Európska únia v sobotu rozhodne odsúdila vykonanie trestu smrti nad iránskym novinárom Rúholláhom Zamom. Vo svojom vyhlásení EÚ znovu pripomenula "svoj neodvolateľný nesúhlas" s trestom smrti "bez ohľadu na okolnosti".
EÚ považuje tiež za "nevyhnutné, aby iránske orgány rešpektovali práva obvinených" a prestali v televízii vysielať ich "priznania", píše sa vo vyhlásení hovorcu šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella.
EÚ vo svojom vyhlásení uviedla, že trest smrti je "krutým a nehumánnym trestom", ktorý nikoho neodradí od zločinu.
"Európska únia vyzýva Irán, aby sa zdržal akýchkoľvek budúcich popráv a pokračoval v dôslednej politike smerujúcej k zrušeniu trestu smrti," uvádza sa vo vyhlásení Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS).
Novinár Rúholláh Zam (42), predstaviteľ iránskej exilovej opozície a dôležitá postava tamojších protivládnych protestov z roku 2017, žil pod prísnou ochranou vo Francúzsku. Vlani v októbri iránske revolučné gardy oznámili, že ho údajne vylákali do Iraku a tam zatkli.
Iránsky súd ho v júni 2020 usvedčil z trestných činov súvisiacich so špionážou a snahou o zvrhnutie vlády a odsúdil na smrť. Podľa Teheránu bol Zam riadený francúzskymi tajnými službami.
Rúholláh Zam počas protestov pred tromi rokmi vytvoril komunikačný kanál na sieti Telegram a ešte jeden webový portál. Tieto dve internetové stránky demonštrujúci používali na organizovanie zhromaždení a šírenie kompromitujúcich informácií o predstaviteľoch iránskeho islamského režimu.
Protesty z konca roku 2017, ktorých prvotným spúšťačom boli rastúce ceny potravín, získali postupne politický rozmer a stali sa najväčšími v Iráne od povolebných nepokojov v roku 2009. Podobné masové protestné hnutie zasiahlo Irán aj vlani v novembri.
Spoločnosť Twitter v sobotu oznámila, že nakrátko neúmyselne obmedzila možnosť reagovať na tvíty dosluhujúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktoré označila za sporné. Užívatelia tak nemohli tieto príspevky komentovať, zdieľať či reagovať na ne lajkami. Twitter neskôr túto chybu odstránil, píše agentúra Reuters.
Twitter už niekoľkokrát označil za zavádzajúce niektoré Trumpove tvíty - vrátane tých, v ktorých obviňuje svojho demokratického súpera vo voľbách z 3. novembra Joea Bidena, že zvíťazil vďaka podvodom, čo však Trump nedoložil nijakými dôkazmi.
Trump na svojom twitterovom účte zverejnil príspevky s podobným obsahom aj v sobotu. V jednom z nich nepravdivo tvrdil, že "ak sa rátajú iba legálne hlasy, prezidentské voľby v USA suverénne vyhral", čo Twitter označil varovnými štítkom s upozornením, že "toto tvrdenie o volebných podvodoch je sporné".
Twitter po prvý raz označil príspevky šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa ako zavádzajúce v máji tohto roku. Upozornil vtedy čitateľov, že jeho tvrdenia o korešpondenčnom hlasovaní v amerických prezidentských voľbách obsiahnuté v týchto tvítoch vyvrátili faktografickí kontrolóri.
Ministerstvo zahraničných vecí Iránu predvolalo v nedeľu nemeckého veľvyslanca v Teheráne Hansa-Uda Muzela v súvislosti s tým, že Európska únia odsúdila vykonanie trestu smrti nad iránskym novinárom Rúholláhom Zamom. Informuje o tom agentúra AP s odvolaním sa na oznámenie iránskych štátnych médií.
Pôsobenie tohto žurnalistu dalo podľa iránskej tlačovej agentúry IRNA v roku 2017 podnet k rozsiahlym celoštátnym protestom proti ekonomickej politike iránskej vlády.
IRNA približuje, že iránsky rezort zahraničia predvolal nemeckého ambasádora v spojitosti s viacerými vyhláseniami z Európskej únie o predstaviteľovi iránskej exilovej opozície Zamovi (47), ktorý bol v sobotu popravený obesením.
