MEDIA NEWS
Sociálna sieť Facebook z dôvodu opakovaného šírenia dezinformácií o novom druhu koronavírusu zablokovala vo štvrtok konto novozélandskej politickej strany Advance New Zealand (Vpred, Nový Zéland). Informovali o tom agentúry AFP a DPA.
Facebook v stanovisku uviedol, že svoje pravidlá o šírení klamlivých informácií o koronavíruse bude uplatňovať "bez ohľadu na niečie politické postavenie či príslušnosť k politickej strane". "Nikomu nedovolíme, aby na našich platformách šíril dezinformácie o COVID-19, ktoré by mohli mať za následok bezprostrednú ujmu na zdraví," povedala pre AFP hovorkyňa Facebooku.
"Facebookovú stránku (strany) Advance New Zealand/New Zealand Public Party sme odstránili pre opakované porušovanie našej politiky o dezinformáciách," konštatoval Facebook.
Novozélandský úrad pre dohľad na reklamu tento týždeň nariadil, aby strana odstránila reklamy, ktoré nepravdivo tvrdili, že očkovanie proti novému koronavírusu je povinné. Strana Advance New Zealand kriticky vystupovala aj voči karanténnym opatreniam súvisiacim s koronavírusovou pandémiou či proti mobilnej sieti 5G a neuspela so žalobou voči svojmu vylúčeniu tamojšiu z predvolebných televíznych debát.
K zablokovaniu stránky politickej strany došlo len dva dni pred parlamentnými voľbami, ktoré sa na Novom Zélande budú konať v sobotu. Jeden z predsedov strany Billy Te Kahika Facebook obvinil zo zasahovania do volieb.
Stalo sa to vôbec po prvý raz, čo Facebook takýmto spôsobom zakročil voči registrovanej politickej strane na Novom Zélande. Facebook v poslednom období prejavuje zvýšenú aktivitu proti dezinformáciám, falošným účtom presadzujúcim agendu politických strán či nenávistným prejavom ako je napríklad popieranie holokaustu.
Facebook nedávno zablokoval účet politika vládnucej Indickej ľudovej strany (BJP) za šírenie nenávistných prejavov a vo štvrtok znemožnil zdieľanie článku magazínu New York Post, ktorý písal o údajných korupčných škandáloch demokratického prezidentského kandidáta Joea Bidena.
Americký prezident Donald Trump skritizoval v stredu sociálne siete Facebook a Twitter za to, že znemožnili zdieľanie článku, ktorý opisuje údajné korupčné praktiky demokratického prezidentského kandidáta Joea Bidena a jeho syna Huntera. Informovala o tom agentúra AFP.
Trump označil zablokovanie možnosti zdieľať či preposielať uvedený článok za "strašný" krok. "Toto je pre nich len začiatok. Neexistuje nič horšie, ako skorumpovaný politik," napísal Trump na Twitteri na margo Bidena, svojho súpera v novembrových prezidentských voľbách v USA.
Dôvodom zablokovania článku denníka New York Post, týkajúceho sa údajného zapojenia Joea Bidena do podnikateľských aktivít svojho syna na Ukrajine, sú podľa oboch sociálnych sietí pochybnosti o jeho pravdivosti. "Je to súčasť nášho štandardného postupu na zníženie šírenia nesprávnych informácií," povedal hovorca Facebooku Andy Stone.
Podobne sa vyjadril aj šéf Twitteru Jack Dorsey, ktorý však zároveň vyjadril poľutovanie nad tým, že k zablokovaniu článku došlo bez náležitého vysvetlenia tohto kroku užívateľom.
Denník New York Post v predmetnom článku rozoberá elektronickú korešpondenciu Bidenovho syna Huntera z apríla 2015. Konkrétne informuje o maile, v ktorom poradca členov predstavenstva ukrajinskej plynárenskej firmy Burisma Vadym Požarskyj ďakuje Bidenovi mladšiemu za pozvanie na stretnutie s jeho otcom - vtedajším viceprezidentom prezidenta Baracka Obamu - vo Washingtone.
V správe sa však neupresňuje dátum stretnutia a neexistuje ani dôkaz, že sa vôbec odohralo, pripomína AFP. Volebný štáb Joea Bidena vyhlásil, že k takémuto stretnutiu nikdy nedošlo.
Prístup k tomuto mailu, ako aj ku ďalším správam údajne denník získal z počítača Bidenovho syna Huntera, ktorý si zabudol vyzdvihnúť z obchodu na opravu počítačov v apríli 2019 v štáte Delaware. Článok New York Postu podľa AFP oživil kauzu z roku 2018, ktorá spočíva v obvineniach, že Hunter Biden spoločne s otcom využili svoj vplyv a pomohli ukrajinskej spoločnosti Burisma, v ktorej predstavenstve pôsobil práve Hunter Biden. Joe Biden tieto obvinenia dlhodobo odmieta.
