Pre podozrenie z vlastizrady zadržali v utorok v Moskve poradcu riaditeľa ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Ivana Safronova, ktorý v minulosti pôsobil ako novinár v redakciách denníkov Vedomosti a Kommersant. Informovala o tom agentúra Interfax s tým, že Safronov bol už aj oficiálne obvinený.
S odvolaním sa na tlačovú službu ruskej tajnej služby FSB o tom informovala agentúra Interfax.
Podľa agentúry je Safronov podozrivý zo zhromažďovania a odovzdávania informácií o vojensko-technickej spolupráci, obrane a bezpečnosti Ruska, ktoré sú predmetom štátneho tajomstva. Zhromažďoval ich na základe pokynov jednej z tajných služieb NATO, uviedla FSB vo svojom vyhlásení. Tlačová služba Roskosmos-u dodala, že zadržanie nesúvisí so súčasnou prácou Safronova v štátnej vesmírnej korporácii.
Nemenovaný informovaný zdroj pre Interfax uviedol, že zadržanie a obvinenie Safronova môže súvisieť s jeho predchádzajúcou novinárskou prácou a materiálmi s vojenskou tematikou. V samotnom Roskosmose Safronov nemal prístup k informáciám, ktoré by mohli byť predmetom štátneho tajomstva, dodal zdroj.
Spravodajský portál Novaja gazeta napísal, že vlani v lete sa vyšetrujúce orgány zaoberali Safronovovým článkom o dodávke stíhačiek Su-35 do Egypta, ktorý vyšiel v denníku Kommersant. Vyšetrovatelia spísali protokol a konštatovali v ňom, že v danom článku boli použité informácie, ktoré sú štátnym tajomstvom.
Šéfredaktor denníka Vladimir Želonkin však pre agentúru RIA Novosti uviedol, že nevie, s čím je spojené zadržanie bývalého kolegu. Dodal, že v redakcii Kommersantu polícia nevykonáva žiadne operatívne úkony.
Ivan Safronov v polovici mája nastúpil na post poradcu generálneho riaditeľa spoločnosti Roskosmos Dmitrija Rogozina.
Predtým pracoval v denníkoch Vedomosti a Kommersant, z ktorého bol prepustený spolu s kolegom Maximom Ivanovom za nedodržiavanie novinárskych štandardov v súvislosti s vydaním článku o možnej demisii Valentiny Matvijenkovej z funkcie predsedníčky Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu. V ten istý deň na znak solidarity s prepustenými kolegami podalo výpoveď ďalších 11 redaktorov vnútropolitickej redakcie denníka.
Ruské vyšetrovacie orgány začali trestné konanie proti zakladateľovi internetového portálu Mediazona Piotrovi Verzilovovi za to, že ruským úradom neoznámil, že je držiteľom kanadského pasu. Verzilov je známy aj ako neoficiálny hovorca projektu Pussy Riot, ktorý je známy protestmi proti súčasnému ruskému vedeniu.
Ako informoval spravodajský portál Novaja gazeta, Verzilov získal kanadský pas vďaka tomu, že istý čas žil s otcom v Kanade a študoval tam.
Za nesplnenie povinnosti oznámiť ruským úradom získanie občianstva cudzieho štátu Verzilovovi hrozí pokuta až do 200.000 rubľov alebo 400 hodín verejnoprospešných prác.
Novaja gazeta napísala, že Verzilov dostal predvolanie na výsluch na 7. júla.
Podpísal ho vyšetrovateľ, ktorý viedol konanie vo veci vlaňajších masových protivládnych protestov v Moskve i protestov na Blatnom námestí. Samotný výsluch vykoná vyšetrovateľ, ktorý koncom júna riadil prehliadku vo Verzilovom byte, ktorá sa uskutočnila v rámci vyšetrovania podozrenia z účasti na masových nepokojoch a použitia násilia proti verejnému činiteľovi.
Verzilova po bytovej prehliadke previezli na políciu, odkiaľ ho po výsluchu prepustili ako svedka v kauze masových nepokojov v Moskve. Pred policajnou stanicou na Verzilova čakala skupina ľudí v civile, ktorá podľa neho mala za úlohu sledovať ho a vyprovokovať incident.