Iránske úrady ho zatkli vlani, keď pricestoval do susedného Iraku, a uväznili ho.
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo v sobotu pobúrenie nad okolnosťami Zamovho uväznenia, ako aj nad jeho - ako to Berlín nazval - únosom zo zahraničia a násilným prinavrátením do Iránu.
Irán chce v spojitosti z európskou reakciou na novinárovu popravu predvolať v priebehu nedele aj francúzskeho veľvyslanca v Teheráne, spresnila IRNA.
Iránske ministerstvo zahraničných vecí si po nemeckom veľvyslancovi predvolalo v nedeľu aj francúzskeho ambasádora v Teheráne Philippa Thiébauda. Dôvodom je postoj krajín Európskej únie, ktoré kritizovali obesenie iránskeho novinára Rúholláha Zama odsúdeného v Iráne na trest smrti. Informovala o tom agentúra AFP.
Francúzsko popravu Zama nazvalo "neakceptovateľným a barbarským činom" a "vážnym útokom na slobodu vyjadrenia a slobodu tlače". Irán v reakcii označil vyjadrenie francúzskeho rezortu diplomacie týkajúce sa usmrtenia žurnalistu za "intervenčné".
Irán si už skôr v nedeľu predvolal nemeckého veľvyslanca v Teheráne Hansa-Uda Muzela.
Predstaviteľa iránskej exilovej opozície Zama (47) popravili v sobotu obesením po tom, čo iránsky najvyšší súd potvrdil júnový verdikt trestu smrti. Zam žil pod prísnou ochranou vo Francúzsku, kde dostal politický azyl. Vlani v októbri iránske revolučné gardy oznámili, že ho údajne vylákali do Iraku a tam zatkli.
Novinár bol okrem iného odsúdený za svoju úlohu počas protestov proti ekonomickej politike iránskej vlády, ktoré sa konali v zime na prelome rokov 2017 a 2018. Iránsky súd ho v júni 2020 usvedčil aj z trestných činov súvisiacich so špionážou a snahou o zvrhnutie vlády. Podľa Iránu bol Zam riadený francúzskymi tajnými službami, spolupracoval s "nepriateľskou americkou vládou", konal proti bezpečnosti Iránu a urážal "posvätnosť islamu".
Irán podľa tlačovej agentúry IRNA označil kritický postoj EÚ za "neakceptovateľné zasahovanie do vnútorných záležitostí Teheránu".
Čína oznámila, že minulotýždňové zatknutie novinárky pracujúcej pre tlačovú agentúru Bloomberg je "vnútorná záležitosť", a varovala ostatné krajiny, aby do nej nezasahovali. Informovala o tom v pondelok na svojej webovej stránke stanica BBC.
Čínsku novinárku Haze Fanovú zadržali minulý pondelok (7. decembra) a obvinili ju na základe podozrenia z ohrozenia národnej bezpečnosti, píše agentúra Reuters.
Európska únia Čínu v tejto súvislosti vyzvala, aby prepustila všetkých novinárov zadržaných v spojitosti s ich prácou.
EÚ vo vyhlásení uviedla, že počas tohto roka bolo zadržaných a prenasledovaných viacero novinárov v súvislosti s podávaním správ.
"Očakávame, že čínske úrady Fanovej v prípade potreby zabezpečia zdravotnú starostlivosť, umožnia jej prístup k právnikovi podľa jej výberu a kontakt s jej rodinou," uviedla EÚ.
Čínske úrady vyhlásili, že ide o "výlučne vnútornú záležitosť Číny a žiadna ďalšia krajina alebo organizácie nemá právo do nej zasahovať".
Fanová bola podľa úradov zadržaná na základe podozrenia z účasti na trestnej činnosti, ktorá ohrozuje národnú bezpečnosť Číny, a prípad vyšetrujú v súlade so zákonmi. Práva Fanovej sú podľa čínskych úradov plne zabezpečené.
Fanová pracuje pre Bloomberg od roku 2017. Hovorkyňa Bloombergu uviedla, že agentúra je v súvislosti so situáciou Fanovej znepokojená, komunikuje s čínskymi úradmi a snaží sa novinárke poskytnúť podporu.
Európska aliancia tlačových agentúr (EANA) vyzvala slovinského premiéra Janeza Janšu, aby obnovil financovanie slovinskej tlačovej agentúra STA. Informovali o tom v pondelok generálny riaditeľ EANA Peter Kropsch a generálny tajomník aliancie Alexandru Ion Giboi.