Nemenovaný majiteľ počítačového obchodu pre denník povedal, že odovzdal kópiu hard disku z počítača Huntera Bidena právnikovi prezidenta Trumpa Rudymu Giulianimu, ktorý ju neskôr poskytol novinám. Existenciu tohto počítača alebo spomínanej mailovej komunikácie Joe Biden nepopiera. Giuliani je však známy tým, že v minulosti šíril falošné informácie o rodine Bidenovcov a ich napojení na Ukrajinu, pripomína AFP.
Ruský oligarcha Jevgenij Prigožin je "veľmi rozladený" tým, že naňho EÚ uvalila sankcie za porušovanie zbrojného embarga v Líbyi. Vyhlásil, že on v Líbyi nemá žiadne obchodné záujmy.
Európska únia považuje Prigožina za jedného z ľudí, ktorí sú zapletení do najmä do dodávok zbraní do Líbye, čo podľa Bruselu predstavuje porušenie zbrojeného embarga uvaleného na Líbyu Bezpečnostnou radou OSN. Podľa EÚ tak Prigožin "ohrozuje mier, stabilitu a bezpečnosť" v Líbyi.
Prigožin sa podľa EÚ angažuje v činnosti Vagnerovej súkromnej vojenskej spoločnosti. Jej príslušníci sa aktívne zapojili do rôznych konfliktov, vrátane Sýrie, Ukrajiny či Líbye, ale aj vo Venezuele.
V reakcii na uvalenie sankcií voči svojej osobe Prigožin podľa agentúry Interfax uviedol, že je tým veľmi rozladený.
Podľa vyhlásenia svojej tlačovej služby Prigožin je sankciami rozladený pre to, že teraz bude "musieť obmedziť množstvo svojich obchodných projektov v krajinách EÚ". Bude sa tiež pravdepodobne menej často "stretávať s priateľmi z Európskeho parlamentu, z ktorých mnohí sú veľmi slušní ľudia". Títo jeho priatelia sú - tak ako on - "zástancami konzervatívnych hodnôt" a "plne" ho podporujú.
Spomínaná Vagnerova armáda je podľa mnohých médií majetkom miliardára Prigožina, ktorý je blízky Kremľu i samotnému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
V Rusku je oligarcha Prigožin známy aj pod prezývkou "Putinov kuchár", čo súvisí s jeho reštauračným biznisom. Jeho cateringová firma postupne dodávala jedlo do väčšiny škôl v Petrohrade, v Moskve a pre 90 percent ruskej armády. Jeho firma zásobovala aj Kremeľ.
V Rusku bol Prigožin dlho pomerne neznámy, kým sa nezačali objavovať informácie o jeho aktivitách v iných oblastiach: jeho meno sa spomína v súvislosti s petrohradskou "fabrikou na (internetových) trollov" či o spomínanom financovaní žoldnierov v zahraničí.
O Prigožinovi je známe aj to, že niekoľko rokov svojho života strávil vo väzení.
Európska únia považuje Prigožina za jedného z ľudí, ktorí sú zapletení do najmä do dodávok zbraní do Líbye, čo podľa Bruselu predstavuje porušenie zbrojeného embarga uvaleného na Líbyu Bezpečnostnou radou OSN. Podľa EÚ tak Prigožin "ohrozuje mier, stabilitu a bezpečnosť" v Líbyi.
Prigožin sa podľa EÚ angažuje v činnosti Vagnerovej súkromnej vojenskej spoločnosti. Jej príslušníci sa aktívne zapojili do rôznych konfliktov, vrátane Sýrie, Ukrajiny či Líbye, ale aj vo Venezuele.
V reakcii na uvalenie sankcií voči svojej osobe Prigožin podľa agentúry Interfax uviedol, že je tým veľmi rozladený.
Podľa vyhlásenia svojej tlačovej služby Prigožin je sankciami rozladený pre to, že teraz bude "musieť obmedziť množstvo svojich obchodných projektov v krajinách EÚ". Bude sa tiež pravdepodobne menej často "stretávať s priateľmi z Európskeho parlamentu, z ktorých mnohí sú veľmi slušní ľudia". Títo jeho priatelia sú - tak ako on - "zástancami konzervatívnych hodnôt" a "plne" ho podporujú.
