MEDIA NEWS
Kancelária poľského prezidenta v stredu potvrdila, že prezidentovi Andrzejovi Dudovi telefonovali dvaja ruskí komici akoby v mene generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa. Zabávači nahrávku následne zverejnili na svojom videokanáli na platforme YouTube.
Pravosť nahrávky tlačovej agentúre PAP potvrdil v stredu šéf tlačového oddelenia prezidentskej kancelárie Marcin Kedryna, ktorý povedal, že volajúceho preverila poľská misia v OSN.
Záležitosťou sa zaoberá poľská spravodajská služba, dodal Kedryna.
Obaja ruskí komici - Vladimir Kuznecov a Alexej Stoľarov - celý 11-minútový telefonický rozhovor s prezidentom Dudom zverejnili v utorok.
Kuznecov sa pritom vydával za šéfa OSN a Dudovi zablahoželal k zabezpečeniu si druhého funkčného obdobia v nedeľňajšom druhom kole prezidentských volieb.
Kuznecov takisto Dudovi položil niekoľko otázok a snažil sa získať od neho kontroverzné odpovede na témy, ako sú napríklad pamiatky Červenej armády v Poľsku, historické spory či práva komunity LGBT. Zaznel od neho taktiež návrh, že Poľsko by malo anektovať ukrajinské mesto Ľvov.
Poľský prezident volajúceho ubezpečil, že Poľsko má s Ukrajinou dobré vzťahy, ale po vyprovokovaní komikom neskôr pripustil, že Ukrajinci môžu byť zdrojom šírenia nákazy koronavírusom v Poľsku.
Títo zabávači sú v Rusku svojimi kanadskými žartmi už známi. Ich obeťami často bývajú celebrity a politici.
V minulosti už "dostali" amerických senátorov Johna McCaina a Lindseyho Grahama, britského speváka Eltona Johna, britského princa Harryho, generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga či bývalého ukrajinského prezidenta Petra Porošenka.
"Nový čínsky zákon o národnej bezpečnosti v Hongkongu vyvolal neistotu, čo nové pravidlá znamenajú pre našu pobočku a našu žurnalistiku," uvádza vyhlásenie na webovej stránke denníka.
"Považujeme za rozumné vypracovať pohotovostné plány a rozmiestniť našich redaktorov po regióne," dodali NYT.
Denník má v Hongkongu už desaťročia regionálne ústredie, ktoré dohliada na ázijské spravodajstvo a pomáha prevádzkovať jeho 24-hodinovú spravodajskú činnosť.
NYT plánujú do roka presunúť do Soulu digitálny tím novinárov, ktorý predstavuje takmer tretinu hongkonských pracovníkov.
Ide o prvé veľké presídlenie medzinárodného spravodajstva, odkedy Peking koncom minulého mesiaca uviedol do platnosti nový bezpečnostný zákon pre Hongkong.
Nová právna norma spôsobila obyvateľom Hongkongu obavy, pretože jeho nejasné znenie kriminalizuje politické prejavy a zvyšuje kontrolu Komunistickej strany Číny nad mestom.
Jedno konkrétne ustanovenie zo zákona priamo vyzýva orgány, aby "posilnili dohľad nad" zahraničnými novinárskymi organizáciami.
Hongkong bol doposiaľ hlavným regionálnym centrom pre medzinárodné médiá najmä pre svoje občianske slobody, ktoré sa Peking v roku 1997 po prijatí tejto bývalej britskej kolónie pod svoju správu zaviazal, že bude až do roku 2047 chrániť.
Okrem NYT majú v Hongkongu pobočky aj tlačové agentúry AFP a Bloomberg, televízia CNN a denníky The Wall Street Journal a Financial Times.
Tuniskú blogerku odsúdili na šesť mesiacov väzenia za zdieľanie satirického a osvetového príspevku o pandémii koronavírusu, ktorý imitoval Korán. Informovala o tom v utorok na svojej webovej stránke stanica BBC.
Emnu Šarkíovú (27) za takzvanú "Koronovú súru" odsúdili za urážku náboženstva a za podnecovanie nenávisti. Okrem väzenského trestu jej vymerali aj pokutu vo výške 2000 tuniských dinárov (626 eur).
Satirický príspevok, ktorý blogerka zdieľala na Facebooku, vyzýval ľudí, aby dodržiavali vedecky podložené opatrenia proti šíreniu nového koronavírusu. Napodobňoval pritom verše z Koránu, posvätnej knihy moslimov.
Príspevok bol zverejnený počas moslimského pôstneho mesiaca ramadán, keď v Tunisku platili prísne obmedzenia v oblasti pohybu osôb. Obrázok údajne vytvoril a zverejnil istý alžírsky ateista, ktorý žije vo Francúzsku.
