"Moslimovia sú hlavnými obeťami kultu nenávisti", uviedol Zaríf na sociálnej sieti Twitter. Svoje vyhlásenia však neadresoval prezidentovi priamo. "Uraziť 1,9 miliardy moslimov za ohavné činy takýchto extrémistov je oportunistické zneužitie slobody slova. (Takéto konanie) len podnecuje k extrémizmu," dodal.
Macron, ktorý vzdal úctu učiteľovi dejepisu, ktorého zavraždil čečenský mladík za to, že na hodinách ukazoval karikatúry proroka Mohameda, vyhlásil vojnu voči "islamskému separatizmu", ktorý podľa neho začína panovať v niektorých moslimských komunitách Francúzska.
Na rozdiel od iných moslimských krajín iránski náboženskí predstavitelia nevyzvali na bojkot francúzskeho tovaru. Niekoľko iránskych politikov a predstaviteľov vrátane šéfov parlamentu a justície obvinilo Macrona z "islamofóbie", uviedli tamojšie médiá.
Alí Šamchání, tajomník iránskej Najvyššej rady pre národnú bezpečnosť, na sociálnej sieti Twitter vyhlásil, že Macronovo "iracionálne správanie" je odrazom jeho "politickej hrubosti".
Macron sa po vražde učiteľa dejepisu minulý týždeň zaviazal, že bude bojovať proti islamským radikálom. Jeho prísľub však počas víkendu vyvolal protesty v mnohých krajinách s väčšinovo moslimským obyvateľstvom. V Sýrii ľudia pálili Macronove fotografie, v líbyjskom hlavnom meste Tripolis podpaľovali francúzske vlajky, v supermarketoch v Katare a Kuvajte zasa vyhlásili bojkot francúzskym výrobkom a podobné výzvy sa objavili aj v Jordánsku i ďalších štátoch.
Copyright © TASR 2020
Afganskí predstavitelia v nedeľu uviedli, že bezpečnostné sily počas operácie na východe krajiny zabili hlavného propagandistu teroristickej organizácie al-Kájda Abú Muhsina Masrího, ktorého mala FBI na zozname najhľadanejších ľudí. Afganské Národné riaditeľstvo pre bezpečnosť (NDS), čiže tajná služba krajiny, na Twitteri uviedlo, že Masrího zabili v provincii Ghazní. Podrobnosti o akcii, ktorá viedla k údajnému zabitiu Masrího, zostávajú nejasné. Al-Kájda nepotvrdila jeho smrť. FBI, americká armáda a NATO sa k správe hneď nevyjadrili. Masrí bol roky šéfom mediálnej politiky al-Kájdy, ktorý mal na starosti zvukové vyhlásenia a písané články podporujúce túto organizáciu. Predpokladá sa, že zabitie Masrího by mohlo ohroziť priame mierové vyjednávania medzi afganskou vládou a militantnou organizáciou Taliban, ktoré prebiehajú v Katare. Masrího totiž údajne zabili v obci Kunsaf, ktorá sa považuje za dedinu pod kontrolou Talibanu. Zároveň by to mohlo skomplikovať snahu USA o stiahnutie vojakov z Afganistanu po tom, ako americká invázia do krajiny pred 19. rokmi zbavila moci hnutie Taliban preto, že poskytlo úkryt lídrovi al-Kájdy Usámovi bin Ládinovi po teroristických útokoch na USA z 11. septembra 2001.
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
