MEDIA NEWS
Zástupca šéfa ruskej agentúry pre dohľad nad telekomunikáciami Vitalij Subbotin pohrozil zablokovaním služieb Googlu v Rusku, ak firma nebude dodržiavať zákon zakazujúci niektoré internetové stránky. Ruské tlačové agentúry v stredu citovali vyjadrenie Subbotina, podľa ktorého úrady krajiny môžu presadiť zmeny, ktoré im umožnia zablokovať internetové vyhľadávače, ako je Google, ak nebudú rešpektovať ruskú legislatívu.
Ruská vláda vyvíja tlak na internetové spoločnosti v rámci kampane, ktorá podľa nej slúži na zablokovanie škodlivého obsahu. Súpis škodlivých stránok obsahuje také, ktoré podporujú šírenie prejavov nenávisti a sebapoškodzovanie, ale jeho súčasťou je zároveň množstvo internetových stránok zakázaných pre politické dôvody, ako napríklad ukrajinské spravodajské stránky.
©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Pätnásť percent občanov Ruska sa domnieva, že je potrebné potrestať umelcov, ktorí verejne kritizujú vedenie krajiny alebo úrady. Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky, o ktorom v stredu informovala rozhlasová stanica Echo Moskvy.
Každý štvrtý respondent uviedol, že v súkromnom rozhovore by podporil interpreta, ktorý kritizuje vládu. Takmer rovnaký počet opýtaných však uviedol, že by takéhoto interpreta naopak odsúdil. Verejnú podporu kritickému umelcovi je pripravených vysloviť len päť percent opýtaných.
Agentúra TASS vo svojej správe konštatovala, že názory na to, ako by štát a spoločnosť mali reagovať na kritické výroky o vláde a štáte, sú rozdielne: 36 percent respondentov tvrdí, že takéto vyhlásenia treba schvaľovať a podporovať; ďalších 35 percent opýtaných uvádzalo absenciu reakcie štátu a spoločnosti na tento druh kritiky - keďže podobné vyhlásenia sú osobnou vecou toho-ktorého človeka; 15 percent účastníkov prieskumu si myslí, že takéto kritické vyhlásenia by mali byť odsúdené a potrestané.
Generálny riaditeľ ruského Celoštátneho centra pre výskum verejnej mienky (VCIOM) Valerij Fedotov podľa Echa Moskvy v komentári k týmto výsledkom prieskumu uviedol, že tolerancia voči kritickým vyhláseniam na adresu úradov zo strany verejnosti vzrástla aj v súvislosti s poklesom popularity súčasného vedenia krajiny.
Jedna z otázok prieskumu sa týkala aj informovanosti respondentov o zadržaní ruského rapera Huskyho, ktorý je známym kritikom súčasného ruského vedenia.
Huskyho čierno-biele klipy sa vysmievajú z politického režimu, ktorý od občanov očakáva, že budú za každých okolností a zmierení s osudom mlčať, napísala prednedávnom agentúra AP. Mladí Rusi však Huskyho uznávajú, pretože dokáže vyjadriť ich frustráciu z existujúceho politického systému a obmedzených ekonomických perspektív.
V októbri Husky na sociálnych sieťach zverejnil klip, v ktorom vyhlásil, že viaceré mestá vytvárajú tlak na zrušenie jeho koncertov, pretože jeho piesne údajne urážajú kresťanov a propagujú promiskuitu.
Podobne boli v Rusku v uplynulých týždňoch zrušené aj koncertov iných skupín a interpretov populárnych u mladej generácie.
Skupina vplyvných amerických senátorov navrhla vo štvrtok vydať oficiálne uznesenie, podľa ktorého nesie priamu zodpovednosť za smrť novinára Džamála Chášukdžího saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
V uznesení má byť podľa agentúry uvedené: "Senát verí, že korunný princ Muhammad bin Salmán je zodpovedný za vraždu Džamála Chášukdžího."
Uznesenie má už teraz podporu vodcu republikánskej väčšiny v Senáte Mitcha McConnella, ako aj šéfa senátneho výboru pre zahraničné vzťahy Boba Corkera, ktorý taktiež požaduje prepustenie saudskoarabských politických väzňov vrátane aktivistov za ženské práva.
Návrh uznesenia taktiež obsahuje varovanie Sausdkej Arábie pred nákupom zbraní a zbraňových systémov od Ruska a Číny s poukázaním na to, že podobné kroky by mohli ohroziť vzťahy medzi Washingtonom a Rijádom.
Americký Senát by mal vo štvrtok hlasovať aj o uznesení, ktoré požaduje, aby Spojené štáty ukončili vojenskú podporu Saudskej Arábie a jej spojencov v jemenskom konflikte.
V americkom Kongrese narastajú podľa AP obavy z toho, že americký prezident Donald Trump neberie dostatočne vážne podozrenie z účasti saudskoarabského princa na vražde Chášukdžího.
Americký prezident Donald Trump zrušil tradičný večierok pre média v Bielom dome, informoval vo štvrtok webový portál televízie Fox News. Tradícia stará niekoľko desaťročí tak padla za obeť narastajúcemu napätiu medzi prezidentom a významnými médiami v krajine.
Rozhodnutie vôbec nie je prekvapujúce vzhľadom na Trumpove neustále upozorňovanie na takzvané "falošné správy" a negatívne mediálne spravodajstvo o ňom a jeho administratíve.
Biely dom odobral začiatkom novembra akreditáciu reportérovi americkej televíznej stanice CNN Jimovi Acostovi po jeho ostrej výmene názorov s prezidentom. Po niekoľkých dňoch mu však po nátlaku a federálnej žalobe na administratívu prezidenta zo strany CNN akreditáciu vrátili.
