MEDIA NEWS
Americký prezident Donald Trump a jeho volebný súper Joe Biden sa vo štvrtok zúčastnia na televíznych diskusiách, ktoré nahradia zrušenú druhú prezidentskú debatu oboch kandidátov. Informovali o tom v stredu agentúra DPA a stanica CNN.
Úradujúci prezident Trump sa vo štvrtok večer zúčastní na diskusii vo formáte "town hall meeting", ktorú odvysiela televízna stanica NBC News.
Jeho súper v novembrových prezidentských voľbách Biden bude účastníkom podobnej diskusie na televíznej stanici ABC. Obe diskusie sa podľa CNN majú začať o 20.00 h miestneho času (piatok 2.00 h SELČ).
Trump sa na diskusii zúčastní v Miami v americkom štáte Florida a Biden vo Filadelfii v Pensylvánii, uvádza agentúra AFP.
Prezidentskí kandidáti sa mali vo štvrtok stretnúť na svojej druhej debate pred prezidentskými voľbami, ktoré sú naplánované na 3. novembra. Trump však účasť na debate zrušil po tom, ako sa jej organizátori rozhodli uskutočniť ju vo virtuálnom formáte. Svoje rozhodnutie odôvodnili zdravotným rizikom v súvislosti s pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2.
Druhá a zároveň posledná prezidentská debata sa tak uskutoční 22. októbra v meste Nashville v štáte Tennessee.
Trump 1. októbra oznámil, že s manželkou Melaniou mali pozitívny výsledok testu na koronavírus. Ďalšie tri dni strávil prezident vo vojenskej nemocnici pri Washingtone.
Osobný lekár amerického prezidenta Sean Conley v pondelok uviedol, že Trump mal niekoľko po sebe idúcich dní negatívne výsledky testov na koronavírus nového typu.
Spoločnosť Facebook pristupuje k zákazu reklám, ktoré majú ľudí odrádzať od očkovania. Zákaz, ktorý bude platiť na platformách ako Instagram, WhatsApp, Messenger a podobne, oznámil v noci na stredu Mark Zuckerberg.
Aj keď sa Facebook snaží svojich používateľov odradiť od súkromných postov proti očkovaniu, súkromné príspevky na túto tému zakazovať nebude.
Spoločnosť Facebook súčasne vysvetlila, že pandémia vyvolaná vo svete koronavírusom SARS-CoV-2 len zdôrazňuje "význam preventívneho správania v oblasti zdravia".
Facebook uviedol, že odborníci na verejné zdravie sa zhodujú, že ešte istý čas potrvá, kým bude k dispozícii schválená a široko dostupná vakcína proti koronavírusu SARS-CoV-2. "Sú (však) kroky, ktoré môžu ľudia urobiť, aby zostali zdraví a v bezpečí," pripomenula spoločnosť vo svojom vyhlásení na margo očkovania.
Predpokladá sa, že vakcíny proti koronavírusu nového typu by mohli byť kľúčom k prekonaniu súčasnej pandémie. Na ich vývoji pracuje vo svete viacero laboratórií.
USA si vopred objednali milióny dávok vakcín, ktoré v súčasnosti vyvíjajú spoločnosti Pfizer a Moderna, ale aj spoločnosti AstraZeneca, Johnson & Johnson, Novavax a Sanofi.
Platforma Facebook už zakázala dezinformácie a konšpirácie, ktoré svojimi analýzami odhalili inštitúcie verejného zdravotníctva ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC).
Avizovala, že naďalej bude povoľovať reklamy, ktoré sa nejakým spôsobom týkajúce regulácií prijímaných vládami v súvislosti s očkovaním.
Facebook súčasne plánuje spustiť v USA informačnú kampaň, ktorá bude propagovať očkovanie ľudí proti sezónnej chrípke.
Agentúra AFP pripomenula, že technologickí giganti ako Facebook sú pravidelne obviňovaní z toho, že umožňujú rozmach antivakcinačných hnutí.
Podľa amerických zdravotníckych úradov dosiahol počet detí, ktoré dovŕšia dva roky života bez akejkoľvek vakcinácie, viac ako 0,9 percenta spomedzi detí narodených v roku 2011 a 1,3 percenta v prípade detí narodených v roku 2015. Počet žiadostí o výnimky z očkovania v USA stúpa.