Príspevok podľa BBC vyvolal na internete veľký rozruch. Viacerí užívatelia ho označili za pohoršujúci a žiadali, aby bola blogerka potrestaná. Iní sa Šarkíovej zastávali.
Blogerka, ktorá zatiaľ nie je vo väzbe, má desať dní na podanie odvolania. Avizovala, že sa proti "nelogickému" verdiktu určite odvolá.
Ľudskoprávna organizácia Amnesty International už v máji žiadala tuniské úrady, aby trestné stíhanie blogerky zastavili.
Copyright © TASR 2020
Tvorcovia a odborníci z kultúrnej oblasti žiadajú vedúcich predstaviteľov Európskej únie (EÚ) o poskytnutie finančných zdrojov na úrovni, ktorá umožní umeniu, kultúre, umeleckým kultúrnym a tvorivým spoločnostiam, tvorcom a tvorivým pracovníkom pokračovať v ich práci, prežiť a prosperovať do budúcnosti. Agentúru SITA o tom informovala Jana Kosová zo Slovenskej asociácie producentov v audiovízii (SAPA).
Výzvu na investovanie do budúcnosti všetkých tvorivých povolaní, je iniciatívou European Coordination of Independent Producers (CEPI), ktorú podporili všetci európski umelci, tvorcovia a asociácie, ktoré apelujú na rozšírenie podpory pre spoločnosti v oblasti kreatívneho priemyslu, postihnutými COVID-19. Výzva je adresovaná rozhodujúcim inštitúciám a politikom v EÚ, aby vytvorili pre kultúru podmienky, ktoré si zaslúži v Európskom pláne obnovy a v budúcom rozpočte Európskej únie.
SAPA zároveň informuje, že v máji minulého roku Európska komisia oznámila svoj návrh plánu obnovy EÚ a tiež rozpočtu na nasledujúcich sedem rokov. Rozpočet programu Kreatívna Európa bol však ešte nižší ako v roku 2018, a to znamená menej finančných prostriedkov pre program MEDIA na investovanie do scenárov, vývoja produkcie a marketingových nástrojov na uľahčenie distribúcie „našich filmov“ v Európe. „Pokiaľ ide o nový plán ozdravenia, ktorý ohlásila Európska Komisia v posledných mesiacoch s cieľom pomôcť spoločnostiam a podnikom postihnutých COVID-19, neexistuje žiadna záruka, že kultúrne sektory budú môcť túto pomoc využívať. Potrebujeme však pomôcť najmä malým a stredným v kreatívnom sektore, ktoré momentálne bojujú s nepriaznivými podmienkami,“ upozorňujú členovia CEPI.
Členovia CEPI sa zároveň obávajú, že finančné prostriedky je možné získať iba z plánu obnovy, ale ak členský štát nebude považovať kultúru za svoju prioritu, možno na finančné prostriedky zabudnúť.
Výzvu na investovanie do budúcnosti všetkých tvorivých povolaní podpísali ako signatári mnohí filmári, hudobníci, spisovatelia, autori, režiséri, skladatelia či producenti, ako napríklad režisérka Agnieszka Holland, speváčka a skladateľka Björk či filmový režisér a producent Martin Šulík.
Tiwakorn vyvolal rozruch, keď na sociálnej sieti Facebook zverejnil svoju fotografiu s tričkom, na ktorom má napísané: “Stratil som všetku vieru v inštitúciu monarchie”. Verejné kritizovanie monarchie je pritom v Thajsku sociálne tabu, navyše právne riskantné.
Osoby, ktoré sú podozrivé z očierňovania štátneho zriadenia, tradične stíhajú na základe zákona na ochranu monarchie. Za jeho porušenie hrozí trest tri až 15 rokov za mrežami.
Populárna aplikácia TikTok dostala v Južnej Kórei pokutu za nesprávne zaobchádzanie s údajmi detí. Kórejský komunikačný výbor, juhokórejský regulačný orgán médií, jej vymeral pokutu v hodnote 186 miliónov juhokórejských wonov (v prepočte približne 135-tisíc eur) za to, že zbierala dáta detí mladších ako 14 rokov bez vedomia ich zákonných zástupcov. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
V rámci vyšetrovania, ktoré sa začalo minulý rok, výbor našiel viac ako 6 000 záznamov o deťoch zozbieraných za šesť mesiacov, čo porušuje juhokórejské zákony o ochrane súkromia. Platforma, ktorú vlastní čínska firma ByteDance, tiež podľa výboru neinformovala používateľov, že ich osobné dáta posiela do zahraničia.
Hovorca TikToku na rozhodnutie juhokórejského výboru reagoval s tým, že sú „hlboko odhodlaní“ splniť požiadavky zákona. "Držíme sa veľmi vysokých štandardov v oblasti ochrany osobných údajov a snažíme sa neustále zlepšovať a posilňovať naše štandardy," uviedol. Pokuta predstavuje zhruba tri percentá z ročného príjmu platformy.
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
