MEDIA NEWS
Mázi svojím sobotňajším rozhodnutím reagoval na rozhovor pre saudskoarabskú televíziu al-Hadás, v ktorom sa diplomatka vyjadrovala k vplyvnému hnutiu Hizballáh. Sudcu mal podľa AP v súvislosti so zákazom vypočuť justičný výbor.
Kritici hnutia Hizballáh označili sudcov verdikt za spolitizovaný. Iní však sudcov postoj na sociálnych sieťach označovali za "statočný" a deklarovali, že Sheaová prekročila hranicu a zasahovala do vnútorných záležitostí Libanonu.
Libanonský minister zahraničných vecí Násíf Hittí sa v pondelok so Sheaovou stretol v súvislosti s jej nedávnymi kritickými vyjadreniami.
Obom stranám sa podľa veľvyslankyne podarilo celú "nešťastnú" kauzu uzavrieť, a môžu sa opäť sústrediť na reálne aktuálne problémy, akým je zhoršujúca sa ekonomická kríza v Libanone.
Čína požiadala štyri americké médiá o poskytnutie podrobných informácií súvisiacich s ich pôsobením na čínskom území. Informovala o tom v stredu agentúra DPA.
Čínske úrady žiadajú od tlačových agentúr Associated Press (AP) a United Press International (UPI), ako aj od televízie CBS News a združenia verejnoprávnych rozhlasových staníc National Public Radio (NPR), aby im počas nasledujúcich siedmich dní poslali zoznam svojich zamestnancov a nehnuteľností.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien uviedol, že "táto požiadavka bola nevyhnutným protiopatrením v reakcii na neprimeraný nátlak na čínske médiá v USA".
Americké úrady ktoré pred niekoľkými dňami pridali štyri čínske médiá — štátnu televíziu CCTV, tlačovú agentúru China News Service (CNS) a denníky People's Daily (Žen-min ž'-pao) a The Global Times vychádzajúci v angličtine — na zoznam zahraničných misií čínskej vlády, čiže majú podobné postavenie ako veľvyslanectvá a konzuláty v USA.
Podľa rezortu americkej diplomacie nejde o štandardné spravodajské médiá, ale v podstate o propagandistické nástroje čínskej komunistickej strany.
Peking protiopatreniami pohrozil Washingtonu ešte minulý týždeň.
Piatim ďalším čínskym médiám bolo už v marci nariadené obmedziť počet ľudí, ktorých v USA môžu zamestnávať, a to zo 160 na 100. Stalo sa tak len mesiac po tom, ako boli zaradené medzi diplomatické misie. Čína vtedy odpovedala zrušením akreditácií všetkým novinárom z denníkov New York Times, Wall Street Journal a Washington Post.
Copyright © TASR 2020
Teraz je ale spochybnená samotná nezávislosť RFE / RL. Americký Senát 4. júna potvrdil Michaela Packa do čela Agency for Global Media, ktorá je materskou organizáciou RFE / RL a VOA. Pack, filmár a niekdajší šéf ultrakonzervativneho inštitútu Claremont, je blízkym spojencom niekdajšieho hlavného prezidentovho stratéga Steva Bannona. Potom 15. júna rezignoval riaditeľ VOA. O dva dni neskôr Pack vyhodil šéfov RFE / RL a štyroch ďalších organizácií: Radio Free Asia, vysielanie na Blízky východ (Middle East Broadcasting Network), kancelária pre vysielanie na Kubu dozerajúci na Radio Martí (Office of Cuba Broadcasting) a nadácie Open Technology pre vývoj softvéru pre novinárov. Zásahy vlády do zhromažďovania správ a do redakčných rozhodnutí zakazuje zákon. Ale vyhadzov riaditeľov vyslal jasný signál.
Tým, ktorí sa spoliehajú na tieto americké mediálne agentúry, to pripadalo veľmi známe. V Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku alebo Rusku ide o rutinný postupnosť. Nezávislé médium prevezmú spojencami nejakého oligarchu alebo politickej strany. Šéfredaktori rezignujú alebo sú vyhodení. Potom nastáva prudký prechod k redakčnej línii, ktorá je priateľská vláde. Môže sa to isté stať v Amerike? "Nikdy som si nemyslel, že budem svedkom niečoho takého," hovorí Marius Dragomir zo Stredoeurópskej univerzity v Budapešti.
Časť znepokojenia plynie z Packovho životopisu. Inštitút Claremont vydal materiál, ktorý patrí k najradikálnejším príkladom uvažovania takzvanej alternatívnej pravice (alt-right) za éry Donalda Trumpa. V roku 2016 vydal esej The Flight 93 Election (Voľby ako let 93 - v narážke na lietadlo použité pri útokoch 11. septembra 2001, pozn. ČTK), podľa ktorého zvolenie Hillary Clintonovej povedie k deštrukcii Ameriky. Ale časť znepokojenie súvisí s procesom, akým bol potvrdený do funkcie. Demokrati boli proti a republikáni ho podporovali len vlažne a jeho nominácia slabla v Senáte dva roky.
Potom v apríli Biely dom nečakane zaútočil na VOA za to, že údajne chválil čínsku reakciu na covid-19. (Prevzal neškodný článok agentúry AP o znovuotvarání obchodov vo Wu-chane.) Republikáni naraz pretlačili Packa do funkcie, keď demokrati boli proti.