Takáto situácia pretrváva napriek tomu, že veľká štúdia vykonaná na vzorke vyše 650.000 dánskych detí, ktoré boli sledované viac ako desať rokov, dospela k rovnakému záveru ako niekoľko predchádzajúcich štúdií: vakcína proti zápalu príušníc, osýpkam a rubeole (MMR) nenesie žiadne riziko, že u detí spôsobí autizmus. Tento výsledok je v rozpore s teóriou obhajovanou antivakcinačnými aktivistami.
Vlády v mnohých krajinách využívajú súčasnú pandémiu koronavírusu na zvýšenie sledovania aktivít svojich občanov na internete a boj proti disidentom vo virtuálnom priestore. Vyplýva to z najnovšej správy americkej neziskovej organizácie Freedom House, o ktorej informovala v stredu agentúra AFP.
Výsledkom je, že už desiaty rok po sebe sa zhoršuje stav slobody prejavu na internete. "Pandémia posilňuje spoliehanie sa spoločnosti na digitálne technológie v čase, keď je internet čoraz menej slobodný," povedal šéf organizácie Michael Abramowitz. Dodal, že bez dostatočnej záruky ochrany súkromia a právneho štátu sa môžu technológie jednoduchšie využiť na potlačenie politických prejavov svojich občanov.
Podľa organizácie Freedom House len 20 percent z odhadovaného počtu 3,8 miliardy ľudí, ktorí používajú internet, majú k nemu prístup bez obmedzení. Prístup ďalších 32 percent je "čiastočne obmedzený" a 35 percent ľudí žije v krajinách bez "slobodného internetu". Zvyšok pripadá na občanov tých krajín, ktoré neboli v správe zahrnuté.
Čína v rebríčku 65 vybraných krajín skončila už šiestykrát po sebe na poslednom mieste. Podľa autorov správy čínska vláda využíva technológie okrem kontroly pandemickej situácie aj na zamedzenie šírenia informácií z nezávislých zdrojov, ktoré spochybňujú oficiálnu líniu vládnucej komunistickej strany.
Krajiny, ktoré si v rebríčku za posledný rok najviac pohoršili, sú Mjanmarsko a Kirgizsko nasledované Indiou, Ekvádorom a Nigériou. Naopak, sloboda internetu sa najviac zlepšila na Ukrajine a v afrických štátoch Sudán a Zimbabwe. Členské štáty EÚ sa v rebríčku umiestnili na popredných miestach, rovnako ako Spojené štáty, ktoré sa nachádzajú na siedmom mieste. Autori správy však upozorňujú, že počas vlády súčasného prezidenta Donalda Trumpa USA zaznamenali pokles v hodnotení internetovej slobody.
Štáty sú hodnotené na základe 21 kritérií týkajúcich sa prekážok prístupu k internetu, obmedzení obsahu a porušovania práv používateľov.
Fotografia fínskej premiérky Sanny Marinovej pre miestny módny časopis Trendi vyvolala na sociálnych sieťach diskusiu o profesionálnosti. Informovala o tom v stredu tlačová agentúra DPA.
Kritici tvrdia, že inkriminovaná snímka, na ktorej politička pózuje v saku s hlbokým výstrihom a šperkmi domácej značky Kalevala - bez blúzky i podprsenky - je príliš odvážna a neprofesionálna pre ženu v jej postavení.
Po týchto komentároch však okamžite nasledoval príval podpory zo strany používateľov sociálnych sietí, pričom ženy aj muži začali zverejňovať svoje vlastné fotografie v podobnom oblečení.
Marinovej stúpenci tvrdia, že ženy sú posudzované podľa svojho vzhľadu omnoho častejšie než muži. V tejto súvislosti pripomenuli zábery do pol pása vyzlečeného ruského prezidenta Vladimira Putina a ďalších politikov, ktoré neboli považované za neprofesionálne.
Na stranu premiérky sa postavilo aj viacero fínskych médií, ktoré vyzdvihli jej "krásu, silu a nezávislosť".
Predmetná fotografia vznikla na nádvorí oficiálneho sídla fínskych premiérov Kesäranta v Helsinkách a zverejnili ju koncom minulého týždňa na instagramovej stránke magazínu Trendi. Premiérka sa objavila aj na titulnej strane najnovšieho čísla tohto časopisu.
Sanna Marinová (34), členka ľavicovej Fínskej sociálnodemokratickej strany (SDP), je v úrade ministerskej predsedníčky od decembra 2019. Momentálne je celosvetovo tretím najmladším lídrom štátu.
<
Copyright © TASR 2020
