MEDIA NEWS
Len niekoľko dní po tom, ako Kanada udelila azyl 18-ročnej Saudskoarabke, ktorá utiekla pred svojou rodinou, sa obrátila na sociálnu sieť s prosbou o ochranu pred vlastným otcom ďalšia žena zo Saudskej Arábie. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AP.
Prípad ženy, identifikovanej na sociálnej sieti Twitter iba ako Nudžúd Mandílová, sa od 18-ročnej Rahaf Muhammad Mutlak Kunúnovej odlišuje: z kráľovstva neutiekla, svoju tvár neodhalila a o pomoc požiadala na Twitteri len v arabčine.
Zatiaľ čo ich okolnosti sú odlišné, tvrdenia oboch žien o zneužívaní odzrkadľujú názory ďalších Saudskoarabiek, ktoré svoje úteky zverejnili na sociálnych sieťach.
Existujú dohady, že Kunúnovej úspešný útek z vlasti inšpiruje k rovnakému činu aj ďalšie ženy. Ak však utečenky chytia, za údajnú potupu rodiny im v Saudskej Arábii hrozí usmrtenie v rukách príbuzných.
Pre Saudskoarabky stále platia prísne obmedzenia a na cestovanie do zahraničia potrebujú súhlas mužského poručníka, najčastejšie otca alebo manžela.
Saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán, ktorý zaviedol sociálne reformy zmierňujúce obmedzenia týkajúce sa žien, pre americký časopis The Atlantic uviedol, že zrušenie zákonov o poručníctve musí byť vykonané spôsobom, ktorý nepoškodzuje rodiny ani kultúru. Dodal, že zrušenie týchto zákonov by spôsobilo problémy v rodinách, ktoré nechcú dať svojim dcéram slobodu.
Turecká vláda nechala zadržať a vyhostiť holandskú novinárku na voľnej nohe, ktorá píše predovšetkým pre hospodársky denník Het Financieele Dagblad, pričom neuviedla konkrétne dôvody. Oznámil to vo štvrtok v Amsterdame samotný denník, o čom informovala tlačová agentúra DPA.
Novinárku Ans Boersmovú údajne zadržali v stredu na letisku v Istanbule, odkiaľ musela odletieť naspäť do Amsterdamu ako "neželaná osoba". Podľa denníka ju polícia zadržala, keď si chcela na imigračnom úrade predĺžiť turecké vízum. Boersmová sa nesmela vrátiť do svojho bytu a musela prenocovať vo vyhosťovacej väzbe.
Predstaviteľ tureckej vlády, ktorý si neželal byť menovaný, vyhostenie holandskej novinárky potvrdil. Ankara tento krok vysvetlila "dôvodmi podstatnými pre bezpečnosť".
Do prípadu sa zapojili holandský generálny konzulát a veľvyslanectvo v Turecku, nedokázali však už nič zmeniť.
Podľa údajov Het Financieele Dagblad získala Boersmová iba minulý týždeň v Turecku novinársky preukaz na rok 2019, a tým aj povolenie pracovať v tejto krajine. Šéfredaktor denníka označil vyhostenie za "nehorázne porušenie slobody tlače" a ohlásil právne napadnutie tohto kroku.
Turecká vláda nechala po neúspešnom pokuse o štátny prevrat z roku 2016 zadržať mnoho novinárov a niektoré médiá museli ukončiť svoju činnosť. Podľa organizácie Reportéri bez hraníc a iných zoskupení zastupujúcich záujmy médií patrí Turecko medzi krajiny s najvyšším podielom zadržiavaných novinárov, pripomenula DPA.
Neznámi páchatelia v stredu v ghanskom meste Accra zastrelili miestneho investigatívneho novinára, ktorý pomáhal odhaľovať prípady korupcie vo futbale. Informovala o tom agentúra AFP.
