MEDIA NEWS
Hekeri v utorok nakrátko prenikli do webovej stránky kampane amerického prezidenta Donalda Trumpa, len týždeň pred prezidentskými voľbami. Informovali o tom predstavitelia kampane a americké médiá, následne aj tlačová agentúra AFP.
"Táto stránka je ovládnutá," uvádzalo sa v odkaze, ktorý sa objavil na stránke donaldjtrump.com, kde sa obvykle zverejňujú podrobnosti o zhromaždeniach a výzvy na finančné príspevky.
"Svet už má dosť falošných správ (fake news) šírených denne prezidentom donaldom j trumpom," stálo v odkaze na webe.
Hovorca Trumpovej kampane Tim Murtaugh povedal, že webovú stránku dali rýchlo do poriadku a žiadne údaje z nej neunikli.
"Webová stránka Trumpovej kampane bola narušená a s policajnými orgánmi vyšetrujeme zdroj útoku," dodal Murtaugh.
Webová stránka Techcrunch zameraná na novinky v oblasti technológií sa vyjadrila, že prienik hekerov bol podľa všetkého podvodom zameraným na získanie ťažko vystopovateľnej kryptomeny Monero.
Hekeri v odkaze tvrdili, že získali dôverné informácie o Trumpovi a jeho príbuzných.
Dali ľuďom inštrukcie, aby poslali kryptomenu na jednu adresu, ak chcú, aby boli tieto informácie odhalené, a na inú adresu, ak chcú, aby zostali utajené.
Vrcholní predstavitelia Turecka odsúdili karikatúru zobrazujúcu tamojšieho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorá bola v stredu uverejnená na obálke francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Odsudzujeme publikáciu týkajúcu sa prezidenta (Erdogana) vo francúzskom magazíne, ktorý nerešpektuje nijakú vieru, posvätnosť a hodnoty," napísal na Twitteri prezidentov hovorca Ibrahim Kalin. Argumentoval tým, že útok na osobné práva nie je prejavom humoru ani slobodou vyjadrovania. Podľa šéfa Erdoganovho komunikačného oddelenia Fahrettina Altuna ide o prejav "šírenia kultúrneho rasizmu a nenávisti".
Kritizovaná karikatúra zobrazuje Erdogana v bielom tričku a spodkoch, ako drží plechovku s nápojom a sedí vedľa ženy v islamskom hidžábe. Táto karikatúra vyostrila spor medzi Tureckom a Francúzskom týkajúci sa karikatúr proroka Mohameda, ktorý sa začal po tom, čo čečenský moslim zavraždil francúzskeho učiteľa Samuela Patyho. Ten svojim študentom v rámci diskusie o slobode slova ukázal karikatúry moslimského proroka Mohameda z časopisu Charlie Hebdo.
Erdogan cez víkend ostro kritizoval francúzskeho prezidenta Macrona, spochybnil jeho duševné zdravie a v pondelok vyzval Turkov, aby bojkotovali francúzske výrobky. Francúzsko v reakcii na Erdoganove výroky povolalo svojho veľvyslanca v Ankare na konzultácie do vlasti.
Macron po vražde učiteľa avizoval, že Francúzsko pritvrdí opatrenia voči radikálnemu islamu v krajine a že naďalej bude obhajovať slobodu slova vrátane uvedených karikatúr, čo vyvolalo hnev v mnohých moslimských krajinách.
Taliansky protimonopolný úrad v stredu oznámil, že preveruje spoločnosť Google pre možné zneužitie dominantného postavenia na talianskom trhu s grafickou reklamou.
Regulačný úrad spresnil, že spoločnosť Google vďaka svojej pozícii na trhu online reklamy „diskriminačným spôsobom využíva obrovské množstvo údajov zhromaždených prostredníctvom svojich vlastných aplikácií, ktoré bránia iným operátorom efektívne mu konkurovať“.
Úrad dodal, že v utorok (27.10.) uskutočnil s talianskou finančnou políciou inšpekciu v niektorých kanceláriách spoločnosti Google.
Redaktori najvplyvnejších slovinských spravodajských serverov a médií obvinili v stredu miestnu stredopravicovú vládu z toho, že zneužíva koronakrízu na útoky voči nezávislým a kritickým médiám.
"Kríza ani akákoľvek iná udalosť by nemala slúžiť ako alibi pre škodlivé zmeny v mediálnej legislatíve či pre pokusy o politické zásahy do nezávislosti médií," uvádza sa v otvorenom liste podpísanom 22 šéfredaktormi najväčších slovinských médií, z ktorého cituje agentúra AFP.
Slovinský premiér Janez Janša, ktorý má blízky vzťah s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, začal na novinárov a médiá kritické k vláde útočiť už krátko po svojom marcovom nástupe do funkcie. Obviňuje ich z prisluhovačstva údajným skrytým záujmom prepojených s bývalým komunistickým režimom, píše AFP.
Minulý týždeň sa Janša oboril aj na verejnoprávnu tlačovú agentúru STA, ktorú nazval "hanbou národa". Rozčúlilo ho totiž, že STA poskytla viac priestoru rozhovoru hudobníkovi kritickému k epidemiologickým opatreniam, než jeho schôdzke s maďarským premiérom Orbánom, ktorá prebehla v rovnaký deň.
Tento týždeň zase Janša kritizoval verejnoprávne i súkromné televízne stanice. Tvítoval, že kým v iných krajinách EÚ majú "jednotlivci či skupiny, ktoré popierajú vírus a stavajú sa proti opatreniam či ignorujú utrpenie iných" prístup len na Facebook, v Slovinsku dostávajú "neobmedzený priestor" vo vysielaniach verejnoprávneho telerozhlasu RTV Slovenija či súkromnej televízie POP TV.
Janšova Slovinská demokratická strana (SDS), ktorá v marci - po rozpade predošlej vlády - vytvorila novú vládu koalíciu, už dávnejšie sľubovala reformy verejnoprávnej agentúry STA a telerozhlasu RTV Slovenija. Avizované zmeny by podľa kritikov poskytli vláde nadmerný vplyv na obe médiá. SDS ich však nakoniec bola nútená stiahnuť pre odpor koaličných partnerov.
Protestný list okrem iných podpísali v stredu aj šéfredaktori STA, okruhov RTV Slovenija, denníkov Delo, Dnevnik či Večer a dvoch z troch najväčších politických týždenníkov v krajine. "Odmietame také útoky na médiá a novinárov," píšu v liste, v ktorom vládu obviňujú z toho, že novinárom pripisuje "neexistujúcu agendu" a tlačí ich do "ringu politického boja".
Medzinárodný tlačový inštitút (IPI) so sídlom vo Viedni v septembri upozornil, že v Slovinsku došlo od nástupu Janšovej vlády k rýchlemu úpadku slobody médií, aký je v ostatnom čase badateľný len v niektorých európskych krajinách.
Copyright © TASR 2020