Úloha, aké hrajú Amerikou platená spravodajská médiá, sa rôznia. Vo východnej Európe sú najdôležitejšie RFE / RL, ktoré vysielajú v miestnych jazykoch a sponzorujú miestne dcérske spoločnosti. V Rumunsku, Bulharsku a na Ukrajine, kde väčšinu novín a televíznych kanálov vlastné oligarchovia, ktorí ich používajú na ohováranie svojich nepriateľov, sú vzácnym zdrojom nestranných informácií. V Maďarsku sa skoro všetky médiá dostala do rúk obchodníkov priateľských s premiérom Viktorom Orbánom alebo nadácie kontrolovanej jeho stranou Fidesz. Aby tomu čelili, RFE / RL tam plánujú na jeseň otvoriť odbočku.
Nezávislé spravodajské weby ako Atlatzso v Maďarsku a Hromadske na Ukrajine majú skvelých investigatívnych reportérov, ale tí sú zraniteľní voči represiám. Americká diplomatická podpora pre miestne odbočky RFE / RL, ako je potrebné bulharská Slobodná Európa, je pomáha chrániť. Potom tu sú autoritárske režimy ako Vietnam a Čína. Tam VOA a regionálne služby (RFE / RL, Radio Free Asia či vysielanie na Blízky východ a Kubu) má rovnakú funkciu ako za sovietskej éry: dostať informácie cez múry vztýčené cenzorov.
Pack by samozrejme ešte mohol začať búrať právne múr chrániaci redakčnú nezávislosť týchto agentúr. Péter Kreke z maďarského inštitútu Political Capital v tejto súvislosti chváli plány, ktoré pripravil vyhodený šéf RFE / RL Jamie Fly. Jedným testom bude, či táto spravodajská médiá budú benevolentné voči obľúbencom Bieleho domu. (Vlani americký veľvyslanec v Budapešti neúspešne lobovala u RFE / RL, aby sľúbili, že ich maďarská odbočka nebude príliš prísna na Trumpová priateľa Orbána.)
V stávke je dôveryhodnosť, ktorú si tieto agentúry vybudovali za viac než polstoročie nezávislosti. Ich reportéri majú obavy. "Sme natoľko v šoku z posledných správ, že nikto nevie, čo očakávať," povedal zamestnanec jednej odbočky RFE / RL vo východnej Európe. Ľudia nominovaní Packom by mali rešpektovať redakčné slobodu jednotlivých staníc. Inak je budú poslucháči považovať za rovnako nedôveryhodné ako tie, ktoré kontrolujú ich vlastné oligarchovia a politici.
Copyright © ČTK 2020
Dnes sa začína kampaň Stop Hate for Profit, ktorej organizátori vyzvali firmy, aby počas júla neinzerovali na sociálnej sieti Facebook. "Žiadame všetky podniky, aby v súlade s našimi najhlbšími americkými hodnotami slobody, rovnosti a spravodlivosti v júli neinzerovali na Facebooku," vyhlásili. Podľa kritikov spoločnosť nerobí dostatočné kroky na odstránenie nenávistných prejavov. "Pošlime Facebooku silný odkaz: vaše zisky nikdy nebudú stáť za podporu nenávisti, bigotnosti, rasizmu, antisemitizmu a násilia," napísali na webstránke www.stophateforprofit.org.
Do kampane sa už zapojili stovky firiem z celého sveta, medzi nimi aj veľké značky ako napríklad Ford, Adidas, HP, Coca Cola, Mars, Unilever, Starbucks, Aviva či Intercontinental Hotels Group. Množstvo firiem zrušilo reklamu aj na iných sociálnych sieťach.
"Naše systémy v súčasnosti automaticky odstraňujú 90 % a vyhľadajú 90 % prejavov nenávisti. Nie je to dokonalé, no je to oveľa viac oproti 23 % spred dvoch rokov. Ak bude nenávisť vo svete, bude aj na Facebooku," uviedol zástupca Facebooku Steve Hatch pre BBC Radio 4 a dodal, že robia, čo môžu a pokúsia sa robiť ešte viac.
Recep Tayyip Erdogan v televíznom prejave povedal členom svojej strany, že jeho vláda je rozhodnutá uviesť legislatívu, ktorá by prinútila spoločnosti vlastniace sociálne médiá zriadiť si právne zastúpenie v Turecku. To by znamenalo, že by mohli byť finančne zodpovedné a nútené reagovať na rozhodnutia tureckých súdov. "Vidíte, prečo sme proti sociálnym médiám ako YouTube, Twitter, Netflix a podobne," opýtal sa prezident odkazujúc na urážky jeho rodiny. "Je nevyhnutné dostať tieto kanály pod kontrolu," povedal.
Minister vnútra Süleyman Soylu informoval, že cez noc zadržali pre tweety údajne urážajúce Erdoganovu rodinu viacero používateľov sociálnych médií.
Prezidentovej rodine však na druhej strane vyjadrilo podporu a odsúdilo urážanie mnoho Turkov. Okrem iných to boli aj niektorí opoziční politici.
Erdoganova vláda však už aj pred spomínanými urážkami dlho zvažovala novely, ktoré by jej umožnili udržať pod kontrolou sociálne médiá ako Twitter, Facebook či YouTube, a to tak, že by ich donútili odstrániť obsah alebo riskovať vysoké pokuty a obmedzený prístup na ich platformy.
Kritici sa obávajú, že spomínaný krok vlády je zameraný na ďalšie obmedzovanie prístupu tureckej verejnosti k nezávislým médiám.
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