Biely dom nevydal vyhlásenie o tom, že tento rok večierok pre média ruší. Prezident a prvá dáma Melania Trumpová minulý rok udalosť organizovali, nepózovali však na fotografiách s hosťami - ako to bývalo zvykom u predošlých šéfov Bieleho domu. Prezident v sprievode svojej ženy sa vlani ukázal len na chvíľku a povedal niekoľko viet na privítanie.
Noviny pripomenuli, že tohtoročné zrušenie večierka nie je prvým prípadom, keď napätý vzťah Trumpa s médiami ovplyvnil tradičnú spoločenskú udalosť. V apríli sa prezident nezúčastnil na slávnostnej večeri Bieleho domu pre novinárov. Krátko predtým označil tlač za "nepriateľa amerického ľudu".
Biely dom však organizuje viacero ďalších večierkov, pripomína Fox News, na ktoré dostali pozvánku zástupcovia vybraných médií - zväčša tých, ktoré sú naklonené prezidentovi.
Každoročné stretnutie v Bielom dome bývalo významnou udalosťou pre novinárov píšucich o dianí v Bielom dome. Pri tejto príležitosti sa stretávali reportéri z Washingtonu, televízni hlásatelia a komentátori i vysokí predstavitelia z oblasti médií.
Novinárka počas súdneho pojednávania pripustila svoju vinu a vysvetlila, že v roku 2016 "prišla do Ruska, aby ako expertka účinkovala v programoch rôznych televízií". Povolenie na pracovnú činnosť nemala, pretože - ako vysvetlila - šlo o "jednorazovú prácu".
Okrem vyhostenia na Ukrajinu musí novinárka zaplatiť aj pokutu vo výške 5000 rubľov (66 eur).
Do samotného vyhostenia bude v dočasnom zadržiavacom centre pre cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti pri moskovskom riaditeľstve ministerstva vnútra.
Justičné zdroje pre RIA Novosti uviedli, že Bojková v Rusku opakovane žiadala o politický azyl. Jej žiadosti však boli zamietnuté.
Agentúra Interfax poznamenala, že ukrajinská tajná služba SBU vedie vyšetrovanie Bojkovej v dvoch kauzách. Práve preto Bojková ruské úrady žiadala, aby ju z Ruska nevyhostili.
Podľa agentúry UNIAN je Bojková na Ukrajine podozrivá z vlastizrady.
Bojková bola v júli roku 2015 jedným z dvoch ľudí, ktorých ukrajinská SBU zadržala v meste Ľvov pre podozrenie z podpory separatizmu. Spolu so zadržaným Romanom Bogvelišvilim boli podozriví z členstva v organizácii Haličský jastrab, ktorá sa vo Ľvove snažila organizovať zhromaždenia za oddelenie Ľvovskej oblasti od Ukrajiny a jej pripojenie k EÚ. Polícia pri domovej prehliadke u zadržaných našla bankové karty k účtom, na ktoré prichádzali financie zo zahraničia vrátane Ruska. Polícia u nich zhabala aj chartu politickej strany Rus sobornaja.
© TASR 2018
Čínska polícia potvrdila, že zatkla popredného čínskeho fotoreportéra Lu Kuang, ktorý získal ocenenie World Press Photo. Z čoho je obvinený, zatiaľ nie je jasné. Fotograf, ktorý často zobrazuje negatívne stránky života v Číne, bol podľa polície zadržaný v meste Kašgar v nepokojnej čínskej autonómnej oblasti Sin-ťiang.
Lu Kuang zmizol 3. novembra počas návštevy Sin-ťiangu. Jeho žena žijúca v New Yorku agentúre AP dnes povedala, že čínska polícia kontaktovala rodinu a zadržanie fotoreportéra jej oznámila. Rodine ale zatiaľ nebolo oznámené, z čoho je fotograf obvinený.
Celá oblasť Sin-ťiang, ktorú prevažne obývajú menšinoví moslimskí Ujguri, je dlhodobo pod prísnym policajným dohľadom. Organizácia pre ľudské práva obviňujú čínske úrady, že v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang zriadili v mene boja proti islamizmu množstvo takzvaných prevýchovných táborov, v ktorých drží viac ako milión Ujgurov. Ujguri si dlhodobo sťažujú na kultúrne a náboženský útlak zo strany Pekingu a na masívne prisťahovalectvo etnických Chanov (Číňanov) do Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang.
Fotoreportér Lu Kuang sa počas 25-ročnej kariéry zameriaval prevažne na citlivé ekologické a sociálne témy, vrátane priemyselného znečistenia, závislosti alebo nákazy chorobou AIDS. V roku 2004 získal ocenenie World Press Photo za fotografie z dedín v provincii Che-nan, kde sa miestni obyvatelia pri vládou organizovaných odberoch krvi nakazili vírusom HIV. Infikované boli vtedy státisíce chudobných roľníkov.
Generálny riaditeľ Českého rozhlasu René Zavoral sa na návrh riaditeľa programu Českého rozhlasu Ondřeja Nováčeka rozhodol nepredĺžiť zmluvu s šéfredaktorom Vltavy Petrom Fischerom. Dôvodom nepredĺženie zmluvy je kombinácia nesplnenia úloh, ktoré Peter Fischer dostal pred rokom a pol a ktoré akceptoval, pokračujúca stagnácia stanice, kde vykonal len čiastkové programové zmeny a tiež strata dôvery.
Copyright © ČTK 2018
