú špekulácie, že tento faktický vodca kráľovstva nariadil jeho odstránenie, píše AFP.
Napriek tomu, že Rijád tieto obvinenia odmieta, povesť Saudskej Arábie utrpela ujmu, pričom americkí senátori po brífingu CIA zo 4. decembra ukazujú prstom práve na korunného princa. Doteraz v Saudskej Arábii obvinili v súvislosti s vraždou celkovo 21 osôb vrátane bezpečnostných predstaviteľov.
Rijád po počiatočnom zdráhaní priznal, že vraždu vykonala "skupina lotrov".
Copyright © TASR 2018
Kniha českého novinára Jaroslava Kmentu Český špión Erwin van Haarlem sa stala námetom pre hollywoodsky film. Autorovi a investigativnemu novinárovi ponúkol spoluprácu producent a scenárista David Klawans. Producenta úspešného thrilleru Argo s Benom Affleckom v hlavnej úlohe zaujal príbeh podplukovníka Václava Jelínka. Toho vyslala bývalá československá rozviedka v 70. rokoch na Západ pod identitou holandského chlapca Erwina van Haarlema, ktorého matka po druhej svetovej vojne odložila do dojčenského ústavu.
Klawans sa Kmentovi prvýkrát ozval už v roku 2014. Záležitosť ale sprevádzala komplikované rokovania s právnikmi. Zmluva Kmenta okrem iného zaväzuje, že o vývoji projektu spoločnosti Fox Searchlight zachová mlčanlivosť.
"Môžem povedať aspoň to, že sa mi plní sen, ktorý som mal, a to, že jedna z mojich kníh sa dostala ako námet na film do Hollywoodu. Ubehlo niekoľko rokov, než sa všetko vyjasnilo. Koncom minulého roka som podpísal zmluvu, ktorou som predal práva na sfilmovanie tohto príbehu. tento rok americká strana uplatnila opciu. To znamená, že všetko smeruje k tomu, že sa pracuje na scenári, ktorý je inšpirovaný mojou knihou, "povedal ČTK Kmenta.
"Nechcem to zakríknuť, všetko môže veľmi rýchlo skončiť, ale verím tomu, že majú záujem to dotiahnuť do úspešného konca. Teraz bude možno rok dva trvať, než sa tresne do stola a povie sa áno, sme spokojní so scenárom a môže sa začať natáčať , "dodal.
Kmenta napísal knihu Český špión Erwin van Haarlem v roku 2005. Ide o príbeh muža, ktorý strávil 17 rokov v zahraničí pod cudzou identitou a patril k najlepšie utajeným špiónom vo Veľkej Británii. Erwin van Haarlem sa v Anglicku dokázal plných desať rokov vydávať za Žida a predstierať, že je synom úplne cudzej ženy.
Hoci bol v roku 1988 odhalený a zatknutý, vyšetrovateľom ani súdu sa nepodarilo zistiť jeho pravú totožnosť. V britskom väzení zostal aj po páde železnej opony. Z ťažkého žalára bol prepustený v roku 1993 a deportovaný do Prahy. Detaily vyšli najavo až vďaka Kmentovej knihe.
K bývalému špiónovi, ktorý žil ako dôchodca v pražských Kunraticiach, sa Kmenta dostal v roku 2001 vďaka svojej knihe Púštna horúčka a sérii reportáží o irackom špiónovi Al Aním. Jelínek, ktorý sa dostal k vrcholným politikom Veľkej Británie, USA a Izraela, bol takzvaný nelegál. Tak rozviedky označujú človeka žijúceho obvykle pod vymysleným menom a bez diplomatickej imunity chrániacej pred uväznením. Pôsobí v cudzom štáte a získava tam tajné alebo dôležité informácie. Tie potom posiela do centrály rozviedky vo svojej rodnej krajine.
"Teší ma, že som si spracovanie knihy nakoniec presadil aj napriek nepriazni a nevôli niektorých príslušníkov vtedajšej bádateľskej elity českých historikov, ktorí ma spočiatku zatracovali, že píšem 'oslavnú knihu o komunistickom eštébákovi'. Podľa môjho najhlbšieho presvedčenia ide o mimoriadnu vec, ktorá patrí k histórii Československa bez ohľadu na to, ako totalitný a strašný režim tú vládol, "konštatoval Kmenta, okrem iného autor úspešných kníh Padrino Krejčíř, Kmotr Mrázek a Boss Babiš.