Spomínaná Vagnerova armáda je podľa mnohých médií majetkom miliardára Prigožina, ktorý je blízky Kremľu i samotnému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
V Rusku je oligarcha Prigožin známy aj pod prezývkou "Putinov kuchár", čo súvisí s jeho reštauračným biznisom. Jeho cateringová firma postupne dodávala jedlo do väčšiny škôl v Petrohrade, v Moskve a pre 90 percent ruskej armády. Jeho firma zásobovala aj Kremeľ.
V Rusku bol Prigožin dlho pomerne neznámy, kým sa nezačali objavovať informácie o jeho aktivitách v iných oblastiach: jeho meno sa spomína v súvislosti s petrohradskou "fabrikou na (internetových) trollov" či o spomínanom financovaní žoldnierov v zahraničí.
O Prigožinovi je známe aj to, že niekoľko rokov svojho života strávil vo väzení.
Austrálske orgány sa rozhodli nestíhať novinára v súvislosti s reportážami z roku 2017, ktoré odhalili účasť austrálskych špeciálnych jednotiek na údajných vojnových zločinoch v Afganistane. Informovala o tom vo štvrtok agentúra DPA.
Novinárovi austrálskej verejnoprávnej televíznej stanice ABC Danielovi Oakesovi hrozilo trestné stíhanie v súvislosti s nadobudnutím utajovaných informácií. Na ich základe napísal sériu reportáží zvanú Afghan files (Afghanské dokumenty) o údajných zločinoch austrálskych ozbrojených síl v Afganistane vrátane zabíjania civilistov a detí.
Austrálska federálna prokuratúra však napokon na základe dôkazov zhromaždených v priebehu vyšetrovania rozhodla, že trestné stíhanie žurnalistu nie je vo verejnom záujme.
"Pri zvažovaní, či má byť vo veci vedené trestné stíhanie, prokuratúra zvažovala širokú škálu faktorov vrátane úlohy žurnalistiky vo verejnom záujme demokratickej spoločnosti," uviedla AFP a dodala, že vyšetrovanie týkajúce sa Oakesa ukončila. K rovnakému záveru prišla v júli aj v súvislosti s ďalším novinárom spoločnosti ABC, Samom Clarkom.
Polícia vlani v súvislosti s reportážami Afghan files vykonala v centrále ABC raziu, ktorá vyvolala vlnu kritiky a výzvy na zlepšenie ochranu novinárov a ich zdrojov.
"Vítame rozhodnutie prokuratúry, avšak naďalej zastávame názor, že orgány zašli priďaleko," uviedol riaditeľ ABC David Anderson. "Táto krajina by nemala stíhať novinárov za to, že si robia svoju prácu. Zákon treba zmeniť tak, aby novinárom a ich zdrojom poskytol riadnu ochranu, keď konajú vo verejnom záujme," dodal Anderson.
David Oakes pre ABC povedal, že po ukončení vyšetrovania svojho prípadu cíti "značnú úľavu". Avšak pripomenul, že whistleblower David McBride stále čelí trestnému stíhaniu za údajný únik utajených dokumentov, ktoré tvoria základ spomínanej série reportáží. V prípade odsúdenia hrozí McBrideovi až 50 rokov odňatia slobody.
"Afganské spisy sú vecné a dôležité reportáže... Ich presnosť doteraz nikto nespochybnil a naďalej sú zverejnené online, kde si ich môže hocikto prečítať," ukončil riaditeľ ABC Anderson.
Hongkonská polícia podnikla vo štvrtok raziu u mediálneho magnáta Jimmyho Laia, ktorý je jednou z najvýraznejších osobností tamojšieho prodemokratického hnutia. Informovala o tom agentúra AFP.
"Vyzerá to tak, že (policajti) hľadajú akýkoľvek dôvod, aby ma mohli obžalovať," povedal Lai novinárom. "Polícia ani len nečakala na príchod môjho právnika a odniesla moje veci," vyjadril sa s tým, že takéto počínanie nie je v súlade s princípmi právneho štátu.
Magnátov blízky spolupracovník Mark Simon sa pre AFP vyjadril, že v sídle spoločnosti Jimmyho Laia zasahovalo celkovo 14 policajtov. Odišli skôr, ako na miesto stihol doraziť Laiov právnický tím.
"Ich cieľom je zastaviť tok peňazí pre Apple Daily," vplyvný bulvárny denník vydávaný spoločnosťou Jimmyho Laia, ktorý patrí medzi najčítanejšie noviny v Hongkongu.
Predstavitelia hongkonskej polície zatiaľ raziu oficiálne nekomentovali.
