2. 12. 2019

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


Maltskému premiérovi Josephovi Muscatovi vyjadrili v nedeľu podporu jeho stranícki kolegovia z maltskej Strany práce (PL). Tí podľa agentúry AP uviedli, že za premiérom stále stoja a dôverujú mu.
Členovia parlamentnej frakcie PL zaujali takýto postoj napriek výzvam na odstúpenie, aké Muscatovi v ostatnom čase adresuje maltská verejnosť rozhnevaná odhaleniami, ktoré prinieslo vyšetrovanie vraždy novinárky Daphne Caruanovej-Galiziovej.
Poslanci Strany práce vyjadrili "jednomyseľnú podporu" premiérovi Muscatovi i "rozhodnutiam, ktoré prijme". Maltské médiá počas víkendu informovali, že Muscat zrejme ostane v úrade do 18. januára, keď by si PL na zjazde mohla zvoliť nového lídra.
Muscat čelí ostrej kritike za to, akým spôsobom vláda pristupuje k vyšetrovaniu novinárkinej vraždy. Začiatkom tohto týždňa prisľúbil, že zo svojho úradu odstúpi, ak sa preukáže akákoľvek jeho spojitosť s touto vraždou.
V súvislosti s vyšetrovaním vraždy novinárky zatkli ešte v utorok maltské úrady bývalého vedúceho kancelárie premiéra Keitha Schembriho. Muscat ešte v ten istý deň oznámil jeho rezignáciu. Schembriho povolala polícia na výsluch po tom, ako zadržaný podnikateľ Yorgen Fenech, ktorý je v prípade hlavným podozrivým, vyšetrovateľom oznámil, že má dôkazy spájajúce tohto muža s nelegálnymi aktivitami. Schembriho však vo štvrtok z väzby prepustili bez vznesenia ďalších obvinení.
V súvislosti s vyšetrovaním vraždy novinárky oznámili tento utorok okrem Schembriho odchod z funkcie aj dvaja ministri - minister pre cestový ruch Konrad Mizzi a minister hospodárstva Chris Cardona, ktorý uviedol, že "sám seba suspenduje".
Novinárku Caruanovú-Galiziovú, ktorá písala protikorupčný blog a viedla vyšetrovanie škandálu Panama Papers na Malte a bola investigatívnou novinárkou a ostrou kritičkou maltskej vlády, zabila v októbri 2017 bomba nastražená v aute. Jej smrť krajinou otriasla a vyvolala protesty.
Caruanová-Galiziová z korupcie obviňovala aj Schembriho a exministra Mizziho. Členovia jej rodiny vyzývajú premiéra Muscata na odstúpenie. Podľa ich slov "má na rukách krv", lebo Schembriho a Mizziho ochraňoval.
Muscat (45) je na čele maltskej vlády od roku 2013. 



Maltský premiér Joseph Muscat v nedeľu oznámil, že po 12. januári odstúpi zo svojej funkcie, a to pre narastajúcu kritiku, ktorej čelí v súvislosti s vyšetrovaním vraždy novinárky Daphne Caruanovej-Galiziovej. Informovala o tom agentúra DPA.
Premiér v televíznom prejave uviedol, že odíde z funkcie po 12. januári 2020, ihneď po tom, ako si jeho Strana práce (PL) zvolí nového lídra.
Oznámenie prichádza niekoľko hodín po tom, ako Muscatovi vyslovili plnú podporu členovia parlamentnej frakcie PL. Muscat (45) je na čele maltskej vlády od roku 2013.
Muscat čelí čoraz silnejšiemu tlaku a kritike verejnosti za to, akým spôsobom vláda pristupuje k vyšetrovaniu novinárkinej vraždy. Začiatkom tohto týždňa prisľúbil, že zo svojho úradu odstúpi, ak sa preukáže akákoľvek jeho spojitosť s celou kauzou.
V súvislosti s vyšetrovaním vraždy zatkli 26. novembra šéfa Muscatovej kancelárie Keitha Schembriho a premiér ešte v ten deň oznámil jeho rezignáciu. Z funkcie zároveň odišli ďalší dvaja ministri maltskej vlády. Schembriho neskôr prepustili bez vznesenia obvinení.
Novinárku Caruanovú-Galiziovú, ktorá bola investigatívnou novinárkou a ostrou kritičkou maltskej vlády a miestnych korupčných praktík, zabila v októbri 2017 bomba nastražená v aute. Jej smrť otriasla krajinou a vyvolala na Malte vlnu protestov.
Príbuzní zabitej novinárky obviňujú Muscata z toho, že dlhodobo kryl Schembriho a ďalšie vplyvné osoby spájané s korupciou.


Copyright © TASR 2019



Európska komisia vyšetruje, akým spôsobom a za akým účelom americká internetová spoločnosť Google zhromažďuje údaje. Komisia, ktorá už americký podnik v minulosti niekoľkokrát pokutovala, to dnes oznámila agentúre Reuters.
"Komisia zaslala dotazníky v rámci predbežného vyšetrovania praktík Googlu súvisiacich so zberom a využitím dát," napísala Európska komisia v e-mailovej správe. Podľa dokumentu, ku ktorému získala prístup agentúra Reuters, sa Európska komisia sústreďuje okrem iného na údaje súvisiace s lokálnymi vyhľadávacími službami, internetovou reklamou či webovými prehliadačmi.
Regulátori v Európe aj Spojených štátoch v poslednej dobe skúmajú, akým spôsobom veľké technologické spoločnosti získané údaje využívajú a zpeněžují. Google tvrdí, že získané dáta využíva na zlepšenie svojich služieb a že užívatelia môžu svoje údaje spravovať a mazať.
Google, ktorý je najpoužívanejším internetovým vyhľadávačom na svete, dostal v posledných rokoch od Európskej komisie za porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže už tri pokuty v celkovej hodnote 8,25 miliardy eur (zhruba 211 miliárd Sk). Komisia podnik pokutovala napríklad za zneužívanie dominantnej pozície operačného systému Android.

Copyright © ČTK 2019