Novinár Ahmed Husein bol členom tímu vedeného Anasom Aremeyawom Anasom. Ich pátranie po korupcii v prostredí futbalu viedlo k demisii šéfa ghanskej futbalovej asociácie, ako aj k zákazu činnosti desiatok rozhodcov a futbalových funkcionárov.
Polícia pre AFP uviedla, že novinár utrpel smrteľné zranenie šije a hrudníka, keď naňho v stredu večer, keď sa vracal domov, pri šoférovaní auta strieľal neznámy páchateľ jazdiaci ako spolujazdec na motocykli.
Pred svojou smrťou bol Husein na polícii, kde podal trestné oznámenie v súvislosti s nedovoleným zverejnením svojej fotografie. Podľa stanice BBC jeho fotografiu médiám rozposlal poslanec ghanského parlamentu Kennedy Agyapong, ktorý tak urobil v reakcii na dokument o korupcii v ghanskom futbale, nakrútený spoločnosťou BBC aj za pomoci Huseina a jeho kolegov. Poslanec v sprievodnom vyhlásení vyzval na pomstu novinárovi.
Ghanský úrad na kontrolu médií odsúdil vraždu novinára a vyzval políciu na jej dôsledné vyšetrenie. "Je v štátnom záujme uväzniť páchateľov tohto zločinu," uviedol vo svojom vyhlásení riaditeľ úradu Yaw Boadu Ayeboafo.
Vraždu svojho 34-ročného kolegu, ktorý bol nápomocný pri vyšetrovaní korupcie vo futbale na medzinárodnej úrovni, odsúdili aj jeho ghanskí kolegovia.
Vedenie Medzinárodnej futbalovej asociácie (FIFA) vlani v októbri za úplatkárstvo zo svojich radov vylúčilo bývalého prezidenta ghanského futbalového zväzu a bývalému viceprezidenta kontinentálnej futbalovej konfederácie Kwesiho Nyantakyiho, ktorý okrem doživotného zákazu musel zaplatiť aj pokutu vo výške takmer pol milióna dolárov.
Doživotný zákaz činnosti dostalo osem rozhodcov. Ďalších 53 futbalových funkcionárov z Ghany nesmie vo futbale pôsobiť desať rokov.
Zistenia o korupcii v športe otriasli Ghanou, kde je futbal národným športom. Ghana sa súčasne hrdila povesťou stabilnej demokratickej krajiny v regióne, kde často dochádza k politickým zvratom i nepokojom.
Stovky pakistanských armádnych dôstojníkov opúšťajú skupiny v aplikácii WhatsApp a deaktivujú si svoje účty na Facebooku. Deje sa tak po tom, ako dostali príkaz na opustenie sociálnych médií vzhľadom na nešpecifikované bezpečnostné obavy. Informovala o tom vo štvrtok agentúra DPA s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov.
Dôstojníkov po minulotýždňovom stretnutí armádnych veliteľov požiadali, aby sa vyhýbali všetkým platformám sociálnych médií dokonca aj v súkromí.
Najmenej šiesti dôstojníci, ktorí sa vyjadrili pre DPA, uviedli, že opustili skupiny v aplikácii WhatsApp a aj iné platformy, aby vyhoveli novým nariadeniam.
Velitelia nešpecifikovali, o aké bezpečnostné obavy ide.
Interakcia medzi verejnosťou a dôstojníkmi pakistanskej armády, ktorí dodržiavajú mnohé tradície koloniálnej britskej armády na indickom subkontinente, je však veľmi obmedzená.
Nariadenie nasledovalo po vyhláseniach náčelníka generálneho štábu pakistanskej armády Kamara Badžvu, ktorý obvinil sociálne médiá z "vojny piatej generácie" proti Pakistanu.
Pakistanská armáda sa domnieva, že "nepriateľské tajné služby" využívajú sociálne médiá na vytvorenie negatívneho obrazu armády v očiach mladých ľudí.