Podnikateľ Jimmy Lai (v čínštine Li Č'-jing) bol naposledy v auguste zadržaný, a to na základe nového zákona o národnej bezpečnosti, ktorý umožňuje prísne trestanie osôb na základe vágne formulovaných obvinení zo separatizmu a terorizmu. Polícia ho zadržala pre obvinenie z tajnej dohody so zahraničnými silami, pričom prehľadala aj sídlo Apple Daily.
Mediálny magnát Lai bol od vypuknutia veľkých vlaňajších prodemokratických protestov v Hongkongu zadržaný už najmenej trikrát, najmä pre obvinenia z podnecovania ľudí na účasť na nezákonných protestoch a ich organizovanie.
Magnátov blízky spolupracovník Mark Simon sa pre AFP vyjadril, že v sídle spoločnosti Jimmyho Laia zasahovalo celkovo 14 policajtov. Odišli skôr, ako na miesto stihol doraziť Laiov právnický tím.
"Ich cieľom je zastaviť tok peňazí pre Apple Daily," vplyvný bulvárny denník vydávaný spoločnosťou Jimmyho Laia, ktorý patrí medzi najčítanejšie noviny v Hongkongu.
Predstavitelia hongkonskej polície zatiaľ raziu oficiálne nekomentovali.
Podnikateľ Jimmy Lai (v čínštine Li Č'-jing) bol naposledy v auguste zadržaný, a to na základe nového zákona o národnej bezpečnosti, ktorý umožňuje prísne trestanie osôb na základe vágne formulovaných obvinení zo separatizmu a terorizmu. Polícia ho zadržala pre obvinenie z tajnej dohody so zahraničnými silami, pričom prehľadala aj sídlo Apple Daily.
Mediálny magnát Lai bol od vypuknutia veľkých vlaňajších prodemokratických protestov v Hongkongu zadržaný už najmenej trikrát, najmä pre obvinenia z podnecovania ľudí na účasť na nezákonných protestoch a ich organizovanie.
Predseda cyperského parlamentu Dimitris Sylluris vo štvrtok odstúpil zo svojej funkcie. Urobil tak po tom, ako vyšlo najavo, že je zapletený do škandálu s programom takzvaných zlatých víz, ktorý ponúkal cyperské občianstvo a bezvízový styk v celej EÚ výmenou za investíciu najmenej dvoch miliónov eur. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA s odvolaním sa na miestne médiá.
Cyperský prezident Nicos Anastasiades v utorok oznámil, že vláda od 1. novembra pozastavuje program zlatých víz. Katarská televízia al-Džazíra v pondelok zverejnila investigatívny dokumentárny film, ktorý zachytáva nezákonné konanie cyperských úradníkov. Novinári al-Džazíry sa v dokumente vydávajú za sprostredkovateľov vymysleného čínskeho investora, ktorý bol v minulosti odsúdený za trestný čin - čo by podľa pravidiel programu malo potenciálneho uchádzača diskvalifikovať. Napriek tomu sa novinárom ponúkli štátny úradník, poslanec a právnik, že im s investíciou pomôžu. Neskôr vysvitlo, že spomínaným poslancom bol práve Sylluris.
Sylluris vo svojom rezignačnom liste napísal, že si nie je vedomý nijakého pochybenia, rozhodol sa však odstúpiť, pretože zverejnené obvinenia z korupcie poškodili obraz Cypru ako člena Európskej únie. "Zákony som nijako neporušil, moja demisia však odstraňuje akúkoľvek zámienku, že moja prítomnosť vo funkcii predsedu bráni hladkému fungovaniu parlamentu," napísal Sylluris.
Začiatkom tohto týždňa Sylluris vyhlásil, že od 19. októbra nebude vykonávať svoju funkciu dovtedy, kým nebudú k dispozícii výsledky policajného vyšetrovania, ale nakoniec ustúpil silnejúcemu tlaku.
Podľa ďalšej reportáže al-Džazíry z augusta tohto roka boli pasy vydané osobám obvineným z korupcie, podvodov či iných zločinov.
Pre záujemcov do 1. novembra naďalej platí, že musia do cyperskej ekonomiky investovať aspoň dva milióny eur, a to povinnou kúpou domu či bytu, kúpou akcií cyperských firiem alebo podporou programov bývania či podnikania. Cyprus môže udeliť občianstvo najviac 700 osobám za rok, doposiaľ v rámci investičného programu rozdal asi 4000 pasov.
Cypru priniesli "zlaté víza" od svojho zavedenia po finančnej kríze v roku 2013 už najmenej sedem miliárd eur. Program je atraktívny najmä preto, že majiteľ cyperského pasu sa automaticky stáva občanom Európskej únie.
Copyright © TASR 2020
