MEDIA NEWS
Obchodný reťazec kaviarní Starbucks sa v nedeľu pridal k viacerým svetovým značkám v bojkote reklamného obsahu na Facebooku a na iných sociálnych platformách. Dôvodom je prístup sociálnych sietí k nenávistným a dezinformačným príspevkom, píše americký denník USA Today.
Ku kampani #StopHateForProfit sa od minulého týždňa pridali spoločnosti ako The North Face, Unilever, Coca Cola, Mozilla, Honda, Verizon či Hershey. Väčšina z nich zastavila alebo výrazne obmedzila svoju reklamu na sociálnych sieťach do konca júla, niektoré až do konca roka.
Kampaň sa najviac dotkla Facebooku, ktorého akcie sa minulý piatok podľa portálu marketwatch.com prepadli o 8,3 percenta. Niektoré spoločnosti zastavili aj reklamu na Twitteri či iných sociálnych sieťach.
"Pozastavíme naše reklamy na všetkých sociálnych platformách, zatiaľ čo budeme pokračovať v internej diskusii aj v diskusii s našimi mediálnymi partnermi a s ľudskoprávnymi organizáciami v snahe zastaviť prejavy nenávisti," uvádza vyhlásenie spoločnosti Starbucks.
Cieľom je prísnejšia regulácia obsahu podporujúceho diskrimináciu, násilie či nenávisť, uvádza agentúra AFP.
Facebook je v uplynulom čase pod tlakom aj z dôvodu mierneho postoja k príspevkom amerického prezidenta Donalda Trumpa, napísal americký denník The Washington Post.
Šéf Facebooku Mark Zuckerberg už v piatok avizoval sprísnenie zaobchádzania s nenávistnými prejavmi v reklamných príspevkoch na sociálnej sietí. Zuckerberg uviedol, že platforma "zakáže tie vyjadrenia, ktoré naznačujú, že ľudia určitej rasy, etnicity, národnosti, vierovyznania, kasty, sexuálnej orientácie alebo rodovej identity predstavujú nebezpečenstvo pre zdravie či prežitie iných", píše AFP.
Tie príspevky, ktoré porušujú pravidlá, ale sú spravodajsky dôležité, Facebook ponechá prístupné s príslušným označením. K podobnému kroku sa už podujal Twitter, ktorý týmto spôsobom označuje napríklad Trumpove príspevky, píše The New York Times.
Zuckerberg dodal, že Facebook rozšíri programy na ochranu imigrantov, utečencov či žiadateľov o azyl.
Podľa portálu Investopedia.com viac ako 90 percent príjmov Facebooku pochádza z reklamy
Libanonský minister zahraničných vecí Násíf Hittí sa v pondelok stretol s veľvyslankyňou Spojených štátov Dorothy Sheaovou v súvislosti s jej nedávnymi kritickými vyjadreniami v televízii o Iránom podporovanom hnutí Hizballáh, informovala agentúra DPA. Sheaová podľa amerického veľvyslanectva označila stretnutie za "pozitívne".
Obom stranám sa podľa veľvyslankyne podarilo celú "nešťastnú" kauzu uzavrieť, a môžu sa opäť sústrediť na reálne aktuálne problémy, akým je zhoršujúca sa ekonomická kríza v Libanone. Spojené štáty sú podľa jej vyhlásenia pripravené pokračovať v poskytovaní pomoci tejto blízkovýchodnej krajine.
Libanonský sudca v sobotu miestnym i zahraničným médiám na jeden rok zakázal robiť rozhovory s americkou veľvyslankyňou Sheaovou. Reagoval tak na rozhovor pre saudskoarabskú televíziu al-Hadás, v ktorom sa diplomatka vyjadrovala k vplyvnému hnutiu Hizballáh.
Podľa veľvyslankyne majú Spojené štáty "vážne obavy z roly, ktorú (v Libanone) hrá teroristická organizácia Hizballáh". Spresnila, že toto šiitské hnutie "si ulialo miliardy dolárov, ktoré mali ísť do vládnej pokladnice, aby vláda mohla poskytovať základné služby svojim občanom." Podľa jej názoru Hizballáh takto "bráni potrebným hospodárskym reformám" v krajine.
Hizballáh je proiránske šiitské hnutie a jeho spojenci dominujú v parlamente a podporujú súčasnú vládu. Washington ho však označuje za teroristickú skupinu a naďalej rozširujú sankcie proti nemu. Washington je však pritom súčasne jedným z najväčších podporovateľov libanonskej armády.
India oznámila, že v dôsledku obáv o národnú bezpečnosť a ochranu súkromia zakáže používanie 59 čínskych mobilných aplikácií. V pondelok o tom informovala agentúra AFP.
Tento zákaz prichádza v čase napätia medzi oboma krajinami, ktoré v polovici júna vyústilo do incidentu v kašmírskom regióne Ladákh, pri ktorom zahynulo 20 indických vojakov. Podľa agentúry AP išlo o najnásilnejšiu konfrontáciu medzi oboma veľmocami za posledné desaťročia.
Podľa indického ministerstva informačných technológií sa aplikácie podieľali na aktivitách, ktoré "poškodzujú suverenitu a integritu Indie, bezpečnosť štátu a verejný poriadok". Zákaz sa týka aj populárnych aplikácií TikTok a WeChat.
Ministerstvo ďalej uvádza, že cieľom tohto rozhodnutia je "zaistiť bezpečnosť a suverenitu indického kybernetického priestoru". Tento krok bol prijatý po tom, čo ministerstvo dostalo niekoľko sťažností týkajúcich sa odcudzenia osobných údajov používateľov a narušenia ich súkromia. Kedy zákaz nadobudne účinnosť však zatiaľ nie je známe.
Čínski výrobcovia majú takmer 65 percentný podiel na indickom trhu so smartfónmi, zatiaľ čo aplikácie na zdieľanie videa ako TikTok či Helo sú populárne najmä medzi indickou mládežou. Odhaduje sa, že v Indii je približne 120 miliónov používateľov TikToku, čo z tejto krajiny robí najväčší medzinárodný trh pre túto aplikáciu.
Spoločná 3500-kilometrová hranica medzi Čínou a Indiou, ktorá však nikdy nebola poriadne vymedzená, už dlhé roky spôsobuje spory medzi oboma nukleárnymi veľmocami. Minulý týždeň India priznala, že zvýšila počet svojich vojsk na spornej himalájskej hranici s Čínou, ktorá v tejto oblasti takisto zhromažďuje ozbrojené sily.
Copyright © TASR 2020