Avšak aktivisti za digitálne práva uvádzajú, že ide o súčasť armádnych plánov umlčať kritiku na sociálnych médiách po cenzúre televíznych staníc a novín.
Novinári sa často sťažujú na mučenie, obťažovanie a zastrašovanie zo strany armády, ktorá vládla krajine polovicu z jej existencie a zostáva kľúčovou politickou silou, dodáva DPA.
Európska únia upozornila vo štvrtok Čiernu Horu, že sloboda tlače je kľúčovým prvkom procesu vstupu tohto balkánskeho štátu do EÚ. Ide o reakciu na odsúdenie investigatívneho novinára Jova Martinoviča na 18 mesiacov väzenia za údajné napojenie na priekupníkov drog a členstvo v zločineckej skupine. Martinovič však tvrdí, že tieto kontakty súviseli výlučne s jeho novinárskou profesiou.
EÚ vo svojom vyhlásení pripomenula, že "sloboda slova je jednou zo základných hodnôt Európskej únie a je tiež kľúčovým prvkom procesu vstupu Čiernej Hory do EÚ a v tomto kontexte by novinári mali mať možnosť vykonávať svoje povolanie profesionálne a bez obáv z následkov".
Verdikt čiernohorského súdu nad Martinovičom už odsúdila aj organizácia Reportéri bez hraníc (RSF).
Martinovičov právnik avizoval, že jeho mandant sa proti rozsudku odvolá.
Jova Martinoviča zadržali 22. októbra 2015 v čase, keď pre francúzsku spoločnosť CAPA Presse zbieral materiál o ilegálnom obchodovaní so zbraňami na Balkáne.
Vo vyšetrovacej väzbe strávil 15 mesiacov. Na slobodu - v očakávaní súdneho procesu - ho prepustili pred rokom. Rozsudok nad ním najvyšší súd vyniesol tento týždeň.
Podobne ako počas vyšetrovania aj vo svojej záverečnej reči Martinovič popieral svoju vinu. Uvádzal, že "obchodovanie s marihuanou by pre mňa nemalo žiadny význam. Nemám dôvod, aby som to robil, mám medzinárodnú kariéru". Novinár totiž spolupracoval so zahraničnými médiami, napríklad s britskou spravodajskou spoločnosťou BBC či denníkom Financial Times.
Čierna Hora očakáva, že do Európskej únie vstúpi do roku 2025, pričom je však pod rastúcim tlakom, aby vyvinula viac úsilia v boji proti organizovanému zločinu a pri ochrane slobody médií.
Po tom, ako v máji 2018 došlo k útoku na investigatívnu novinárku Oliveru Lakičovú z denníka Vijesti, Brusel Podgoricu varoval, že prístupový proces by mohol bol "narušený", ak by nedošlo k žiadnemu pokroku vo veci ochrany novinárov.
Copyright © TASR 2018
Americká spoločnosť Facebook zrušila na rovnomennej sociálnej sieti stovky stránok, skupín a účtov s väzbami na Rusko, ktoré boli podľa nej súčasťou dvoch veľkých dezinformačných operácií. Spoločnosť vo štvrtok oznámila, že začala konať po tom, ako objavila dve siete, ktoré "sa angažovali v koordinovanom neautentickom správaní sa" na Facebooku aj službe Instagram.
Šéf kybernetickej bezpečnosti Facebooku Nathaniel Gleicher v blogovom príspevku uviedol, že jedna sieť fungovala v krajinách strednej a východnej Európy a ďalšia sa zameriavala na Ukrajinu. Ľudia, ktorí viedli tieto účty, sa prezentovali ako nezávislé spravodajské zdroje a zverejňovali príspevky napríklad o protestných hnutiach či postojoch proti NATO. Jedna sieť, ktorá pozostávala z 364 stránok a účtov, bola podľa Gleichera napojená na zamestnancov ruského štátneho média Sputnik.
©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Zdroj: HBO