EANA v pondelok zverejnila list, ktorý ešte 10. decembra poslala slovinskému premiérovi Janšovi. EANA v liste vyjadrila znepokojenie a zdesenie v súvislosti s nedávnym vývojom v Slovinsku, kde vláda začiatkom decembra pozastavila financovanie tlačovej agentúry STA. Tá je členom aliancie EANA. Slovinské úrady sa do zverejnia listu nevyjadrili.
Pozastavenie financovania ohrozuje fungovanie agentúry STA a aj jej ďalšiu existenciu, píšu Kropsch a Giboi v liste a upozorňujú na dôležitosť nezávislosti médií od akýchkoľvek politických zásahov.
EANA sa podľa ich slov pripája k výzve, ktorú slovinskej vláde minulý týždeň poslala komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovičová. Slovinskú vládu žiadala, aby okamžite zabezpečila financovanie STA.
Pozastavenie financovania agentúry a jej služieb verejnosti je podľa Kropscha a Giboia s prihliadnutím na právne stanovisko úradu slovinskej vlády pre legislatívu a právne stanovisko STA neoprávnené.
"Na základe našej analýzy skutočností môže byť pozastavenie financovania vysvetlené len ako forma nátlaku na nezávislosť STA," píšu. Takýto postup je podľa nich "neprijateľný" a slovne ho odsudzujú, pretože je v rozpore so základnými hodnotami aliancie EANA a "dokonca" je v rozpore s základnými princípmi demokratických spoločností.
"Preto vás, premiér, ako najvyššieho predstaviteľa výkonnej moci žiadame, aby ste konali v súlade a v duchu právomocí, ktoré vám občania Slovinska zverili, a vyriešili situáciu jednoduchým opatrením - obnovením financovania agentúra STA," píšu.
EANA je podľa ich slov pripravená so slovinskou vládou rokovať o zaužívaných postupoch s cieľom dosiahnuť vzájomné porozumenie a záverečné rozhodnutie, ktoré je prijateľné pre STA a pre Slovinskú republiku.
Predstaviteľ slovinského vládneho úradu pre komunikáciu (UKOM) v utorok 1. decembra oznámil, že slovinská vláda pozastavila financovanie tamojšej tlačovej agentúry STA. Dôvodom je, že vedenie STA úradu UKOM neposkytlo požadované údaje o finančných operáciách tlačovej agentúry.
Riaditeľ STA Bojan Veselinovič pre štátnu televíziu uviedol, že úradu poskytol všetky potrebné údaje. Pokiaľ ide o informácie o zamestnancoch a redakčnej činnosti, tie UKOM nedal, pretože by tým porušil mediálnu legislatívu.
Najmenej 387 novinárov po celom svete je v súčasnosti vo väzení pre svoju prácu. Niektorí z nich sa do väzenia dostali aj pre to, že informovali o pandémii koronavírusu. Vyplýva to z najnovšej správy nemeckej pobočky organizácie Reportéri bez hraníc (RSF), ktorá bola zverejnená v pondelok.
Zo správy vyplýva, že viac ako polovica zadržaných novinárov pochádza len z piatich krajín: konkrétne z Číny, Egypta, Saudskej Arábie, Vietnamu a Sýrie, približuje nemecká tlačová agentúra DPA.
Celosvetovo pre ich novinársku prácu na tému pandémie koronavírusu SARS-CoV-2 zadržali viac ako 130 predstaviteľov médií. Mnohí z nich boli zadržaní len na niekoľko hodín, ďalší však aj na niekoľko dní čí týždňov. Najmenej 14 novinárov sa naďalej nachádza vo väzbe, dopĺňa správa RSF.
"Za každým jedným z týchto prípadov je osud osoby, ktorej sa vyhrážajú súdnymi procesmi, dlhodobým väznením a často aj zlým zaobchádzaním, pretože sa nepodrobili cenzúre a utláčaniu," vyjadrila sa hovorkyňa RSF Katja Glogerová, ktorú citovala DPA.
Správa organizácie RSF ďalej uvádza, že za rok 2020 bolo unesených 54 novinárov a štyria ďalší sú doteraz nezvestní.
Copyright © TASR 2020