Piotr Verzilov pred súdom vyhlásil, že bitku sa im vyvolať nepodarilo, tak ho "aspoň obvinili z výtržnosti", ktorej sa dopustil, keď v rámci sebaobrany pred útokom neznámeho mladíka údajne používal na verejnosti vulgarizmy. Bol za to odsúdený na 15 dní väzenia, z ktorého ho na slobodu prepustili v pondelok.
Verzilov sa stal celosvetovo známym, keď v roku 2018 s tromi ďalšími členmi punkového zoskupenia Pussy Riot prenikol na hraciu plochu štadióna v Moskve, kde sa práve hral finálový zápas majstrovstiev sveta vo futbale. Bol zadržaný a odsúdený na 15 dní väzenia.
O dva mesiace neskôr sa uňho začali prejavovať príznaky vážnej choroby, pričom ostatní členovia Pussy Riot vyslovili podozrenie, že bol otrávený. Verzilov následne odcestoval do Nemecka, kde sa podrobil liečbe.
Vedenie čínskej spoločnosti, ktorej uvedená videoaplikácia patrí, v pondelok večer oznámilo, že "na základe nedávnych udalostí sme sa rozhodli zastaviť aplikáciu TikTok v Hongkongu." Podľa vedenia TikToku, ktorý musí ešte komunikovať so svojimi používateľmi a inzerentmi, úplné znefunkčnenie aplikácie bude trvať niekoľko dní.
Tento krok prichádza v čase, keď aj najväčšie sociálne siete a messengerové aplikácie - ako Facebook, WhatsApp, Telegram, Google, či Twitter - oznámili, že za pomoci právnych expertov analyzujú nový zákon o národnej bezpečnosti v Hongkongu a jeho dôsledky pre oblasť ľudských práv. Až do odvolania preto nebudú reagovať na žiadosti úradov Hongkongu o poskytnutie dát o svojich používateľoch.
Kontroverzný zákon o národnej bezpečnosti prijal čínsky parlament 30. júna. Ide o dokument, ktorý sa týka aj Hongkongu, kde napríklad zakazuje aktivity smerujúce k odtrhnutiu, podvratnú činnosť voči ústrednej vláde v Pekingu, zasahovanie zahraničia do miestnej politiky a terorizmus.
Sociálne platformy ako Facebook, Instagram, Twitter a WhatsApp fungujú v Hongkongu voľne, zatiaľ čo v Číne sú blokované. Aj keď v Hongkongu ešte nie sú zablokované, ich používatelia začali zo strachu z trestu "čistiť" svoje účty a odstraňovať prodemokratické príspevky, napísala agentúra AFP.
Tento prístup sa rozšíril aj do ulíc Hongkongu. Mnoho obchodov či prevádzok, ktoré boli solidárne s demonštrantmi, medzičasom z výkladov odstránilo nálepky s prodemokratickými motívmi a heslami či umelecké diela, ktoré zdobili ich steny.
Hongkonská vláda v pondelok neskoro večer vydala vykonávacie pravidlá k článku č. 43 zákona o národnej bezpečnosti, ktorým sa mestským policajným zložkám udeľujú rozsiahle právomoci pri presadzovaní právnych predpisov. Tieto vykonávanie pravidlá nadobúdajú účinnosť v utorok.
Podľa nich je možné nariadiť internetovým platformám, vydavateľom, ako aj poskytovateľom internetových služieb, aby zastavili zverejňovanie elektronických správ, ktoré môžu byť trestným činom ohrozujúcim národnú bezpečnosť alebo "pravdepodobne spôsobia trestný čin ohrozujúci národnú bezpečnosť".
Poskytovatelia služieb, ktorí takéto nariadenie nesplnia, môžu dostať pokutu až do 100.000 hongkonských dolárov (12.903 dolárov) a hrozí im aj trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov.
Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo v pondelok vyhlásil, že Spojené štáty zvažujú zákaz aplikácií čínskych sociálnych médií vrátane TikTok-u. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters.
"Nechcem sa vyjadrovať ešte skôr než prezident (USA Donald Trump), ale je to niečo, čo zvažujeme," povedal Pompeo v rozhovore pre stanicu Fox News.
