MEDIA NEWS
Rumunský súd zamietol v piatok žiadosť Ankary o vydanie tureckého novinára Kamila Demirkayu, ktorý je podľa Turecka napojený na moslimského duchovného Fethullaha Gülena obviňovaného zo zosnovania neúspešného pokusu o štátny prevrat v roku 2016. Informovala o tom agentúra AP.
Verdikt rumunského odvolacieho súdu nie je konečný. Prokuratúra na súde tvrdila, že Ankara o vydanie žurnalistu požiadala na základe "politických či ideologických dôvodov", pričom súd v rozhodnutí uviedol, že podmienky na vydanie "neboli splnené", priblížila agentúra AFP s odvolaním sa na rumunské médiá.
Demirkayu zadržali 5. decembra po tom, čo Ankara požiadala o jeho vydanie, pričom ho označila za "člena zločineckej teroristickej skupiny". Samotný novinár obvinenia odmieta. Tvrdí tiež, že "spravodlivosť v Turecku nefunguje" a v Rumunsku požiadal o politický azyl. Prostredníctvom svojho syna Nusreta Demirkayu povedal AP, že rumunskej justícii dôveruje. Dodal, že sa obáva o novinárov väznených v Turecku a dúfa, že ich čoskoro prepustia.
Demirkayov prípad pobúril rumunskú verejnosť, pričom petíciu za to, aby ho Bukurešť nevydala Ankare podpísalo vyše 7000 ľudí.
Vedenie rumunskej mutácie tureckých novín Zaman uviedlo, že ich zamestnanca zatkli "na príkaz" tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Kamil Demirkaya (58) žije v Bukurešti dva roky s manželkou a synom a pre zmienené noviny píše o "zneužívaní moci v Ankare".
Turecký opozičný denník Zaman, kritický k Erdoganovi, prestal vychádzať v rámci čistiek, ktoré vláda spustila po pokuse o štátny prevrat. Noviny majú aktuálne svoje mutácie v Rumunsku i Bulharsku.
Duchovný Fethullah Gülen žijúci v americkom exile akúkoľvek spojitosť so zmareným pokusom o prevrat odmieta.
Maltská republika potrebuje lepší systém vzájomnej kontroly a vyváženia medzi zložkami moci, keďže právomoci premiéra momentálne zatieňujú všetky ostatné inštitúcie v štáte. V piatok to vyhlásili predstavitelia Benátskej komisie, ktorá je expertným poradným orgánom Rady Európy (RE). Informovala o tom agentúra AP.
Kritické hodnotenie právnych expertov Benátskej komisie ohľadom systému mocenskej rovnováhy na Malte prichádza v čase, keď sa tento ostrovný štát v Stredozemnom mori dostal pod drobnohľad európskych inštitúcií. Zvýšený záujem o Maltu a jej inštitúcie je spôsobený podozreniami ukazujúcimi na predstaviteľov maltskej vlády v súvislosti s kauzou daňových únikov známou ako Panama Papers, ako aj vraždou investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej.
Podľa zistení komisie moc premiéra "výraznou mierou prevyšuje moc ostatných štátnych inštitúcií vrátane prezidenta, parlamentu, vlády, súdnictva aj ombudsmana". Komisia taktiež dospela k záveru, že zamestnávanie maltských poslancov na polovičný úväzok, s najnižším platom v pomere k národnému priemeru spomedzi krajín EÚ, znížilo ich schopnosť pracovať nezávisle od úradu premiéra. Taktiež maltský prezident nemá dostatočný vplyv na to, aby mohol predstavovať akúkoľvek mocenskú protiváhu pre predsedu vlády.
Vo svojej správe komisia preto odporučila posilniť právomoci prezidenta, zvýšiť plat poslancov tak, aby sa mohli svojej práci venovať intenzívnejšie, a redukovať právomoci premiéra pri obsadzovaní kľúčových postov v štáte.
Caruanovú Galiziovú, známu investigatívnu novinárku, blogerku a ostrú kritičku maltskej vlády, zabila vlani 16. októbra bomba uložená v jej aute a odpálená počas jazdy. K výbuchu došlo neďaleko jej bydliska v dedine Bidnija. V súvislosti s jej vraždou obvinili troch mužov.
Na Malte odhalila niekoľko korupčných škandálov. Často písala o maltskom premiérovi Josephovi Muscatovi. Novinárka zistila, že spoločnosť Egrant, ktorej meno je uvedené v tzv. panamských dokumentoch (Panama Papers), je vo vlastníctve premiérovej manželky Michelle Muscatovej. Tá mala dostať peniaze od dcéry azerbajdžanského prezidenta prostredníctvom právnickej spoločnosti Mossack Fonseca, ktorá je "ústrednou postavou" celej kauzy.
Copyright © TASR 2018