Copyright © ČTK 2018
Európska únia intenzívnejšie zakročí proti dezinformáciám v Európe, ale aj za jej hranicami. Ako informovala hovorkyňa Zastúpenia EK na Slovensku Ingrid Ludviková, Únia tak robí tak v záujme ochrany demokratických systémov a verejných diskusií, vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu v máji 2019 i ďalšie vnútroštátne a miestne voľby, ktoré sa budú v členských štátoch konať do roku 2020. Bol zhodnotený aj doterajší pokrok a v nadväznosti na výzvu európskych lídrov z júna 2018 sa stanovili konkrétne opatrenia na boj proti dezinformáciám. V akčnom pláne sa počíta aj so zvýšením prostriedkov vyčlenených na túto problematiku.
Akčný plán sa zameriava na štyri oblasti, ktoré majú kľúčový význam pre efektívne budovanie kapacít EÚ a posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi a EÚ - lepšie odhaľovanie, koordinovaná reakcia, online platformy a zvyšovanie informovanosti a posilnenie postavenia občanov. Osobitné skupiny pre strategickú komunikáciu, stredisko EÚ pre hybridné hrozby v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ako aj delegácie EÚ v susedných krajinách budú posilnené o ďalších špecialistov a nástroje na analýzu údajov. Očakáva sa, že rozpočet ESVČ na strategickú komunikáciu zameranú na boj proti dezinformáciám a zvyšovanie informovanosti o ich škodlivom vplyve sa viac ako zdvojnásobí – z 1,9 milióna eur v roku 2018 na päť miliónov v roku 2019. Členské štáty EÚ by mali tieto opatrenia doplniť posilnením vlastných prostriedkov na boj proti dezinformáciám.
Takisto sa zriadi osobitný systém včasného varovania medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi, ktorý uľahčí výmenu údajov a hodnotení dezinformačných kampaní a umožní zasielať varovania pred dezinformáciami v reálnom čase. Vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu sa systém včasného varovania zriadi do marca 2019. Subjekty, ktoré podpísali kódex postupov, by mali urýchlene a účinne plniť záväzky prijaté v rámci tohto kódexu. Mali by sa pritom zamerať na opatrenia, ktoré treba urýchlene vykonať vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019. Ide najmä o zabezpečenie transparentnosti politickej reklamy, zintenzívnenie úsilia o zrušenie aktívnych falošných účtov, označovanie nehumánnych interakcií (správ šírených automaticky internetovými „botmi“) a spoluprácu s overovateľmi faktov a akademickými výskumnými pracovníkmi s cieľom odhaľovať dezinformačné kampane a zviditeľniť a šíriť overený obsah. Komisia s pomocou európskej skupiny regulačných orgánov pre oblasť služieb audiovizuálnych médií zabezpečí sledovanie plnenia týchto záväzkov. Popri cielených informačných kampaniach budú inštitúcie EÚ a členské štáty prostredníctvom osobitných programov podporovať mediálnu gramotnosť.
Európska únia sa snaží aktívne bojovať proti dezinformáciám od roku 2015. V nadväznosti na rozhodnutie Európskej rady z marca 2015 o potrebe čeliť pokračujúcim dezinformačným kampaniam zo strany Ruska bola v rámci ESVČ zriadená pracovná skupina East StratCom. Táto pracovná skupina sa spolu s príslušnými útvarmi Komisie zameriava na účinné komunikovanie politík EÚ smerom k jej východným susedom; skvalitňovanie celkového mediálneho prostredia vo východnom susedstve vrátane podpory slobody médií a posilňovania postavenia nezávislých médií a zlepšovanie schopnosti EÚ predpovedať prokremeľské dezinformačné aktivity, bojovať proti nim a zvyšovať povedomie o nich. V roku 2016 bol prijatý spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám, po ktorom v roku 2018 nasledovalo spoločné oznámenie s názvom Zvyšovanie odolnosti a posilňovanie spôsobilostí na riešenie hybridných hrozieb.
V apríli 2018 Komisia načrtla európsky prístup a samoregulačné nástroje na boj proti dezinformáciám na internete, ku ktorým patrí celoúniový kódex postupov proti šíreniu dezinformácií, podpora nezávislej siete overovateľov faktov a nástroje na podporu kvalitnej žurnalistiky. Kódex postupov 16. októbra podpísali spoločnosti Facebook, Google, Twitter a Mozilla, ako aj obchodné združenie zastupujúce online platformy a obchodné združenia zastupujúce reklamný priemysel a zadávateľov reklamy.
Aj predseda Komisie Jean-Claude Juncker vo svojom prejave o stave Únie v roku 2018 oznámil súbor konkrétnych opatrení, ktoré majú pomôcť zabezpečiť slobodnú, spravodlivú a bezpečnú organizáciu budúcoročných volieb do Európskeho parlamentu. Súčasťou týchto opatrení je zvýšenie transparentnosti politickej reklamy na internete a možnosť uvaliť sankcie za nezákonné použitie osobných údajov, ku ktorému došlo s úmyslom ovplyvniť výsledky volieb do Európskeho parlamentu.
©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