Americkí zákonodarcovia predtým vyjadrili znepokojenie nad tým, ako videoaplikácia TikTok zaobchádza s údajmi svojich používateľov. Obavy v nich vyvolávajú najmä čínske zákony, podľa ktorých musia spoločnosti v krajine podporovať spravodajské služby kontrolované čínskou komunistickou stranou a spolupracovať s nimi.
Aplikácia TikTok čínskej spoločnosti ByteDance nie je v samotnej Číne dostupná. V snahe získať si užívateľov po celom svete pritom opakovane zdôrazňuje svoju nezávislosť od Číny.
TikTok minulý týždeň zakázali v Indii spolu s ďalšími 58 čínskymi aplikáciami. Stalo sa tak po vystupňovaní napätia medzi Indiou a Čínou v spornom pohraničnom regióne Ladákh.
Pompeove výroky prišli v čase narastajúceho napätia medzi USA a Čínou, ktoré súvisí s pandémiou nového koronavírusu, vzájomnými obchodnými spormi a situáciou v Hongkongu.
Alphabet, materská spoločnosť internetového gigantu Google, a Deutsche Bank (DB) uzavreli dohodu o dlhodobom partnerstve, v rámci ktorého bude americká technologická spoločnosť poskytovať služby cloud computingu najväčšiemu nemeckému veriteľovi.
„Partnerstvo so službou Google Cloud bude dôležitou hybnou silou našej strategickej transformácie,“ uviedol v utorok v spoločnom vyhlásení generálny riaditeľ Deutsche Bank Christian Sewing. „Je to rovnako príbeh o príjmoch, ako aj o nákladoch,“ dodal.
Platnosť zmluvy by mala byť najmenej 10 rokov a Deutsche Bank očakáva, že dosiahne kumulatívnu návratnosť investícií vo výške 1 miliardy eur podľa zdrojov oboznámených s touto záležitosťou, ktoré nechceli byť menované, lebo informácie sú súkromné.
Obe strany plánujú tiež spoločné investície do technológií a budú sa deliť o výsledné príjmy.
Sewing predstavil pred rokom stratégiu DB zameranú na rázne zníženie nákladov vrátane výdavkov na informačné technológie. Najal pritom Bernda Leukerta, bývalého šéfa nemeckého softvérového gigantu SAP, aby pomohol banke urýchliť digitalizáciu jej operácií.
Spoločnosti odmietli komentovať, koľko Deutsche Bank zaplatí za služby Google, a banka neuviedla ani to, aké úspory nákladov očakáva vďaka dohode.
Európske banky v uplynulých rokoch vynaložili miliardy eur na modernizáciu svojich IT a často sa rozhodli ukladať viac svojich údajov do cloudu. To pritiahlo veľkých amerických poskytovateľov cloudových služieb vrátane Google, Microsoftu a Amazonu.
Dohoda s DB je výhrou pre Google, ktorý sa snaží ukázať, že jeho cloudové služby môžu slúžiť finančnému sektoru. Šéf cloudovej divízie Google Thomas Kurian však urobil z finančného odvetvia jeden zo svojich kľúčových cieľov od nástupu do funkcie koncom roka 2018.
Šírenie spoľahlivých informácií počas pandémie nového koronavírusu je obzvlášť dôležité a médiá majú v tomto ohľade obrovskú zodpovednosť, vyhlásila v utorok v Berlíne nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Politička mala príhovor na začiatku série konferencií na tému mediálna politika Európskej únie v oblasti digitálnych médií. Kancelárka podľa tlačovej agentúry DPA povedala, že pandémia postavila do popredia vzájomnú pomoc a sociálny kontakt, práve počas zachovávania sociálneho odstupu.
"V takejto situácii sú osobitne dôležité spoľahlivé informácie. Médiá a žurnalistika nesú za to obrovskú zodpovednosť," uviedla Merkelová.
Z tohto dôvodu treba riešiť otázku, "ako možno do budúcnosti v Európe vybudovať rôznorodý a zodpovedný mediálny systém".
Copyright © TASR 2020
